Vyjadrenie: MS: Rozhovor: Ako sa učí tam, kde má sloboda hranice

Vyjadrenie: MS: Rozhovor: Ako sa učí tam, kde má sloboda hranice Bratislava 5. septembra (TASR) - Ako sa učí tam, kde má sloboda hranice. Vzdelávanie má dôležitú úlohu aj tam, kde sloboda nie je samozrejmosťou. V Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch majú mladiství možnosť pokračovať vo vzdelávaní priamo za múrmi ústavu a pripraviť sa tak na nový začiatok. Rozprávali sme sa s učiteľom Borisom Ťažkým, ktorý je zamestnancom školy pôsobiacej na detašovanom pracovisku v ústave, a prezradil nám, ako sa k tejto práci dostal, v čom sa vyučovanie v ústave líši od bežnej školy, ako prebieha samotná výučba a aké výzvy, ale aj zmysel, so sebou táto práca prináša. Môžete sa nám v krátkosti predstaviť a povedať ako dlho pôsobíte ako učiteľ? Volám sa Boris Ťažký a ako pedagóg pôsobím už 14 rokov. Venujem sa vyučovaniu všeobecnovzdelávacích predmetov, pričom dôraz kladiem na to, aby študenti získali nielen vedomosti, ale aj schopnosť kriticky myslieť a samostatne sa orientovať v rôznych oblastiach života. Počas svojej praxe som získal množstvo skúseností v práci so študentmi aj v samotnom vyučovacom procese. Pedagogickú prácu vnímam ako zmysluplnú, ktorá má dlhodobý dopad na životy mladých ľudí, umožňuje formovať nielen vedomosti, ale aj hodnoty a stále ma napĺňa a motivuje posúvať sa ďalej. Ako ste sa dostali k výučbe na detašovanom pracovisku v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch? K výučbe na detašovanom pracovisku v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch som sa dostal prirodzeným spôsobom, ako súčasť svojej pedagogickej praxe. Vždy som vnímal vzdelávanie ako nástroj pozitívnej zmeny, a práve práca s mladistvými vo výkone trestu predstavuje priestor, kde môže mať vzdelanie skutočný dopad na ich budúcnosť. Táto práca si vyžaduje trpezlivosť, empatiu a schopnosť pristupovať ku každému žiakovi individuálne. Beriem to ako výzvu aj ako príležitosť prispieť k ich opätovnému začleneniu do spoločnosti. Aký odbor tu vyučujete a čo konkrétne sa v rámci neho žiaci učia ? Na detašovanom pracovisku v Sučanoch vyučujem všeobecnovzdelávacie predmety v rámci učebného odboru F 3383 Spracúvanie dreva. Tento odbor je zameraný na získanie základných vedomostí a praktických zručností v oblasti práce s drevom - napríklad manipulácia s drevom, jednoduché opracovanie, obsluha ručného náradia a strojov, ako aj základné technologické postupy. V rámci všeobecnovzdelávacích predmetov sa žiaci učiaslovenský jazyk a literatúru, matematiku, občiansku náuku, etickú výchovu, ktoré im pomáhajú doplniť si základné vzdelanie. Dôležitým cieľom je nielen vedomostný rast, ale aj rozvoj pracovných návykov, zodpovednosti, finančnej gramotnosti a pripravenosti na návrat do spoločnosti. Mnohí žiaci prichádzajú s nedokončeným alebo veľmi slabým vzdelaním. Snažím sa ich motivovať a ukázať im, že aj prostredníctvom vzdelania môžu zmeniť svoj život resp. sociálny status. V čom sa líši výučba v ústave od bežnej školy ? Výučba v ústave sa od bežnej školy líši predovšetkým v špecifickom prostredí (uzavretý a prísne strážený priestor, kde platia odlišné pravidlá a režim) a individuálnom prístupe k žiakom. Študenti tu prichádzajú z náročného sociálneho a životného prostredia, často s negatívnymi skúsenosťami zo školy alebo s nízkou úrovňou vzdelania. Preto je dôležité pristupovať k nim s trpezlivosťou, empatiou a pochopením. Je veľmi dôležité získať si ich dôveru a rešpekt. V porovnaní s bežnou školou je tu výučba pomalšia a viac prispôsobená individuálnym potrebám žiakov. S akými výzvami sa stretávate pri práci s mladistvými, ktorí si odpykávajú trest ? Pri práci s mladistvými, ktorí si odpykávajú trest, sa stretávam s viacerými výzvami. Jednou z najväčších je nízka motivácia k učeniu - mnohí žiaci majú negatívne skúsenosti zo škôl, opakované zlyhania, alebo jednoducho stratu dôvery v samých seba. Často im chýbajú aj základné vedomosti a pracovné návyky, čo znamená, že musíme začínať od úplných základov. Ďalšou výzvou je správanie a emocionálna nestabilita. Mnohí mladiství prichádzajú z dysfunkčných rodín, sú poznačení traumami, výchovným zanedbaním či agresiou. Preto je nevyhnutné mať nielen odborné znalosti, ale aj psychologickú odolnosť a trpezlivosť. Jednou z najväčších výziev pri práci s mladistvými vo výkone trestu je vysoká miera recidívy. Mnohí z nich sa po prepustení vracajú späť do rovnakého prostredia, ktoré ich do konfliktu so zákonom priviedlo - často ide o sociálne vylúčené komunity, problémy v rodine, chudobu, závislosti alebo absenciu pozitívnych vzorov. Aj keď sa nám počas výkonu trestu podarí dosiahnuť u žiakov určitý pokrok - či už vedomostný, alebo osobnostný - po návrate na slobodu často chýba podpora, stabilita a motivácia pokračovať v pozitívnej zmene. To, čo sa v školskom prostredí ústavu buduje mesiacmi, môže byť po prepustení veľmi rýchlo zničené. Táto realita je frustrujúca, no zároveň nás vedie k tomu, aby sme sa ešte viac sústredili na posilňovanie vnútornej motivácie žiakov, rozvoj ich zručností a praktickej prípravy na reálny život. Ako žiaci reagujú na praktickú výučbu? Majú záujem o odbor? Praktická výučba je pre väčšinu žiakov veľmi prínosná a často aj obľúbená časť vyučovania. V odbore spracúvanie dreva majú možnosť pracovať rukami, vidieť hmatateľné výsledky svojej práce, čo im dáva pocit úspechu a zmysluplnosti - niečo, čo mnohí z nich v predchádzajúcom školskom živote nezažili. Reagujú pozitívne najmä vtedy, keď vidia, že sa im niečo podarí, keď si môžu vyrobiť vlastný jednoduchý výrobok alebo zvládnu prácu s náradím, ktorého sa predtým báli. Záujem o odbor sa líši individuálne, ale vo všeobecnosti možno povedať, že praktická zložka výučby je často motivujúcim prvkom, ktorý im pomáha lepšie zvládať aj teoretické predmety. praktická výučba im dáva reálnu šancu získať zručnosti, ktoré môžu využiť v budúcnosti, a to je veľmi cenné. Vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu aj v súvislosti s možnosťou podmienečného prepustenia. Pre mnohých mladistvých je práve škola jedným z pozitívnych faktorov, ktoré im môžu pomôcť preukázať snahu o zmenu správania a prístup k životu. Ako funguje spolupráca medzi školou a Zborom väzenskej a justičnej stráže ? Spolupráca medzi školou a Zborom väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) je nevyhnutná a veľmi úzka - bez nej by výučba v ústavnom prostredí vôbec nemohla fungovať. Komunikujeme s pedagógom pre vzdelávanie, referentami režimu, ktorí zabezpečujú sprievod a bezpečnosť počas vyučovania. Spolu riešime zaradenie žiakov do štúdia, správanie a prípadné problémy počas výučby. Cieľ máme spoločný - pripraviť mladistvých na návrat do života na slobode. A práve vďaka dobre nastavenej spolupráci medzi školou a ZVJS je možné dosiahnuť lepšie výsledky, nielen v oblasti vzdelávania, ale aj celkovej resocializácie odsúdených. Prečo je podľa vás dôležité, aby mali mladiství v ústave prístup ku vzdelaniu? Podľa môjho názoru je prístup k vzdelaniu pre mladistvých v ústave veľmi dôležitý, pretože práve vzdelanie im dávašancu na nový začiatok. Mnohí z nich prichádzajú s výraznými medzerami vo vedomostiach, negatívnymi skúsenosťami zo školy alebo z prostredia, kde sa vzdelávanie vôbec nepodporovalo. Často chýba motivácia, disciplína či pocit zodpovednosti - a práve škola im tieto hodnoty môže pomôcť získať. Vzdelávanie v ústave je aj nástrojom resocializácie. Žiaci sa učia pravidelnosti, rešpektu k autoritám, spolupráci a tomu, že úsilie môže priniesť výsledky. A ak sa podarí prebudiť v nich záujem o určitý odbor alebo zručnosť, získavajú konkrétny nástroj, ako sa po návrate na slobodu uplatniť. Verím, že aj keď nie každý mladistvý zmení svoj život zo dňa na deň, vzdelanie je jedno z mála, čo im nikto nevezme. Môže byť odrazovým mostíkom k tomu, aby neskôr neskončili opäť na tej istej ceste ako predtým. Socializácia cez vzdelávanie je preto zásadným krokom k prevencii recidívy a k tomu, aby sa po návrate do spoločnosti nestratili, ale dokázali sa v nej udržať. Vidíte u niektorých žiakov posun alebo zmenu v postoji vďaka tomu, že sa môžu vzdelávať ? Áno, vidím zmenu u niektorých žiakov, ale je to veľmi individuálne. Každý mladistvý prichádza s vlastným príbehom, motiváciou, skúsenosťami a osobnosťou, takže aj ich reakcia na vzdelávanie sa líši. Niektorí sa rýchlejšie otvoria, začnú viac prejavovať záujem, aktívne sa zapájajú a vyvíjajú snahu, zatiaľ čo iní potrebujú viac času a podpory. Niekedy aj malé zlepšenie môže byť veľkým krokom vpred pre konkrétneho žiaka. Preto je pre nás ako pedagógov dôležité pristupovať k nim individuálne, rozumieť ich potrebám a hľadať spôsoby, ako ich motivovať. Máte skúsenosti s tým, že by sa niektorí absolventi po prepustení zamestnali v odbore ? Áno, mám s tým skúsenosti a je to veľmi povzbudzujúce. Napríklad jeden z našich bývalých žiakov sa po prepustení zamestnal priamo na píle, kde využíva zručnosti nadobudnuté v odbore spracúvanie dreva. Pre neho to znamená nielen finančnú samostatnosť, ale aj veľkú motiváciu naďalej sa zlepšovať a viesť stabilný život. Takéto príbehy sú pre nás všetkých veľkou odmenou a dôkazom, že praktické vzdelávanie v ústave môže mať skutočný pozitívny dopad na život mladistvých. Čo vám osobne táto práca dáva ? Práca v zariadení na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých je úplne iná ako výučba v bežnej škole. Prostredie je špecifické a náročné, pretože žiaci tu často čelia mnohým osobným a sociálnym problémom, ktoré v klasickej škole nebývajú bežné. Na rozdiel od klasickej školy je potrebné viac sa zamerať na individualizovaný prístup, trpezlivosť a citlivosť voči potrebám každého žiaka. Tu sa nielen vyučuje odbor, ale aj vedie mladistvých k zodpovednosti, disciplíne a spoločenským normám, ktoré im môžu pomôcť uspieť po prepustení. Aj keď je prostredie a režim prísnejší, práve táto práca mi dáva možnosť pomáhať mladým ľuďom nájsť na sebe to dobré a ukázať im, že vzdelanie môže byť cestou k zmene. Spomeniete si na nejaký silný moment alebo skúsenosť, ktorá vás v tejto práci ovplyvnila? Áno, spomínam si na jeden moment, ktorý ma v tejto práci ovplyvnil. Bol to prípad žiaka, ktorý po podmienečnom prepustení sa dobrovoľne vrátil späť do školy len preto, aby mohol dokončiť záverečné skúšky. Nezabudol na to, čo začal - a chcel to dotiahnuť do konca. Dnes viem, že pracuje v zahraničí, odbor, ktorý sa u nás naučil, ho živí. Táto skúsenosť ma utvrdila v tom, že aj keď sa na začiatku zdá, že sa nič nemení, každá hodina, každý rozhovor, každá možnosť vzdelávať môže mať z dlhodobého hľadiska veľký dopad. A že aj mladý človek, ktorý urobil vážne chyby, má v sebe potenciál niečo zmeniť, ak mu dáme šancu a podporíme ho v správnej chvíli. Čo by ste odkázali verejnosti, ktorá možno nemá predstavu, ako takéto vzdelanie v ústave prebieha? Chápem, že verejnosť často vníma odsúdených mladistvých s predsudkami a nedostatkom porozumenia. Odsúdení mladiství často čelia nielen predsudkom, ale aj diskriminácii, ktorá im sťažuje návrat do bežného života. Preto by som rád zdôraznil, že vzdelávanie v ústave nie je o „trestaní“, ale o pomoci týmto mladým ľuďom nájsť novú cestu a príležitosť zmeniť svoj život. Mnohí z týchto mladých ľudí pochádzajú z náročných rodinných a sociálnych podmienok. V ústave majú možnosť získať vedomosti, praktické zručnosti a naučiť sa zodpovednosti, ktoré im môžu pomôcť vyhnúť sa opakovaniu chýb. Vzdelávanie je jednou z najúčinnejších foriem prevencie recidívy a prispieva k tomu, aby sa mladiství dokázali po prepustení úspešne začleniť do spoločnosti. Preto by sme mali mať viac empatie a menej predsudkov - každý si zaslúži druhú šancu. Preto by sme mali ako spoločnosť pracovať na tom, aby sme znižovali diskrimináciu a predsudky voči týmto mladým ľuďom, dávali im šancu a ukazovali im, že ich minulosť nemusí definovať ich budúcnosť. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti SR Barbora Škulová. UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. luf