Dudince: Podľa archeológov ľudia v eneolite pestovali iné druhy pšenice ako dnes

Dudince 10. júla (TASR) - Ľudia žijúci v období eneolitu na našom území zrejme netrpeli problémami spojenými s intoleranciou lepku. V ich strave totiž dominovali iné druhy pšenice, ako sú známe dnes. Tieto, aj ďalšie zistenia, napríklad o využívaní dudinských minerálnych prameňov v tomto období, priniesol archeologický výskum. V areáli Kúpeľov Dudince ho už tretiu sezónu realizuje Katedra archeológie Filozofickej fakulty (FF) UKF v Nitre pod vedením profesorky Noémi Beljak Pažinovej. Už v predošlých rokoch výskum identifikoval na tomto mieste výskyt 6000 rokov starej monokultúrnej osady. Beljak Pažinová pre TASR uviedla, že jeho tretia sezóna priniesla ďalšie nové informácie o jej rozsahu, a tiež jej lokalizácii smerom k lesnému porastu. Rovnako podľa archeologičky Kataríny Šimunkovej našli opätovné dôkazy o využívaní dudinských minerálnych prameňov v období eneolitu. V dvoch tohtoročných sondách sa ukázalo, že kultúrnu vrstvu z tohto obdobia prerušuje vrstva travertínu, ktorá s týmito prameňmi súvisí. Medzi tohtoročnými nálezmi archeológov nechýbali kamenné nástroje a rôzne úštepy, ktoré vznikajú pri ich výrobe či keramika charakteristická pre toto obdobie. „Zároveň sme našli zvieracie kosti, vrátane pozostatkov psa,“ podotkla Šimunková s tým, že tieto nálezy čaká laboratórna analýza a datovanie. Výskum obohatila archeobotanická analýza, vďaka ktorej archeológovia vedia zachytiť aj segmenty, ktoré nie sú na prvý pohľad voľným okom viditeľné. Fragmenty, menšie aj ako jeden milimeter, vedia zachytiť vďaka premývaniu uloženiny v preplavovacom tanku. Archeobotanička z UKF v Nitre Mária Hajnalová priblížila, že táto metóda je bežná v západnej Európe, no na Slovensku nie je štandardom. V Dudinciach takýmto spôsobom našli zuhoľnatené obilie, zuhoľnatené zvyšky dreva, ulity slimáčikov, rybie kostičky či zlomky kostí väčších živočíchov. V ťažšej frakcii našli keramiku, kamenné nástroje a mazanicu, čo bola podľa Hajnalovej akási praveká omietka. Práve vďaka archeobotanickej analýze vedia archeológovia určiť informácie o rastlinnej strave obyvateľstva a možné prírodné prostredie, v ktorom sa osada nachádzala. „V období eneolitu sa na našom území pestovali iné druhy pšeníc ako poznáme dnes. Boli to pšenice, ktoré mali iný charakter lepku, čiže tí, čo majú problémy s lepkom, by sa možno mohli obrátiť na tieto tradičné druhy pšeníc,“ poznamenala Hajnalová s tým, že ľudia v tom čase mali inú stravu a zrejme netrpeli dnešnými chorobami a problémami. Beljak Pažinová priblížila, že výskum, ktorý je súčasťou projektu Letná škola archeológie organizovaným Katedrou archeológie FF UKF v Nitre, by mal pokračovať aj v budúcom roku. Dodala, že plánujú tiež vydanie publikácie pre verejnosť, ktorá by priblížila jeho výstupy. Hlavným sponzorom výskumu sú Kúpele Dudince. Ich generálny riaditeľ Slavomír Brza konštatoval, že cieľom výskumu je spoznať vlastnú históriu a priniesť odpoveď na otázku, či na tomto území žili v praveku ľudia, a ako to súviselo s tunajšími liečivými zdrojmi. „Hľadáme históriu, aby sme mohli poznať samých seba a takisto sa pozrieť na perspektívu do budúcnosti,“ dodal s tým, že nálezy majú veľký význam nielen pre odbornú, ale aj laickú verejnosť. UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukové záznamy a foto. sop mj