Bratislava: Absencia záchytiek zaťažuje hliadky i nemocnice, pripomína MsP

Bratislava 16. novembra (TASR) - Mestské a obecné polície dlhodobo upozorňujú, že absencia záchytných izieb zaťažuje nielen zdravotnícky systém, ale aj samotných policajných príslušníkov. Práve na fungovanie týchto zložiek, záchranných i bezpečnostných, ktoré prichádzajú do kontaktu s osobami pod vplyvom alkoholu či drog, malo zrušenie záchytiek negatívny dosah. Pre TASR to uviedla hovorkyňa bratislavskej mestskej polície (MsP) Barbora Krajčovičová. „Záchytné izby pritom slúžili nielen na zaistenie bezpečného prostredia pre intoxikovaných, ale aj na ich následnú zdravotnú starostlivosť a prevenciu. Ich návrat by znamenal odbremenenie urgentov aj policajných hliadok a prispel by k zvýšeniu bezpečnosti v uliciach,“ skonštatovala Krajčovičová. Policajné hliadky totiž nie sú privolávané k osobám pod vplyvom alkoholu a drog len priamo v uliciach, kde asistujú záchranárom v teréne, ale aj ako pomoc v nemocniciach, kde zdravotníkom asistujú pri zvládaní agresívnych či dezorientovaných osôb. Zásahy proti osobám pod vplyvom alkoholu a drog pritom v posledných rokoch pribúdajú, len od začiatku roka 2025 bola mestská polícia na bratislavských urgentoch už 615-krát. Takáto pomoc alebo asistencia si vyžaduje prítomnosť minimálne jednej dvojčlennej hliadky, niekedy aj viacerých, čím sa znižuje počet hliadok v teréne dostupných reagovať na iné udalosti. Nehovoriac o tom, že tento typ zásahov je často náročný i časovo. Zdravotníci zároveň upozorňujú, že pacienti, ktorí sú pod vplyvom alkoholu, blokujú často veľkú časť lôžok v nemocniciach. Hliadky mestskej polície najčastejšie zasahujú v priestoroch najväčších bratislavských nemocníc, kde sa nachádzajú urgentné príjmy, teda napríklad v Ružinove, Starom Meste, na Kramároch alebo v Petržalke. Pokiaľ ide o iné verejné priestranstvá, najviac zásahov je v centre mesta, kde sa nachádza veľa prevádzok s alkoholom, ale aj v okolí železničných staníc (Petržalka, Staré Mesto) či autobusovej stanice i v parkoch. Najčastejšie sú takéto zásahy vo večerných a nočných hodinách a najmä počas víkendov. „Ak by došlo k zriadeniu protialkoholických záchytných zriadení, z nášho pohľadu bude dôležité, aby boli na miestach dostupných pre všetky bratislavské mestské časti a aby fungovali aj v nočnom režime,“ poznamenala Krajčovičová s tým, že otázku počtu záchytiek v hlavnom meste bude možné riešiť, až keď vznikne legislatívny priestor na ich zriadenie. Ministerstvo vnútra SR pre TASR uviedlo, že jeho postoj k opodstatnenosti záchytiek ostáva nezmenený a z jeho pozície vie deklarovať plnú súčinnosť pri ich prípadnom znovuobnovení. Podotklo však, že tomu musí predchádzať legislatívny proces, ktorého gestorom je Ministerstvo zdravotníctva SR. Práve jemu vyplýva zo Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v SR do roku 2028 úloha vypracovať a predložiť návrhu na obnovu činnosti protialkoholických izieb. Súčasťou zákona, ktorý vznikne na konci legislatívneho procesu, by mali byť podmienky zriadenia, pravidlá prevádzkovania a spôsob financovania záchytných izieb. „Ministerstvo vnútra je pripravené aj pri návrhu tohto mechanizmu poskytnúť potrebnú súčinnosť,“ odkázal tlačový odbor rezortu vnútra. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ na otázky TASR neodpovedalo. hl tur