Profesor O. Soukup: Bojové chemické látky môžu byť stabilné celé desaťročia

Banská Bystrica 23. októbra (TASR) - Bojové chemické látky môžu byť v závislosti od podmienok skladovania stabilné celé desaťročia. V prípade ich využívania pri výrobe musia byť pri ukončení činnosti podniku bezpečne zlikvidované, a to aj pod dozorom príslušných štátnych orgánov. V súvislosti s akciou v bývalých chemických závodoch v Hnúšti, kde polícia a ďalšie zložky zasahovali v súvislosti s neoprávnenou držbou vysokorizikových chemických látok a chemických bojových látok, to pre TASR uviedol profesor toxikológie z Česka Ondřej Soukup. V chemickom závode v Hnúšti sa v rámci vojenskej výroby v minulosti vyrábali detekčné preukazníkové trubičky na zisťovanie chemických látok v ovzduší, ktoré armáda v tom čase využívala na monitorovanie zamorenia prostredia bojovými chemickými látkami. V tamojších laboratóriách sa tak pracovalo aj so známymi bojovými plynmi, akými sú yperit či sarín. „Vzhľadom na potrebu testovať rôzne typy trubičiek vyrábaných v tom období sa v objekte mohli nachádzať aj nasledujúce látky, ktoré trubičky detegujú, a to fosgén, difosgén, chlorkyán, kyanovodík, soman, látka VX a príbuzné látky, ako aj sírny yperit,“ skonštatoval Soukup s tým, že samotné trubičky však tieto otravné látky neobsahujú. Závod, ktorý s vysokorizikovými chemickými látkami a chemickými bojovými plynmi pracuje, musí podľa odborníka ukončenie svojej činnosti nahlásiť príslušným štátnym úradom a inštitúciám. Nebezpečné chemikálie je totiž potrebné po ukončení výroby v podniku bezpečne zlikvidovať. „Bezpečná likvidácia zahŕňa odovzdanie všetkých toxických látok licencovanej špecializovanej firme s protokolom o odovzdaní a spôsobe likvidácie. Všetky kontaminované zariadenia, materiály a ochranné prostriedky musia byť buď dekontaminované podľa pokynov výrobcu, alebo zlikvidované ako nebezpečný odpad,“ uviedol Soukup s tým, že proces môže byť kontrolovaný aj príslušnými štátnymi orgánmi. „Vo všeobecnosti sú tieto uvedené látky pod dozorom príslušných orgánov, v Českej republike je to Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť, a je podrobne evidované, ako sa s takýmito látkami nakladá, kedy, kým boli dodané, ako sa používali a rovnako aj ako boli prípadne zlikvidované,“ vysvetlil profesor. Pri práci s vysokorizikovými chemickými látkami a bojovými látkami je podľa odborníka kľúčové pomocou ochranných pomôcok zabrániť priamemu kontaktu s látkou. Podľa charakteru látky je potrebné zvoliť vhodné ochranné pracovné odevy, chemicky odolné rukavice a ochrannú masku, ktorá zabraňuje vdýchnutiu a kontaktu so sliznicami, to všetko v prostredí s odsávaním vzduchu. V prípade neodbornej manipulácie s takýmito látkami hrozí poškodenie zdravia s krátkodobými aj dlhodobými následkami vrátane rizika úmrtia. Pri úniku do životného prostredia môže dôjsť k ohrozeniu ekosystému vrátane jeho dlhodobého zamorenia. „Bojové chemické látky môžu byť v závislosti od podmienok skladovania stabilné celé desaťročia. Príkladom je chemická munícia obsahujúca yperit, ktorá bola po roku 1945 potopená do Baltského mora. Aj v súčasnosti obsahuje nerozložený yperit, ktorý predstavuje riziko pre človeka a životné prostredie,“ priblížil Soukup. Ponechanie nebezpečných toxických látok v priestoroch niekdajšej výroby by podľa Soukupa znamenalo závažné porušenie legislatívy a tiež možnosť vážneho ohrozenia zdravia obyvateľov. „Konkrétnu nebezpečnosť uvedeného závodu však nemožno v tejto chvíli objektívne posúdiť vzhľadom na neznalosť súčasného stavu objektu, ako aj prítomných látok, ich druhu, kvality a množstva,“ pripomenul Soukup. Enviropolícia, príslušníci kontrolných chemických laboratórií civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici a tiež členovia práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Pozemných síl Ministerstva obrany SR v Zemianskych Kostoľanoch zasahovali v bývalých chemických závodoch v Hnúšti začiatkom týždňa. V rámci akcie Dexter realizovali zaisťovacie úkony v súvislosti s neoprávnenou držbou vysokorizikových chemických látok a chemických bojových látok. Chemické závody v Hnúšti vznikli v 20. rokoch minulého storočia, podnik sa pôvodne zameriaval na suchú destiláciu dreva, teda výrobu dreveného uhlia. Po roku 1945 bola v závode spustená výroba lakov a farieb, postupne sa pridávala aj výroba formaldehydu, cementačných práškov a čistých chemikálií, napríklad lekárskeho chloroformu a kryštalických octanov. V 60. rokoch 20. storočia bola fabrika premenovaná na Slovenské lučobné závody (SLZ). V nasledujúcich desaťročiach v Hnúšti začali vyrábať aj výrobky z gumy, zastúpená bola aj vojenská výroba. V 90. rokoch minulého storočia sa podnik rozdelil na dve samostatné spoločnosti, a to SLZ a Technická guma. Obe spoločnosti neskôr zanikli. Z časti areálu sa stal priemyselný park vo vlastníctve mesta, kde pôsobia viacerí investori. Budovy, v ktorých sa v minulosti nachádzali laboratóriá s vojenskou výrobou, vlastní spoločnosť SLZ Nova. lmu gra