EÚ dá na podporu vedy 500 miliónov eur, chce prilákať vedcov zo zahraničia

Paríž 5. mája (TASR) - Európska únia v rokoch 2025 – 2027 vyčlení na podporu vedeckého výskumu v EÚ ďalší finančný balík v objeme 500 miliónov eur. V prejave na konferencii „Choose Europe for Science“ (Poďte robiť vedu do Európy), ktorej cieľom je prilákať do Európy vedcov zo zahraničia, to v pondelok v Paríži oznámila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, informovala agentúra AFP. Podľa agentúry Reuters von der Leyenová dodala, že vďaka spomínanej finančnej iniciatíve by sa Európa mohla stať „magnetom pre výskumníkov“ vrátane amerických vedcov nespokojných s politikou prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorého administratíva sa vyhráža znížením federálneho financovania Harvardovej i ďalším univerzitám. Von der Leyenová uviedla, že EÚ chce zákonne zakotviť slobodu vedeckého výskumu. „Zoči-voči rastúcim hrozbám na celom svete Európa nezľaví zo svojich zásad a musí zostať kolískou akademickej a vedeckej slobody,“ povedala. Informovala, že v Európskej výskumnej rade (ERC) by mal vzniknúť nový sedemročný „supergrant“, aby takto bola najlepším vedcom ponúknutá dlhodobejšia perspektíva. Šéfka EK pripomenula, že ERC už teraz podporuje výskumníkov, ktorí sa usadzujú v Európe - poskytuje im podporu nad rámec ich grantu. „Teraz zdvojnásobujeme sumu, ktorú môžu tento rok dostať. Chcem túto podporu predĺžiť aj na roky 2026 a 2027,“ dodala podľa Reuters. EK sa chce zamerať aj na urýchlenie procesov - od výskumu po transformačné inovácie a obchodné príležitosti. „Preto navrhneme európsky zákon o inováciách - vôbec prvý -, ako aj stratégiu pre startupy a scaleupy,“ povedala von der Leyenová a zdôraznila, že cieľom je odstrániť regulačné prekážky a uľahčiť prístup ku kapitálu. Na konferencii vystúpil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Nikto si nemohol predstaviť, že táto najväčšia demokracia na svete, ktorej ekonomický model sa tak silne spolieha na slobodnú vedu... urobí takú chybu,“ vyhlásil Macron o dianí v USA. Zároveň oznámil uvoľnenie ďalších 100 miliónov eur na prilákanie zahraničných výskumníkov do Francúzska. Odborníci podľa agentúry AFP tvrdia, že hoci krajiny EÚ môžu ponúknuť konkurencieschopnú výskumnú infraštruktúru a vysokú kvalitu života, vo financovaní výskumu a odmeňovaní vedcov európske štáty výrazne zaostávajú za úrovňou v USA. Prezident francúzskeho Národného vedecko-výskumného centra (CNRS) Antoine Petit však vyjadril nádej, že tento rozdiel v odmeňovaní sa bude zdať menej významný, keď sa zohľadnia nižšie náklady na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť a štedrejšie sociálne dávky v krajinách EÚ. Macronov úrad informoval, že Francúzsko a EÚ sa zameriavajú na výskumníkov v niekoľkých špecifických sektoroch vrátane zdravotníctva, klímy, biodiverzity, umelej inteligencie a vesmíru. AFP poznamenala, že Macron už v apríli apeloval na zahraničných, najmä amerických, výskumníkov, aby si pre svoju kariéru vo vede vybrali Francúzsko. Taktiež predstavil plány financovania, ktoré pomôže univerzitám a iným výskumným inštitútom pokryť náklady na príchod zahraničných vedcov do Francúzska. Ako prvý úspech AFP spomenula Univerzitu Aix Marseille, ktorá nedávno oznámila, že do svojho programu „Bezpečné miesto pre vedu“ dostala množstvo prihlášok od uchádzačov, ktorým v USA v dôsledku škrtov pre sektor vedy hrozí prepustenie alebo obmedzenie projektov. 4 12 pel bub