Enviro: ŽSK pomocou európskych dát a metodiky mapuje klimatické hrozby

Žilina 11. augusta (TASR) - Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) sa zapojil do európskeho projektu CLIMAAX, vďaka ktorému získa presnejší obraz o rizikách spojených so zmenou klímy. Ako TASR informovala hovorkyňa ŽSK Eva Lacová, v rámci podprojektu MAXICONZA bude počas nasledujúcich dvoch rokov analyzovať extrémne prejavy počasia - od prívalových dažďov až po vlny horúčav. „Zapojením sa do projektu sme získali podporu 175.000 eur a zároveň prístup k jednotnej európskej metodike, ktorá sa už testuje v takmer 70 mestách a regiónoch po celej Európe,“ uviedla predsedníčka ŽSK Erika Jurinová. Analýza sa sústreďuje najmä na extrémne zrážky a ich vplyv na cestovný ruch a cestnú infraštruktúru. Už prvé výpočty ukazujú, že intenzita zrážok v kraji môže narásť o 23 percent, zatiaľ čo ich frekvencia sa skráti z desiatich na šesť rokov. Vlny horúčav, najmä v mestách, môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života, zdravie obyvateľov aj fungovanie služieb. „V prvej fáze projektu sa aplikuje jednotná metodika vyvinutá v projekte CLIMAAX, ktorá využíva moderné satelitné snímky a historické údaje o počasí, vďaka čomu dokáže spätne analyzovať klimatické trendy a predvídať ich vývoj,“ priblížila Lacová s tým, že v druhej fáze budú tieto údaje doplnené o lokálne a národné dáta - napríklad o zdravotnom stave lesov, pôdnom pokryve, stave ciest a mostov či opakovanom výskyte mimoriadnych udalostí. Na pôde Úradu ŽSK sa v rámci projektu stretli experti z rôznych vedných odborov, aby kraju pomohli vybrať dáta, ktoré najlepšie pomôžu spresniť predpovedanie rizík. „Na to, aby sme vedeli určiť, kde nás v budúcnosti extrémy najviac zasiahnu, potrebujeme veľmi presné dáta o krajine. S odborníkmi analyzujeme zosuvové pásma, zastavanosť, lesnatosť aj infraštruktúru. Každý údaj zvyšuje presnosť výsledkov,“ vysvetlila Dana Gavalierová z odboru regionálneho rozvoja ŽSK. Výsledky analýzy budú základom pre novú adaptačnú stratégiu kraja, ktorú bude možné využiť pri plánovaní projektov, investícií a rozvoja územia. Takýto dokument bude zároveň nevyhnutný pre čerpanie eurofondov v budúcom programovom období. „Nechceme, aby adaptačná stratégia bola len formálnym papierom do šuplíka. Pracujeme na tom, aby sa z nej stal reálny nástroj, o ktorý sa budeme môcť oprieť pri každom zásadnom rozhodnutí pre budúcnosť nášho kraja,“ dodala Jurinová. leh von