Macron navrhol štvorstranný summit o bezpečnosti - aj za účasti Európanov

Washington 18. augusta (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok na multilaterálnom stretnutí v Bielom dome vo Washingtone vyzval na štvorstranný summit s účasťou Ukrajiny, Ruska, USA a Európy s cieľom dosiahnuť mier a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, informovali agentúra AFP a televízia Sky News. Macron v súvislosti so svojím návrhom argumentoval, že keď sa rokuje o bezpečnostných zárukách, ide o bezpečnosť celého európskeho kontinentu, doplnil denník Le Monde. Talianska premiérka Giorgia Meloniová pripomenula odvahu ukrajinských vojakov pri zadržiavaní postupu ruskej armády na Ukrajine a jednotu, ktorá bola potrebná na podporu Kyjeva. „Ak chceme dosiahnuť mier a zaručiť spravodlivosť, musíme byť jednotní,“ zdôraznila. Ubezpečila, že Ukrajina a jej spojenci sa môžu aj naďalej spoliehať na podporu Talianska. Dodala, že hlavným bodom diskusie v Bielom dome budú bezpečnostné záruky a spôsob, ako zabrániť opakovaniu konfliktu. Ako východiskový model navrhla princíp článku 5 Washingtonskej zmluvy, podľa ktorého útok na jednu členskú krajinu NATO sa považuje za útok na všetkých členov Aliancie. Nemecký kancelár Friedrich Merz označil cestu k mieru na Ukrajine za otvorenú. Upozornil však, že ďalšie rokovanie by malo viesť k prímeriu. Podľa Merza summit prezidenta USA Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške minulý piatok „otvoril cestu“ k mierovým rokovaniam, ale teraz sú pred aktérmi zložité diskusie. „Všetci chceme prímerie. Nedokážem si predstaviť, že by sa ďalšie stretnutie uskutočnilo bez neho,“ uviedol. Trump na to reagoval slovami, že v nedávnej minulosti nebolo prímerie potrebné na ukončenie iných vojen, ak však bude v prípade Ukrajiny potrebné, privíta ho. Generálny tajomník NATO Mark Rutte ocenil prezidenta Trumpa za to, že „prelomil patovú situáciu“ s Putinom a summitom na Aljaške „začal dialóg.“ Rutte zdôraznil aj význam Trumpovej ochoty, aby sa USA podieľali na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu - označil to za „veľký krok“ a „prielom“. Trump následne pochválil členské krajiny NATO za zvýšenie výdavkov na obranu z dvoch percent HDP, „ktoré neboli vždy platené“, na päť percent, „ktoré sú platené“. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom príspevku privítala, že USA poskytnú bezpečnostné záruky „v duchu článku 5“. Britský premiér Keir Starmer uviedol, že so „správnym prístupom dnes popoludní môžeme dosiahnuť skutočný pokrok, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné záruky“. Doplnil, že Trumpov návrh bezpečnostných záruk podľa vzoru článku 5 je v súlade s tým, na čom Koalícia ochotných pracuje už niekoľko mesiacov. Ak sa USA do projektu zapoja, môže stretnutie v Bielom dome viesť k „historickému kroku“ pre bezpečnosť Ukrajiny a Európy, uviedol Starmer. Fínsky prezident Alexander Stubb, ktorého krajina má 1300 km dlhú hranicu s Ruskom, vyzdvihol, že za posledné dva týždne sa v rámci snáh o ukončenie vojny na Ukrajine dosiahol väčší pokrok než za predchádzajúceho tri a pol roka. Podobne ako iní rečníci aj Stubb vyjadril nádej na trvalý a spravodlivý mier. Pripomenul, že Fínsko má vlastné historické skúsenosti s Ruskom. „Ak sa však pozriem na pozitívne aspekty súčasnej situácie, našli sme riešenie už v roku 1944 a som presvedčený, že dokážeme nájsť riešenie aj v roku 2025.“. Priznal, že situácia „je veľmi náročná, a práve preto sme tu.“ Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas stretnutia s Trumpom a európskymi lídrami vyhlásil, že rokovania „boli veľmi dobré“. Zdôraznil, že hlavnou témou boli bezpečnostné záruky, pričom bezpečnosť Ukrajiny podľa neho závisí od Spojených štátov a európskych spojencov. Zelenskyj sa poďakoval aj prvej dáme USA Melanii Trumpovej za list adresovaný Putinovi ohľadom ukrajinských detí zavlečených do Ruska, a spomenul, že ďalšie citlivé otázky - vrátane územných - sa budú riešiť na trilaterálnom stretnutí - za účasti Putina. Sky News dodala, že po verejnej časti stretnutia lídri pokračovali v rokovaní v Oválnej pracovni. 4 12 pel lsi