Dakar: Svitko po predčasnom návrate: „Každý jeden z jazdcov padne“

Bratislava 8. januára (TASR) - Slovenský motocyklový pretekár Štefan Svitko sa po konci na tohtoročnej Rely Dakar už v tretej etape vrátil na Slovensko. Opísal chvíle po páde a povedal, že viac ako zlomená kľúčna kosť ho mrzí, že musel odstúpiť predčasne. Jeden z najmenších nefabrických tímov sa vrátil na Slovensko už vo štvrtok 8. januára, hoci pôvodne mal pricestovať až po 17. januári. Svitko mal po 140 km utorkovej 3. etape nehodu, pri ktorej si zlomil kľúčnu kosť a požiadal o transport do základného tábora. Následne oznámil svoje odstúpenie z podujatia. Pre 43-ročného člena tímu Slovnaft Rally Team sa tak skončilo púštne dobrodružstvo piatykrát pri celkovo 17. účasti, premiérovo v Saudskej Arábii. Podľa jeho vlastných slov pri páde urobil salto a motorku rozbil. Nič si však nevyčíta. „Čo je jazdecká chyba na Dakare? Padol tam aj oveľa lepší jazdec ako ja. Takisto spadol Cornejo, ktorý býva v púšti, žije v Čile a jazdí každý deň, ako ja doma v Žaškove na motokrosovej trati, tak on v púšti. Keby som to mal natrénované a išiel by som to desaťkrát, tak vtedy by to bola chyba, že som trafil ten kameň, ale ja som ho nevidel. Nesvietil nastriekaný oranžovým sprejom a ja som išiel v stovke. Bol som dosť otrasený, asi minútu som tam ležal. Hneď som vedel, že mám niečo s ramenom alebo kľúčnou kosťou. A keď som ešte videl, v akom stave je motorka, tak som vedel, že je to zlé. Kameraman natáčal ďalej, neviem, asi by mala byť prvoradá prvá pomoc, ale potom už prišli po mňa, lebo tam boli dvaja a zavolali mi vrtuľník,“ opísal nehodu Svitko. Slovenský veterán na KTM bol v priebežnom poradí po druhej etape na 12. pozícii so stratou viac ako 24 minút na vedúceho Austrálčana Daniela Sandersa. „Odjazdil som dve a pol etapy, takže fyzická odolnosť by sa ukázala neskôr, ale myslím si, že s tým by som problém nemal. Išiel som celkom rýchlo. Prvé dve etapy boli kamenisté, ktoré nemám veľmi rád a dokázal som byť dvanásty, hoci som v prvý deň trochu zaváhal. Dokázal som zdolávať aj fabrických jazdcov, ktorí jazdia celý rok v púšti. Jednoducho som si veril. Tieto dni sú etapy, kde je viac piesku, čo mi vyhovuje a vedel som, že som išiel dobre až do toho pádu. Ale tak to je, Dakar aj tak píše. Sedem rokov za sebou som to úspešne dojazdil bez poruchy motorky a zranení. Ono to raz musí prísť. Mám za sebou 17 Dakarov, z toho som vypadol dvakrát pre poruchu a trikrát pre zranenie, čo je ešte veľmi dobrá štatistika. Dakar je o tom, každý jeden z tých jazdcov padne. A hlavne z tých vpredu. Jednoducho ak chceš uspieť, musíš riskovať,“ zhodnotil Svitko svoje vystúpenie na 48. ročníku. Už čoskoro by mal absolvovať operáciu. „Dúfam, že je to iba kľúčna kosť a nemám niečo s ramenom. Teraz neviem, nechcem s tým veľmi hýbať. Mal som nehodu pred dvomi rokmi, mal som si tú platničku dať vybrať, ale ja som si ju nechal a odstrihlo sa mi to presne vedľa nej. Zatiaľ som bol v kontakte s doktorom z Ružomberka a chcel by som, aby mi to operoval on, keďže mi to robil už prvýkrát, takže asi bude najlepšie vedieť, čo tam je a čo bude treba spraviť teraz,“ pokračoval na štvrtkovom brífingu rodák a dodal, že radšej by na úkor zdravia etapové preteky dokončil: „Bude ma to mrzieť, ešte to príde keď sa vrátim domov. Stále sledujem výsledky, bude to trvať ešte desať dní, ktoré budú pre mňa ťažké. Človek si povie, že aspoň, že som zdravý, ale tak to nefunguje. Viem, po čo som tam išiel a vôbec ma netrápi, že mám zlomenú kľúčnu kosť. Trápi ma viac to, že som nedojazdil. Radšej by som si zlomil aj tú druhú, len aby som do cieľa prišiel. Taký som.“ Svitkovým doterajším maximom na Rely Dakar je druhé miesto z roku 2016. Pri sedemnástej účasti bol v jeho tíme premiérovo Martin Bušovský, ktorý zabezpečoval logistiku a kontakt s médiami. „Veľakrát som mu povedal, že je legenda Dakaru. A jeho tam ľudia tak vnímajú, či sú to jazdci na vrcholnej úrovni, alebo tí slabší, ktorých totálne motivuje. Oni všetci vidia, že Štefan Svitko je legenda Dakaru,“ povedal Bušovský. Svitkovým mechanikom bol na Rely Dakar prvýkrát Michal Gažúr: „Motorka bola v takom stave, že by nebolo možné pokračovať. Pre mňa to bolo veľmi náročné. Tým, že som tam bol prvýkrát, som bol veľmi citlivý na to, čo sa stalo. Bolo mi to ľúto, tiež som plakal. Chcel som mu pomôcť na 150 percent. Určite by som išiel do toho znova. Keďže sme to neprešli celé, tak by som to chcel niekedy dosiahnuť až do konca. Dúfam, že budúci rok pôjdeme do toho a zvládneme to.“ UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukové záznamy. rb du ač