SF: Cyklus Stará hudba otvoria Solamente naturali s dielami H. Purcella

Bratislava 17. novembra (TASR) - Úvodný koncert cyklu Stará hudba v aktuálnej koncertnej sezóne Slovenskej filharmónie (SF) zaznie v utorok 18. novembra o 19.00 h. Večery so súbormi starej hudby otvoria Solamente naturali pod vedením umeleckého vedúceho Miloša Valenta na koncerte s názvom Orpheus Britannicus - hudobnou ochutnávkou z piesňovej a divadelnej tvorby Henryho Purcella. TASR o tom informovala tlačová tajomníčka SF Martina Tolstova. Na koncerte v Malej sále SF zaznejú svetské piesne, divadelné árie, tance a intermezzá Henryho Purcella v podaní Solamente naturali v zložení Miloš Valent, umelecký vedúci, husle, Ján Kružliak husle, Peter Vrbinčík viola, Pavol Mucha violončelo, Jakub Mitrík teorba, baroková gitara. „Žartovné, veselé, koketné i vážne hudobné diela britského velikána zaznejú pri príležitosti 330. výročia jeho úmrtia. Náladovo rozmanitého vokálneho partu sa zhostí tenorista Matúš Šimko,“ dodáva SF. „Hudba v Anglicku pomerne dlho odolávala vonkajším vplyvom. Zatiaľ čo v priebehu 17. storočia Európe kraľovali talianski skladatelia a hudobníci, anglický hudobný svet sa držal svojich tradičných foriem a štýlov. Na ostrovy síce prenikla aj talianska monódia, nenastalo však jej pevnejšie etablovanie. Až v začiatkoch 18. storočia sa začínajú v Anglicku výraznejšie presadzovať prvky talianskej hudby, a to najmä na poli opernom. Tomuto obdobiu predchádzalo pomerne búrlivé spoločensko-politické dianie 2. polovice 17. storočia charakterizované anglickou občianskou vojnou, zvrhnutím monarchie s následným nastolením vlády lorda - protektora, Olivera Cromwella,“ približuje hudobný teoretik Andrej Prachár v texte ku koncertu obdobie, v ktorom žil a pôsobil jeden z najvýznamnejších anglických skladateľov Henry Purcell. „Svojím mimoriadnym talentom, ale aj pomerne krátkym životom si vyslúžil prezývku ´barokový Mozart´. Purcellova hudba je na jednej strane charakterizovaná príklonom k anglickej tradícií, na strane druhej využívaním prvkov francúzskej hudby, ako aj moderných vplyvov hudby talianskej. To sa pretavilo do skladateľovej špecifickej, osobitej harmónie,“ poznamenáva Prachár k melodike Purcellovej hudby, ktorá „je jednoduchšia, spevná, označovaná ako melodika piesňového typu, tzv. song“. Tá sa podľa Prachára prejavila aj v Purcellovej svetskej hudbe. „Ako napríklad v piesňach so sprievodom continua či v hudbe k divadelným hrám,“ uzavrel. han ima