Košolná: Nájdená krabica v pivnici ukrývala ostatky jeleňa a pratura

Košolná 19. júla (TASR) - Pravdepodobne v roku 1998 boli vo výkope pre pivnicu v obci Košolná neďaleko Trnavy v hĺbke asi dva metre nájdené kostrové ostatky zvierat. Nález stavebníci uschovali v krabici, ktorú po rokoch našla matka nálezcu. Následná expertíza odhalila, že súbor kostí obsahuje ostatky dvoch zvierat - jeleňa a pratura, ktoré môžu mať tisíce rokov. Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) v Trnave o tom informoval na svojom webe. Kostrové pozostatky zvierat boli pred takmer 30 rokmi nájdené na rozhraní tmavej a svetlej pôdy. „Nález stavebníci uschovali v krabici v pivnici, ktorú po rokoch našla matka nálezcu. Keď sa o náleze dozvedel spolupracovník KPÚ Trnava, zabezpečil jeho odovzdanie a krajský pamiatkový úrad následne zaslal nález na archeozoologickú expertízu špecialistke do Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV),“ priblížili archeológovia. Expertízou bolo zistené, že súbor kostí obsahuje ostatky dvoch zvierat. Jedným je jeleň vo veku sedem a viac rokov, z ktorého sa našla časť pravej čelovej a pravej temennej kosti s výbežkom čelovej kosti - pučnicou, na ktorej je nasadený čiastočne zachovaný pravý paroh. Druhým je pratur neurčeného pohlavia, z ktorého sa našla len ľavá pätová kosť. „Na ostatkoch sa nezistili žiadne ľudské zásahy ako napríklad stopy po zásahu zbrane, sekaní, rezaní či vŕtaní. Parametre a hmotnosť zachovanej časti parohu jeleňa svedčia o kapitálnom kuse. V dnešnej poľovníckej terminológii išlo zrejme minimálne o osmoráka či desatoráka. Vzhľadom na ročný cyklus tvorby a rastu parožia u čeľade jeleňovitých, ale tiež tvar objaveného exempláru parožia, možno konštatovať, že ich nositeľ uhynul v jesenných až zimných mesiacoch roka, t.j. v septembri až januári,“ spresnili. Oba druhy sú typickými predstaviteľmi štvrtohornej fauny. V minulosti boli rozšírené na veľkej časti Eurázie. Posledný pratur v Európe zahynul v roku 1627 v Poľsku. Na území Slovenska vyhynuli ešte skôr, najneskôr v neskorom stredoveku. „Príčinou vyhynutia bol ich lov. Pratury nám pripomínajú aj názvy obcí - napr. Stará Turá či regiónu Turiec. Tury divé boli mohutné bylinožravé zvieratá,“ podotkli s tým, že pratury sú zachytené už na maľbách v západoeurópskych jaskyniach, najstaršie maľby majú vyše 30.000 rokov. „Keďže ostatky oboch lovných druhov zvierat sa našli na jednom malom mieste, takmer určite spolu súvisia. Je málo pravdepodobné, že by zvieratá uhynuli vedľa seba prirodzeným spôsobom, preto sa, napriek absencii ľudských zásahov do ostatkov domnievame, že mohli byť ulovené a po ich skonzumovaní vyhodené na miesto nálezu,“ doplnili pamiatkari s tým, že vzhľadom na dobu vyhynutia praturov na našom území sa tak mohlo stať jedine pred novovekom a vzhľadom na hĺbku nálezu je možné, že aj pred tisíckami rokov. Presnejšie zistenie doby úhynu zvierat by mohla určiť rádiokarbónová metóda datovania (uhlíková metóda C14). her ima