Vyjadrenie: Reakcia splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre preverenie...

Vyjadrenie: Reakcia splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 a poslanca NR SR MUDr. Petra Kotlára na medializované informácie týkajúce sa jeho výhrady k Pandemickej zmluve pokiaľ ide o limitovanie odškodnenia za nežiaduce účinky po očkovaní novovzniknutými vakcínami Bratislava 24. mája (TASR) - Ako splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 som šokovaný z vyjadrenia redaktora denníka SME Jána Krempaského o nejasnosti mojej výhrady k navrhovanému článku Pandemickej zmluvy, v ktorom kritizujem "záväzok zmluvných strán vynaložiť úsilie, aby v zmluvách o dodávke alebo nákupe nových pandemických vakcín boli doložky o odškodnení kupujúceho/príjemcu uvedené výnimočne a boli časovo ohraničené", ktoré podľa môjho vyjadrenia jednoznačne uprednostňuje záujmy farmaceutického priemyslu na úkor odškodnenia závažných zásahov do práv jednotlivcov, ktorých zdravie bolo novými pandemickými vakcínami poškodené. Podľa redaktora je táto moja výhrada nejasná z dôvodu, že na Slovensku sa za nežiaduce účinky po očkovaní prakticky neodškodňuje, hoci v článku neskôr sám uvádza, že ešte počas pandémie koronavírusu ku koncu septembra 2022 evidoval ŠÚKL 11 123 hlásení podozrení na nežiaduce účinky a sedem úmrtí. Ak by si redaktor dokázal logicky zanalyzovať čo v článku ďalej napísal, zistil by, že na Slovensku sa neodškodňuje práve preto, že štát odkazuje poškodených na zdĺhavé súdne konanie na rozdiel od napríklad susedného Česka, kde rozhoduje o odškodnení pacienta za nežiaduce účinky vakcín ministerstvo zdravotníctva, ktoré v závažnejších prípadoch na posúdenie poškodenia zdravia zriaďuje nezávislú odbornú komisiu. Zriadenie účinnejšieho a rýchlejšieho systému odškodňovania za nežiaduce účinky vakcín je určite témou, ktorej sa budem vo svojich záverečných správach o zisteniach vyplývajúcich z mojej činnosti adresovaných vláde venovať. Ďalej poukazujem na to, že v prípade úmrtia osoby po vakcíne, je problémom slovenskej právnej úpravy nemožnosť blízkych získať pitevný protokol. V tomto ohľade pripomínam prípad Mgr. art. Ing. arch. Jaroslava Pašku, ktorý dostal náhle krvácanie do mozgu, a následne v nemocnici strávil viac ako sto dní. Dňa 15.7.2021 zomrel. Kauzálnu súvislosť s očkovaním u neho ŠÚKL uzavrel ako možnú. Ďalej poukazujem na medializované informácie, podľa ktorých bola vdove po ňom doručená kópia kompletného šesťstranového pitevného protokolu 17.8.2023, t.j. až po takmer dvoch rokoch a štyroch podaniach na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej ÚDZS) od jeho smrti. Dôvodom zmeny postoja ÚDZS bolo podanie vypracované s odbornou pomocou advokátky a bývalej dlhoročnej zástupkyne SR pred ESĽP, pani JUDr. Marice Pirošíkovej, PhD., ktoré pani Pašková následne zverejnila pre potreby ďalších osôb -  https://ereport.sk/vzor-podania-ziadosti/. Pirošíková v tomto ohľade pripomenula, že pretrvávajúcim problémom v slovenskej právnej úprave, je nemožnosť pozostalých získať pitevný protokol. Ďalej, že je nesporné, že súčasný právny stav v SR porušuje práva blízkych osôb zaručené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovoru) a že bez pitevného protokolu nie sú pozostalí v mnohých prípadoch spôsobilí vyhodnotiť prípadné podanie občianskoprávnej žaloby, čím je porušované aj ich právo na prístup k súdu zaručené článkom 6 Dohovoru. Pripomenula článok 154c Ústavy SR podľa ktorého má Dohovor prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd, a že pokiaľ ide o identifikovaný problém je namieste zo strany orgánov verejnej moci prednostná aplikácia článkov 6 a 8 Dohovoru. Pirošíková zdôraznila, že v iných európskych krajinách je prístup blízkych osôb k pitevnému protokolu samozrejmosťou a ako príklad uviedla Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko, či Českú republiku. Tiež uviedla, že v NR SR už bol predložený návrh na vydanie zákona, ktorý by to zmenil. Predkladali ho Boris Kollár, Petra Krištúfková a Jozef Hlinka, ale listom z 28.3.2023 ho vzali späť. K otázke odškodňovania za nežiaduce účinky vakcín ako splnomocnenec vlády pripomínam, že v Slovenskej republike došlo v rozpore s rezolúciou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2361 (2021) k diskriminácii nevakcinovaných osôb. Mnohé základné ľudské práva slobody boli podmieňované vakcináciou napriek tomu, že viacerí odborníci opakovane a verejne upozorňovali na neúčinnosť vakcín proti novým variantom, na to, že ide o testovaciu fázu, že mnohé negatívne účinky, ktoré sa prejavujú po vakcinácii sú závažné a že dlhodobé ani nemôžu byť známe. Poukazovali aj na to, že samotná Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojom stanovisku z januára 2021 upozornila, že cestovanie nie je možné podmieňovať očkovaním alebo neočkovaním pretože nie je jasné, ako budú reagovať zaočkovaní na nové mutácie vírusu a že aj zaočkovaní môžu ďalej šíriť koronavírus. Podľa môjho názoru mala Európska komisia (EK) už dávno prehodnotiť obsah zmlúv pokiaľ ide o zodpovednosť farmaceutických firiem za škody na živote a zdraví a to aj vo svetle dokumentov zverejnených z FDA na základe rozhodnutia súdu v USA, z ktorých vyplýva, že v prvých 90 dňoch došlo k nahláseniu 1200 úmrtí po aplikovaní vakcín spoločnosti Pfizer a 150 000 nežiaducich účinkov (predovšetkým nervových poškodení), z čoho vyplýva, že vedenie spoločnosti Pfizer o týchto nežiaducich účinkoch muselo vedieť. Je preto nanajvýš nevyhnutné, aby v zmluvách o nákupe vakcín bol výrobca zaviazaný zodpovednosťou za prípadné škodlivé následky na zdraví a aby osoba, u ktorej sa takéto následky prejavili, bola odškodnená. Rovnako je neprijateľné, aby výrobca bol oslobodený od zodpovednosti za škodu na zdraví, ak sa škodlivé následky na zdraví prejavia až po čase. Preto som vo vzťahu ku kritizovanému článku Pandemickej zmluvy uviedol, že doložky o zodpovednosti výrobcu vakcín a o odškodnení majú byť súčasťou každej zmluvy o nákupe vakcín. Pokiaľ ide o celkový kontext rokovaní o Pandemickej dohode poukazujem opätovne na takzvanú aféru Pfizergate, v ktorej európski prokurátori vyšetrujú trestné oznámenia v súvislosti s rokovaniami o vakcíne medzi predsedníčkou EK a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer. Vzhľadom na túto aféru som presvedčený, že rokovania o Pandemickej zmluve by mali byť odložené až do konečného verdiktu v tejto veci. Opäť pripomínam, že významná časť dávok vakcín, ktoré EK nakúpila za desiatky miliárd eur, bola priamo dohodnutá medzi generálnym riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer pánom Albertom Bourlom a predsedníčkou EK, ktorí sú okrem iného spojené osobným priateľstvom. V tejto súvislosti bola predsedníčka EK opakovane a neúspešne požiadaná rôznymi orgánmi EÚ o zverejnenie textových správ, ktoré napísala generálnemu riaditeľovi spoločnosti. Európsky parlament (EP) uznesením zo 14.3.2024 o čase, ktorý EK potrebuje na vybavenie žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom (2023/2941(RSP)), vyzval EK o okamžité a úplné uverejnenie všetkých zmlúv na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 financovaných úplne alebo čiastočne z verejných prostriedkov a zároveň, aby konečne a okamžite uverejnila textové správy, ktoré si predsedníčka EK a generálny riaditeľ farmaceutickej spoločnosti Pfizer vymenili počas rokovaní o obstarávaní 1,8 miliardy dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19, najmä vzhľadom na nevysvetlené 25 % zvýšenie ceny za dávku, čo viedlo k celkovým nákladom vo výške 35 miliárd EUR z verejných prostriedkov. Na záver EP zdôraznil, že ak EK nebude riešiť systematické a výrazné oneskorenia pri spracúvaní žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom pred zriadením nového kolégia komisárov, EP zváži využitie všetkých dostupných parlamentných nástrojov na riešenie tejto záležitosti a pripomenul svoje právo podať žalobu na EK na Súdnom dvore EÚ z dôvodu porušenia zmlúv vrátane článku 15 ods. 3 ZFEÚ o práve občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ na prístup k dokumentom. TASR o tom informoval poslanec Národnej rady SR Peter Kotlár. UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. lef