Stanovisko: MZVEZ: Minister M. Wlachovský ocenil osobnosti slovenskej diplomacie

Bratislava 30. júna (TASR) - V Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu sa vo štvrtok 29. júna 2023 uskutočnilo slávnostné podujatie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky – Koncert pri príležitosti 30. výročia slovenskej diplomacie. Podujatie otvoril minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Wlachovský, ktorý vyzdvihol význam a úspechy samostatnej slovenskej diplomacie a ocenil všetkých, ktorí sa podieľali na jej činnosti. "Tridsať rokov samostatnej slovenskej zahraničnej služby je fascinujúci a úspešný príbeh nadšenej, oduševnenej, zodpovednej a často i obetavej práce diplomatiek, diplomatov i ďalších pracovníkov rezortu. Vďaka ich nasadeniu sa Slovensko etablovalo ako rešpektovaný člen medzinárodného demokratického spoločenstva a najúspešnejších ekonomických, politických a bezpečnostných zoskupení sveta,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie. Pri príležitosti 30. výročia samostatnej slovenskej zahraničnej služby M. Wlachovský ocenil 14 osobností slovenskej diplomacie za mimoriadny prínos a angažovanosť počas 30 rokov existencie slovenskej zahraničnej služby. Medailu za zásluhy o slovenskú diplomaciu udelil minister Ingrid Brockovej, Pavlovi Demešovi, Milanovi Kňažkovi, Ivanovi Korčokovi, Miroslavovi Lajčákovi, Miroslavovi Mojžitovi a Rudolfovi Schusterovi. Zlatou plaketou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky M. Wlachovský ocenil Andreu Elschekovú Matisovú, Mariannu Oravcovú, Štefana Polomu in memoriam a Striebornou plaketou Vieru Grigovú, Jaroslava Hamšíka, Imricha Martona a Zlaticu Šišolákovú. Profily ocenených osobností sú uvedené na konci tlačovej správy. Medzi pozvanými hosťami boli osobnosti, ktoré stáli pri formovaní slovenskej diplomacie, zohrali významnú úlohu počas 30 rokov jej existencie, viacerí dlhoroční aj súčasní pracovníci ministerstva, partneri a priatelia rezortu diplomacie, predstavitelia diplomatického zboru, osobnosti politického, kultúrneho a spoločenského života. V kultúrnej časti večera vystúpili členovia Slovenského filharmonického zboru, Slovenská filharmónia – Slovenský komorný orchester, sólisti Baletu Slovenského národného divadla a hostia si mohli užiť aj tvorbu slovenskej hudobnej skladateľky Ľubice Čekovskej. Medaila za zásluhy o slovenskú diplomaciu Ingrid Brocková, štátna tajomníčka MZVEZ SR Ingrid Brocková posilnila rady rezortu diplomacie v roku 1993. Jej profesionálna kariéra bola úzko spätá so svetom financií a výkonom ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996 až 2000 pôsobila ako ekonomická diplomatka na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Spojených štátoch amerických, v rokoch 2001 až 2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky na Slovensku, neskôr pôsobila ako veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenska pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v Paríži. Túto pozíciu zastávala dvakrát, pričom v roku 2019 viedla historicky prvé predsedníctvo Slovenskej republiky v tejto organizácii. V apríli 2020 bola vymenovaná do funkcie štátnej tajomníčky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Jej portfólio zahŕňa ekonomickú diplomaciu, rozvojovú a humanitárnu pomoc, mimoeurópske teritóriá a vzťahy Slovenskej republiky s medzinárodnými organizáciami. Ingrid Brocková je dezignovaná veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Českej republike. Pavol Demeš, bývalý minister medzinárodných vzťahov SR Pavol Demeš je nezávislý odborník v oblasti občianskej spoločnosti a medzinárodných vzťahov. Bývalý vedec po demokratizačných zmenách v roku 1989 pracoval ako riaditeľ odboru medzinárodnej spolupráce na Ministerstve školstva a v roku 1991 sa stal ministrom medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky. V rokoch 1993 až 1996 riadil odbor zahraničnej politiky a zároveň bol poradcom prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Bol výkonným riaditeľom Slovenskej akademickej informačnej agentúry - Servisného centra pre tretí sektor. Od roku 2000 do 2010 bol riaditeľom pre Strednú a Východnú Európu v German Marshall Fund v Bratislave. Dlhodobo sa venuje analýzam zahraničnej politiky, fotografovaniu a publikovaniu. Je autorom štyroch publikácií o bilaterálnych vzťahoch a diplomacii s vlastnou fotodokumentáciou. Pavol Demeš je nositeľom mnohých ocenení a vyznamenaní. V roku 2019 ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyznamenal zlatou plaketou. Milan Kňažko, bývalý minister zahraničných vecí SR Milan Kňažko je slovenský divadelný a filmový herec a politik. V novembri 1989, ako jeden zo spoluzakladateľov VPN, zaujal pozíciu lídra demokratizačného procesu. Bol poradcom prezidenta Václava Havla a poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Česko-slovenskej federatívnej republiky. Po prvých slobodných voľbách sa stal ministrom medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky a neskôr podpredsedom vlády a prvým ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky, čím položil základy slovenskej zahraničnej služby. Po odvolaní z funkcie Vladimírom Mečiarom bol od marca 1993 do októbra 1998 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a v rokoch 1998 až 2002 ministrom kultúry. Milan Kňažko je držiteľom dvoch vysokých francúzskych vyznamenaní Komandér Radu umenia a literatúry a Dôstojník Čestnej légie, ako aj viacerých ocenení za herecké výkony na divadelných scénach. Účinkoval v slovenských a českých filmoch a v stovkách televíznych filmov a inscenácií. Od roku 2020 je nositeľom zlatej plakety ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Ivan Korčok, bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok stál pri všetkých dôležitých zahranično-politických míľnikoch modernej Slovenskej republiky a podstatnú časť svojej profesionálnej kariéry venoval úsiliu o vstup Slovenska do Európskej únie a NATO. Od roku 1992, kedy začal pracovať na vtedajšom Ministerstve medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, postupne pôsobil na rôznych pozíciách v rezorte, od referenta až po generálneho riaditeľa Sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky. V rokoch 1998 až 1999 viedol Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Švajčiarsku ako Chargé d‘affaires, následne bol zástupcom slovenskej misie pri NATO. V rokoch 2002 až 2005 zastával pozíciu štátneho tajomníka rezortu diplomacie, bol členom Európskeho konventu a v roku 2003 vedúcim delegácie pre prístupové rokovania do NATO. V rokoch 2005 až 2009 pôsobil ako slovenský veľvyslanec v Nemecku, neskôr zastával pozíciu stáleho predstaviteľa Slovenska pri Európskej únii. V rokoch 2015 až 2017 bol splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre predsedníctvo v Rade Európskej únie. Od roku 2015 do augusta 2018 bol opätovne menovaný do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. V roku 2018 bol vymenovaný za veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojených štátoch amerických a od apríla 2020 do septembra 2022 bol ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Miroslav Lajčák, bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák zasvätil celý profesionálny život diplomatickému remeslu a službe svojej vlasti. Kariéru odštartoval v roku 1988, na Federálnom ministerstve zahraničných vecí. Medzi rokmi 1991 a 1993 pracoval na veľvyslanectve v Moskve, najprv na česko-slovenskom a neskôr na slovenskom veľvyslanectve. Ako veľvyslanec zastupoval Slovenskú republiku v Japonsku, neskôr v bývalej Juhoslávii, Albánsku a Severnom Macedónsku. Od roku 2007 pôsobil vo funkcii vysokého predstaviteľa Európskej únie pre Bosnu a Hercegovinu. V rokoch 2009 až 2010 zastával pozíciu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Následne ho vymenovala vtedajšia šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová za výkonného riaditeľa pre Európu a Strednú Áziu v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Popri tejto pozícii bol aj hlavným vyjednávačom Európskej únie pre Asociačnú dohodu s Ukrajinou a Moldavskom, ako aj zástupcom Európskej únie v rokovaniach „5 plus 2” o Podnestersku. Od roku 2012 opätovne viedol rezort diplomacie. Do dejín svetovej diplomacie sa zapísal v máji 2017, kedy ho Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov zvolilo za predsedu svojho 72. zasadnutia. Od januára do decembra 2019 pôsobil na čele Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. V súčasnosti je osobitným zástupcom Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky západného Balkánu. Miroslav Lajčák je držiteľom mnohých medzinárodných ocení. Miroslav Mojžita, veľvyslanec Miroslav Mojžita prišiel na Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky v roku 1991. V československej diplomacii pôsobil v Číne a v Indii. Podieľal sa na formovaní novovznikajúcej inštitúcie ako riaditeľ bilaterálneho odboru, poradca ministrov Kňažka a Demeša a ako vedúci úradu ministerstva. Po marci 1993 pracoval na odbore zahraničnej politiky v Kancelárii prezidenta Michala Kováča. Prednášal na Inštitúte medzinárodných vzťahov Karola Rybárika. Na Ministerstvo zahraničných vecí sa vrátil ako poradca ministra Kukana. Bol vedúcim skupiny expertov pre Pakt stability a člen odbornej komisie pre prípravu základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Je dlhoročným spolupredsedom zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín. Pôsobil na Zastupiteľskom úrade v Belehrade ako chargé d'affaires a neskôr ako veľvyslanec vo veľmi dramatických rokoch 1995 až 2001. Po návrate na ministerstvo bol riaditeľom kancelárie ministra Kukana a vedúcim služobného úradu ministerstva. Bol veľvyslancom v Bosne a Hercegovine, v Bielorusku a generálnym konzulom v Užhorode. Dnes je predsedom občianskeho združenia Seniori slovenskej diplomacie. Publikoval viacero publikácii o slovenskej diplomacii. Rudolf Schuster, bývalý prezident SR Rudolf Schuster v začiatkoch svojej profesionálnej kariéry pôsobil na rôznych pozíciách vo Východoslovenských železiarňach a v roku 1983 sa stal prvý krát primátorom mesta Košice. Od novembra 1989 do júna 1990 pôsobil ako predseda Slovenskej národnej rady a výraznou mierou prispel k pokojnému spoločenskému vývoju a realizácii prvých slobodných volieb v júni roku 1990. Následne v rokoch 1990 až 1992 pôsobil ako veľvyslanec Československej federatívnej republiky v Kanade a v zahranično-politickej kariére krátko pokračoval na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky. V roku 1994 bol opäť zvolený za primátora Košíc, kde sa vo funkcii snažil presadzovať najmä projekty zamerané na zlepšovanie života občanov mesta. V roku 1999 vyhral prvé priame prezidentské voľby a ujal sa funkcie prezidenta Slovenskej republiky. V úrade pôsobil v rokoch 1999 až 2004, ktoré boli kľúčovým obdobím príprav vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO. Rudolf Schuster je držiteľom mnohých významných ocenení, ktoré mu boli udelené doma aj v zahraničí. Napísal viacero publikácií, je vášnivým cestovateľom, filmárom a fotografom. Zlatá plaketa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Andrea Elscheková Matisová, veľvyslankyňa Andrea Elscheková Matisová začala pôsobiť na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky v roku 1993. Diplomatickú kariéru v zahraničí začala v roku 1996 na Misii Slovenskej republiky pri Európskej únii. Neskôr sa stala zástupkyňou riaditeľa a následne riaditeľkou odboru hlavného vyjednávača pre vstup Slovenska do Európskej únie. Od roku 2003 pôsobila na Stálej misii Slovenskej republiky pri OBSE, v rokoch 2005 až 2011 viedla Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V nasledujúcich rokoch pracovala na pozícii generálnej riaditeľky sekcie európskych záležitostí, v období rokov 2014 až 2020 bola veľvyslankyňou Slovenskej republiky v Švajčiarskej konfederácii a Lichtenštajnskom kráľovstve a od augusta minulého roku riadi naše veľvyslanectvo vo Varšave. Andrea Elscheková Matisová sa počas svojej diplomatickej kariéry zásadnou mierou pričinila o vstup Slovenska do Európskej únie. Marianna Oravcová, veľvyslankyňa Marianna Oravcová je uznávaná filozofka a prekladateľka. Venovala sa historickým témam, ktoré knižne publikovala. Na začiatku 90. rokov pôsobila v Slovenskom helsinskom výbore, kde podnietila viaceré ľudsko-právne iniciatívy, napríklad zriadenie inštitútu ombudsmana na Slovensku či zákonné normy na rehabilitáciu odvlečených či vysťahovaných. Od roku 1993, kedy vstúpila do služieb slovenskej diplomacie, zastávala na ministerstve zahraničných vecí viaceré pozície. Viedla odbor kultúrnych stykov, pôsobila vo Viedni, kde sa podieľala na založení Slovenského inštitútu, ktorý aj viedla. Neskôr pôsobila v Berlíne. V roku 2005 sa stala riaditeľkou odboru analýz a plánovania, a následne veľvyslankyňou Slovenskej republiky v Slovinsku. Marianna Oravcová je držiteľkou významných ocenení - slovenských i rakúskych, autorkou desiatok článkov vo vedeckých a odborných časopisoch a úspešných knižných publikácií. Štefan Poloma, šéfkuchár – in memoriam Štefan Poloma pôsobil najprv ako kuchár na Úrade vlády Slovenskej republiky. V roku 1991 sa presunul na Federálne ministerstvo zahraničných vecí. Prvé zahraničné pôsobenie odštartoval na zastupiteľskom úrade v Budapešti, kde pôsobil do roku 1996. Svoju profesionalitu a kuchárske majstrovstvo predviedol následne aj na stálom zastúpení pri Európskej únii v Bruseli, veľvyslanectve Slovenskej republiky vo Washingtone a opäť v Budapešti. Počas pôsobenia na rezorte diplomacie pripravoval pokrmy pre kráľovné, prezidentov, nespočetné množstvo štátnych recepcií a iné významné medzinárodné podujatia. Tvrdou prácou sa vždy usiloval o tú najlepšiu reprezentáciu Slovenska. Svoje remeslo miloval a ovládal na špičkovej úrovni a medzi kolegami bol mimoriadne obľúbený. Štefan Poloma sa, žiaľ, dnešného ocenenia nedožil. Zlatú plaketu prevezme syn, Tomáš Poloma. Strieborná plaketa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Viera Grigová, veľvyslankyňa Viera Grigová začala pôsobiť v diplomacii bezprostredne po absolvovaní vysokoškolských štúdií. Počas svojej kariéry zastávala mnohé pracovné pozície v štruktúrach Ministerstva zahraničných vecí. Po pôsobení v Ústave medzinárodných vzťahov pri Federálnom ministerstve zahraničných vecí v Prahe sa v roku 1993 vrátila na Slovensko a nastúpila na tlačový odbor, ktorý v roku 1994 aj dočasne viedla. Neskôr pôsobila na veľvyslanectvách Slovenskej republiky v Londýne, Washingtone či Prahe, kde prispela k aktívnej profesionálnej komunikácii a budovaniu moderných vzťahov s mladou slovenskou diaspórou a profesionálmi. V roku 2005 sa podieľala na príprave a realizácii summitu Bush Putin v Bratislave. V období rokov 2012 až 2015 viedla odbor Amerík. Od leta 2019 do jari 2023 bola generálnou tajomníčkou Slovenskej komisie pre UNESCO. Viera Grigová si 1. júna 2023 prevzala z rúk prezidentky Slovenskej republiky poverovacie listiny a už čoskoro prispeje k prehĺbeniu našich bilaterálnych vzťahov s Kanadou, kde žije zároveň jedna z najväčších krajanských komunít Slovenska. Jaroslav Hamšík, šéfkuchár Jaroslav Hamšík je rodák zo Stupavy. Stredné odborné učilište v odbore kuchár-čašník absolvoval s vyznamenaním a pozitívny vzťah k tomuto povolaniu predurčil jeho kariéru. V roku 1995 bol prijatý do pracovného pomeru na Správe účelových zariadení Ministerstva zahraničných vecí. Svoje kreatívne kulinárske majstrovstvo predviedol odvtedy na mnohých štátnych recepciách po celom svete. Pôsobil na viacerých vyslaniach, či už to bol Washington, Brusel alebo Moskva a gurmánske špeciality pripravoval aj počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie a OBSE. Jaroslav Hamšík sa vo svojom odbore nepretržite vzdeláva. Je presvedčeným zástancom princípu „Zero waste“ a pri varení využíva makromolekulárnu kuchyňu. V kuchyni sa riadi heslom všetci si sú rovní a či už pripravuje stravu pre najvyšších ústavných činiteľov, zahraničných štátnikov alebo v rezortnej jedálni, jeho pokrmy sú vždy zdravé, vizuálne atraktívne a trendy. Imrich Marton, riaditeľ odboru analýz a plánovania Imrich Marton nastúpil do diplomatických služieb v roku 2000, kedy sa stal oporou odboru analýz a plánovania Ministerstva zahraničných vecí. Od roku 2005 pôsobil na Stálej misii Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku ako súčasť slovenského tímu v Bezpečnostnej rade OSN. V rokoch 2007 až 2010 bol zástupcom vedúceho zastupiteľského úradu na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Budapešti. Následne pracoval v kancelárii ministra a v rokoch 2014 až 2018 bol zástupcom vedúceho zastupiteľského úradu na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Londýne. Po návrate z vyslania sa stal riaditeľom odboru analýz a plánovania, kde zodpovedá za prípravu výstupov týkajúcich sa zásadných otázok zahraničnej politiky Slovenskej republiky a východísk pre formulovanie strategických priorít zahraničnej politiky štátu. Imrich Marton je uznávaný profesionál. Jeho analýzy dôležitých medzinárodnopolitických otázok sú súčasťou podkladov potrebných pre prijímanie kľúčových zahranično-politických rozhodnutí. Zlatica Šišoláková, vedúca odboru stravovacích služieb Zlatica Šišoláková pracuje na Správe účelových zariadení Ministerstva zahraničných vecí nepretržite od roku 1994. Počas svojho pôsobenia prešla viacerými pracovnými pozíciami, okrem iných aj na Slovenskom dome v Moskve, dnes je vedúcou stravovacieho odboru. Za 29 rokov na rezorte diplomacie sa podieľala na zabezpečení tisícok domácich aj medzinárodných podujatí. Ako sama hovorí, každá pracovná výzva je pre ňu zároveň hnacím motorom. V súkromnom živote ju motivuje predovšetkým rodina, je matkou dvoch detí a jednou zo spoluzakladateliek neziskovej organizácie zameriavajúcej sa práve na deti. Zároveň je poslankyňou v zastupiteľstve obce Závod, kde žije už 26 rokov. Je zdrojom neutíchajúcej energie a pre svojich kolegov predovšetkým oporou a zárukou dobre vykonanej práce. TASR informoval komunikačný odbor MZVEZ SR. Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. em