Vyjadrenie: MŽP: Cenovo dostupné drevo pre vykurovanie domácností by malo byť...

6. augusta 2022 10:45
Vyjadrenie: MŽP: Cenovo dostupné drevo pre vykurovanie domácností by malo byť našou spoločnou úlohou, ktorou odpovieme na vyhrážky zastavenia dodávok ruského plynu Bratislava 6. augusta (TASR) - Súčasná energetická kríza spojená s ruskou agresiou na Ukrajine zvyšuje v celej Európe tlak na cenu dreva. Dôsledkom môže dôjsť ku nadmerným vývozom dreva do zahraničia a tiež ku nelegálnym ťažbám. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) navrhlo konkrétne riešenie – uprednostňovanie dreva pre domácnosti, pred vývozom dreva do zahraničia. Toto opatrenie ale nemôže byť jediným. Situácia na slovenskom trhu v súvislosti s využitím a ďalším spracovaním dreva v tejto dobe, keď MŽP upozorňuje na záujmy bežných spotrebiteľov, je takáto: 1. Zväz spracovateľov dreva SR požaduje, aby sa drevo vhodné na priemyselné spracovanie, tzn. hlavne vláknina, vylúčilo z možnosti energetického zhodnocovania. Inými slovami – aby sa zakázalo spaľovanie dreva, ktoré je priemyselne upotrebiteľné. Na druhej strane, prevažná väčšina (možno až 90 %) domácností využíva pri vykurovaní práve vlákninu. Teda to isté drevo, ktoré požadujú aj majitelia spracovateľského priemyslu. 2. Naopak - Slovenský zväz výrobcov tepla hovorí, že presne tú istú vlákninu treba prednostne využívať na zásobovanie ich energetických zariadení, teplární a pod. 3. Obchodníci s drevom vyvážajú veľkú časť slovenského dreva (vlákniny) do zahraničia, kde sú v týchto mesiacoch ceny ešte vyššie, než u nás. A toto sa deje v situácii, kedy nemáme priebežné informácie o vývoze dreva do zahraničia. 4. Národné lesnícke centrum navrhuje v tejto situácii odvážať a predávať kalamitné drevo z najviac chránených území národných parkov. Občania sa potrebujú zásobiť pred zimou drevom na vykurovanie svojich domov. Panuje strach z energetickej krízy, kvôli ktorému mnohí nakupujú drevo aj do zásoby, aj ako priekupníci. V dôsledku týchto okolností rastú ceny dreva aj na domácom trhu. Dopyt po ňom vysoko prevyšuje ponuku. MŽP je presvedčené, že táto situácia si vyžaduje zásah štátu. Čo navrhuje MŽP: Navrhujeme - a už sme aj začali - medzirezortnú komunikáciu a získavanie dát, potrebných ku správnym rozhodnutiam. Napr. treba preskúmať, či a akým spôsobom reflektuje obavy Zväzu spracovateľov dreva SR a Slovenského zväzu výrobcov tepla obchodná politika štátneho podniku Lesy SR, ktorý obhospodaruje takmer polovicu z výmery lesov. Je zrejmé, že vláknina, ktorá je spôsobilá na priemyselné využitie, sa donedávna v odštepných závodoch tohoto štátneho podniku predávala istým odberateľom lacnejšie, ako sa predávalo drevo pre domácnosti na kúrenie. Preskúmať treba aj to, kto je u nás reálnym odberateľom veľkého množstva drevnej vlákniny, tzn. kto je vlastne konkurentom slovenských domácností a tlačiaci nahor ceny dreva? Minister životného prostredia Ján Budaj v tejto dobe, kedy nezasadá vláda, navrhol ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuelovi Vlčanovi prijímať okamžité opatrenia, ktoré zastavia cenovú špirálu dreva, a tiež opatrenia, umožňujúce mapovať pohyb dreva v reálnom čase, nie až potom, keď je vyvezené. Minister Budaj požiadal tiež správcov všetkých národných parkov, aby sa pripravili prednostne zásobovať drevom občanov obcí na území národných parkov. Problémy zásobovania drevom sa v štátoch riešia spravidla zastavením, alebo reguláciou jeho vývozu. Možností je viacero. No určite medzi ne nepatrí návrh Národného lesníckeho centra, aby to išlo na úkor najchránenejších prírodných rezervácií. Kalamitné drevo, ktoré ostalo v bezzásahových rezerváciách z minulého roka 2021, je spravidla v ťažko dostupných lokalitách a pokiaľ ide o jeho množstvo - 49 tis. m3 kalamitného dreva - tvorí len necelé 4 % z nespracovaného kalamitného dreva, na odvezenie ktorého nevydali z rôznych príčin súhlas štátne orgány. Upriamovanie verejnej pozornosti práve na kalamitné drevo v bezzásahových územiach, je preto iba zavádzaním. Staré a zhnité kalamitné drevo, ktoré leží v ťažko dostupných terénoch bezzásahových chránených území, nevyrieši vykurovanie slovenských domácností. Spoločenská hodnota týchto necelých 4 % percent neodvezeného kalamitného dreva, je celkom iná, než hodnota paliva. Toto, tzv. mŕtve drevo, pôsobí v našich národných parkoch ako dlhodobá zásobáreň uhlíka, čo má logicky pozitívny vplyv aj na jeho zachytávanie. Je tiež zdrojom organického materiálu, slúžiaceho biodiverzite a zlepšovaniu vlastností lesnej pôdy tak, že aby sa zvýšila jej vodozádržná schopnosť. Prirodzený les bráni tiež pôdnej erózii a je kľúčovým pre prežitie a zachovanie organizmov, ktoré sú naň viazané. Život až takmer 30 % druhov živočíchov v lese je závislý na starých stromoch a mŕtvom dreve. Prirodzený, bezzásahový les vynikajúco pôsobí proti vysychaniu krajiny, napája pramene, ale znižuje aj riziko povodní a bez veľkých finančných nákladov spomaľuje zmenu klímy. Takýchto bezzásahových lesov má zatiaľ Slovensko málo. Aj po nárastoch, ktoré sa udiali od prijatia reformy národných parkov, je to výmera sotva 1,8% územia Slovenska. Európska únia odporúča v boji s klimatickou krízou a vysychaním krajiny zvýšiť výmeru bezzásahových lesov na 10% územia. TASR o tom informovalo tlačové oddelenie MŽP SR. UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. hl
Všetko o agentúre
Spravodajský servis
Mobilné aplikácie
Videá
PR servis OTS
Fotografie
Audioservis
Archív a databázy
Monitoring
Zóna verejného záujmu