Vyjadrenie: Ústavný súd riešil súbežnú existenciu dvoch právoplatných ...

Vyjadrenie: Ústavný súd riešil súbežnú existenciu dvoch právoplatných rozhodnutí odvolacieho súdu Bratislava 11. júla (TASR) - Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 36/2023 rozhodoval o ústavnej sťažnosti sťažovateľky proti postupu a rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Sťažovateľka sa žalobou podanou na okresnom súde domáhala ospravedlnenia a finančného zadosťučinenia od žalovanej Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, za výroky vtedajšieho ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. Okresný súd rozsudkom sťažovateľke vyhovel v časti uverejnenia ospravedlnenia, ďalej jej bola priznaná suma 33 184 eur, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Krajský súd v odvolacom konaní potvrdil výrok rozsudku okresného súdu o veci samej, výrok o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu. Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním. Najvyšší súd dovolaniu vyhovel a zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačné uznesenie najvyššieho súdu napadla sťažovateľka ústavnou sťažnosťou, ktorej ústavný súd vyhovel nálezom č. k. II. ÚS 261/2019-48 z 27. augusta 2020, zrušil kasačné uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dva dni po podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľkou krajský súd na podklade kasačného uznesenia najvyššieho súdu napadnutým rozsudkom z 30. januára 2019 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietol. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie odmietol. V prípade sťažovateľky tak vznikla nežiaduca situácia, keď v čase rozhodovania ústavného súdu popri sebe skutočne existovali dva právoplatné rozsudky odvolacieho súdu. Prvý z nich bol najskôr kasačným uznesením najvyššieho súdu zrušený, avšak v dôsledku výroku nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 261/2019-48 sa obnovili jeho právne účinky. Druhý (touto ústavnou sťažnosťou napadnutý) rozsudok odvolacieho súdu bol vydaný ako dôsledok zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu ešte v čase, keď ústavný súd nerozhodol o zrušení kasačného uznesenia najvyššieho súdu. Takýto právny stav je neakceptovateľný, pretože porušuje princíp právnej istoty ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie, princíp legitímnych očakávaní strán sporu, popiera základnú zásadu civilného konania ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci) a na ňu naviazanú procesnú prekážku res iudicata, čím porušuje základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie, a preto bolo zároveň nevyhnutné zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Jeho zrušením sa obnoví procesnoprávny stav, ktorý nastal v dôsledku nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 261/2019-48 z 27. augusta 2020. Je potrebné poznamenať, že krajský súd pri vydávaní napadnutého rozsudku konal v intenciách v tom čase ešte právoplatného kasačného uznesenia najvyššieho súdu, teda konal zákonným spôsobom. Existenciu prekážky res iudicata v dôsledku obnovenia účinkov prvého rozsudku krajského súdu mal možnosť zistiť až najvyšší súd rozhodujúci o dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu. Rovnako ako napadnutý rozsudok krajského súdu, aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nežiaducim spôsobom zasahuje do právnej istoty sťažovateľky, čo zakladá porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Z rovnakých dôvodov bolo nevyhnutné zároveň zrušiť napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorého predmetom bol dovolací prieskum ústavným súdom zrušovaného rozsudku odvolacieho súdu. Zásadným problémom, ktorý ústavný súd identifikoval, bolo, že dovolací súd nijako nereagoval na procesnú situáciu, ktorá vznikla v dôsledku kasačného nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 261/2019-48 z 27. augusta 2020. Ten bol najvyššiemu súdu doručený 11. septembra 2020, teda v čase, keď už prebiehalo konanie o dovolaní sťažovateľky. Najvyšší súd vydal napadnuté uznesenie až 28. apríla 2022, teda v čase, keď už boli obnovené účinky spojené s právoplatnosťou skoršieho rozsudku odvolacieho súdu, čo znamenalo súbežnú existenciu dvoch právoplatných rozsudkov odvolacieho súdu v tej istej veci, ktoré si svojimi výrokmi odporujú. Práve druhý rozsudok krajského súdu bol v tom čase predmetom prieskumu najvyššieho súdu, ktorý túto špecifickú procesnú situáciu žiadnym spôsobom nezohľadnil. Z objektívneho pohľadu však najvyšší súd mohol a mal novú procesnú situáciu vyriešiť. Na základe uvedeného ústavný súd nálezom rozhodol, že rozsudkom krajského súdu z 30. januára 2019 a uznesením najvyššieho súdu z 28. apríla 2022 bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu a jej právo na spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd preto obe predmetné rozhodnutia zrušil. Ústavný súd nerozhodol o vrátení veci na ďalšie konanie, pretože najvyšší súd už nemôže rozhodovať o dovolaní podanom sťažovateľkou proti napadnutému rozsudku krajského súdu z dôvodu zrušenia uvedeného rozsudku týmto nálezom. Úlohou dovolacieho súdu bude rešpektovať výrok nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 261/2019-48 z 27. augusta 2020, to znamená vykonať opakovane dovolacie konanie o dovolaní žalovanej proti prvému rozsudku krajského súdu. Úplné znenie nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 36/2023 z 12. apríla 2023 je zverejnené na webovom sídle ústavného súdu. TASR o tom informovala hovorkyňa Ústavného súdu SR Martina Ferencová. Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. sum