R. Sobota: V GMM vystavujú laténsku grafitovú keramiku z Gemera-Malohontu

Rimavská Sobota 4. júla (TASR) - V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote vystavujú grafitovú keramiku z Gemera a Malohontu. Prezentované nálezy pochádzajú z dvoch archeologických lokalít v obciach Včelince a Hodejov, návštevníci ich v priestoroch múzea nájdu počas celého júla. TASR o tom informovala PR manažérka GMM Szilvia Tóth. V priestore Karpatskej kotliny je znalosť produkcie keramických nádob známa už od neolitu, v období praveku boli nádoby formované a tvarované rukami. K zmene technológie došlo až v dobe laténskej, v archeologickej terminológií ide o jednu z vrcholných etáp pravekého vývoja spoločnosti. Nazvaná je podľa náleziska La Tène vo Švajčiarsku. „Laténska keramika predstavuje hrnčinu, ktorá bola severne od Álp vôbec prvýkrát zhotovovaná na nožnom hrnčiarskom kruhu. Kruh otáčajúci sa rýchlo okolo svojej osi sa objavuje prvýkrát v 4. tisícročí pred Kristom v Babylone, ktorý je pravdepodobne aj jeho kolískou. Z Babylonu prenikol do Indie, odkiaľ sa dostáva do Malej Ázie, na Krétu a do Grécka. V Európe ho začali používať Kelti, neskôr Rimania a čiastočne sa používal ešte aj v období sťahovania národov. Po tomto období nožný kruh upadol do zabudnutia,“ priblížil archeológ GMM Alexander Botoš. Na území historickej župy Gemer-Malohont sa keramika zhotovovaná na nožnom hrnčiarskom kruhu objavuje po prvýkrát v období tretieho až druhého storočia pred našim letopočtom. Aplikácia grafitu v keramickej produkcii je charakteristická najmä pre strednú dobu laténsku. „Používanie grafitovej keramiky bolo obľúbené z dôvodu jej vynikajúcich úžitkových vlastností. Tento druh keramiky bol určite aj hodnotný a cenený, dokladom toho sú snahy o opravu poškodených grafitových keramických nádob prostredníctvom železných skôb a obručí,“ dodal Botoš. lmu mj