Enviro: Rozloha Národného parku Poloniny by po zonácii mala byť 31.086 hektárov

Bratislava 20. novembra (TASR) - Rozloha Národného parku (NP) Poloniny by po zonácii mala byť 31.086 hektárov. Výmera ochranného pásma má byť 10.461 hektárov. Zóna s piatym stupňom ochrany by mala predstavovať 16,73 percenta územia. Vyplýva to z návrhu zonácie, ktorý Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania. NP Poloniny by po zonácii mal byť rozdelený do štyroch zón. V zóne A má platiť piaty stupeň ochrany. Jeho rozloha má byť 5201 hektárov. Výmeru 1259 hektárov má mať podľa rezortu zóna B so štvrtým stupňom ochrany, čo predstavuje 4,05 percenta rozlohy národného parku. Zóna C s tretím stupňom ochrany má byť vo výmere 23.852 hektárov, čo predstavuje 76,73 percenta výmery navrhovaného národného parku. Druhý stupeň ochrany by mal byť v zóne D. Mala by mať 772 hektárov, čo by malo byť 2,49 percenta výmery z navrhovaného NP, priblížil rezort. „Pri vymedzovaní zón sa zohľadňovala prítomnosť biotopov, ich zachovalosť a vzácnosť, intenzita lesníckeho a poľnohospodárskeho využívania, rekreačno-športové a iné využívanie územia, výskyt zastavaných plôch, infraštruktúry, verejných zariadení a priestorov s iným funkčným zameraním. Zohľadnené boli viaceré konštruktívne požiadavky vznesené zo strany samospráv v procese prerokovania,“ skonštatovalo MŽP. Do územia NP Poloniny navrhuje začleniť aj územie prírodnej rezervácie Rydošová, ktorá je v súčasnosti z väčšej časti súčasťou územia Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Envirorezort pripomenul, že Rydošová je súčasťou komponentu Udava lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Ochrániť sa majú penovcové prameniská, jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy, rôzne horské vodné toky či nížinné a podhorské kosné lúky. Spolu má ísť o 22 biotopov európskeho významu. Rezort chce takisto ochrániť tri biotopy národného významu. Predmetom ochrany majú byť aj rastliny ako kyjanôčka zelená, vrchovka karpatská, zubček severský alebo perovník pštrosí. Zo živočíchov chce ochrániť salamandru škvrnitú, netopierov, vlka, šakala či jazveca. Celkovo ide o 41 druhov rastlín, 99 druhov živočíchov a 131 druhov vtákov ako výr skalný, belorítka obyčajná, volavka popolavá aj kukučka obyčajná. „Takmer celé územie NP Poloniny je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000. Do NP zasahujú územia európskeho významu Bukovské vrchy, Stinská, Ulička, časť Beskýd, Chránené vtáčie územie Bukovské vrchy a časť Chráneného vtáčieho územia Laborecká vrchovina. Do ochranného pásma Národného parku Poloniny zasahuje Lúky za Karcabou,“ uviedlo ministerstvo. Tvrdí, že územie Polonín je prekryté aj viacerými územiami medzinárodného významu. Celý národný park je od roku 1992 súčasťou slovensko-poľsko-ukrajinskej Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty zahrnutej do svetovej siete UNESCO. Od roku 1998 je podľa MŽP rovnaké územie aj držiteľom Európskeho diplomu Rady Európy pre chránené územia. Účinnosť nariadenia vlády navrhuje ministerstvo na 1. januára 2026. lef ryb