Prievidza: Nové živé sgrafito je venované obetiam banských nešťastí

Prievidza 24. novembra (TASR) - Nové živé sgrafito v Prievidzi je venované obetiam banských nešťastí. Animáciu, ktorú uvidí verejnosť prostredníctvom mobilnej aplikácie na budove Základnej školy (ZŠ) na Ulici S. Chalupku na sídlisku Píly, odhalilo občianske združenie Ars Preuge v nedeľu (23. 11.). Živé sgrafito je v poradí šiestym, ktoré sa prostredníctvom virtuálnej reality dá do pohybu. „Túto animáciu sme vytvorili na počesť obetiam banských nešťastí na hornej Nitre. Animáciu vytvorila výtvarníčka a umelkyňa Martina Malovaníková. Ide o približne minútovú animáciu, ktorá zobrazuje tragickú udalosť v živote baníckej rodiny,“ povedal predseda združenia Ars Preuge Tomáš Pekár. Ars Preuge podľa neho chcelo na umeleckú výzdobu sídliska Píly poukázať zaujímavým spôsobom, preto oslovili animátorov, ktorí vytvorili animácie. „Návštevníkom sa počas prechádzky Prievidzou prostredníctvom rozšírenej reality cez mobilnú aplikáciu tieto umelecké diela dajú do pohybu,“ ozrejmil. Malovaníková pochádza z Prievidze a v súčasnosti žije na Orave, pre Ars Preuge vytvorila tri sgrafitá, nové sa podľa nej volá Smútenie. „Celé toto sídlisko vytvorili pre baníkov, ja som sa rozhodla animáciu venovať všetkým zosnulým baníkom, ktorí zomreli od roku 1909. Od tohto obdobia majú bane na území hornej Nitry 476 obetí,“ spomenula výtvarníčka. Animáciu Malovaníková prepojila s existujúcim sgrafitom na budove ZŠ, výjavy animovala v ľudovom duchu. „Môj manžel je profesionálny huslista, spojili sme preto sily. Vytvoril krásnu hudbu, kde skombinoval husle a klavír,“ doplnila. Výtvarníčka sa pre vytvorenie živého sgrafita banským obetiam rozhodla pre tragickú udalosť v jej rodine. „Ja som si spomenula, že moja stará mama mi rozprávala, ako musela ísť pomáhať svojej sestre, lebo jej muž tragicky zahynul. Teraz, keď som začala robiť sgrafito, som po tom začala pátrať a zistila som, že švagor mojej starej mamy zahynul v bani Cigeľ, keď mal 47 rokov,“ priblížila. Obytný súbor sídliska Píly budovali od roku 1951 a sgrafitami dotvorili v rokoch 1955 až 1958. Sgrafitová výzdoba domov je ukážkou uplatnenia výtvarného diela v architektúre v 50. rokoch 20. storočia v štýle sorela, kde bolo jednou z požiadaviek spojenie socialistického obsahu s národnou formou. Na výzdobe sídliska sa podieľali viacerí slovenskí výtvarníci. UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukové záznamy. amo mia