Súhrn CoFoE: Názory slovenských europoslancov na revíziu zmlúv o EÚ sa rôznia

Bratislava 17. júna (TASR) - Slovenskí europoslanci sa nezhodujú v potrebe otvárania základných zmlúv o fungovaní Európskej únie (EÚ) v nadväznosti na nedávno skončenú Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE). Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martin Klus zase hovorí, že Slovensko sa nebráni diskusii o revízii základných zmlúv o fungovaní Európskej únie (EÚ), vopred však musí byť jasné, aké benefity by to prinieslo a či na nich existuje politická zhoda. Otváranie a zmeny zmlúv nemôžu byť podľa neho samoúčelné. TASR prináša týždenný súhrn udalostí okolo CoFoE. Klus upozorňuje, že názory na to, o aké zmeny by malo ísť a či je zmysluplné otvárať zmluvy sa v rôznych členských krajinách výrazne líšia. "Ja osobne sa domnievam, že mnohé z kľúčových požiadaviek občanov sa dajú naplniť rýchlo ešte v existujúcich rámcoch zmlúv a nebolo by dobré zaseknúť sa v rokoch ťažkých diskusií k témam, kde je dosiahnutie kompromisu v krátkom čase nereálne. Aj pandémia, či agresia na Ukrajine nám ukázali, že EÚ má kompetencie a schopnosti nájsť a implementovať rýchle a efektívne riešenia, a to všetko v rámci svojho aktuálneho mandátu," zdôraznil. Slovenskí europoslanci nemajú jednotný názor. "Je tu silné volanie po tom, aby sme zorganizovali Konvent o budúcnosti Európy, ktorý by mohol byť prvým krokom k otvoreniu zmlúv o fungovaní EÚ," uviedol europoslanec Vladimír Bilčík s tým, že treba zmeniť niektoré rozhodovacie mechanizmy v únii. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by podľa neho prospelo akcieschopnosti Európy vo svete. Robert Hajšel vníma dopyt občanov po väčších kompetenciách pre Európu v oblastiach, ako je zdravie alebo energetika a sociálne zabezpečenie. Niektorí poslanci volajú po zrušení jednohlasného rozhodovania v citlivých oblastiach. Sám o tom však nie je presvedčený, pretože právo veta zaisťuje štátom ako Slovensko, že ich národno-štátne záujmy sa vždy berú do úvahy. Miriam Lexmann nesúhlasí s otváraním základných zmlúv o fungovaní EÚ a zdôrazňuje, že mnohé problémy by mohli byť vyriešené v rámci existujúcich zmlúv. Martin Hojsík upozornil, že politici často hovoria, ako počúvajú občanov, a tí teraz povedali, že chcú silnejšiu Európu, ktorá bude lepšie chrániť planétu, ale aj ľudské a sociálne práva jej občanov. Podľa Eugena Jurzycu by Únii pomohlo viac transparentnosti, analýz hodnoty za peniaze, založených na objektívnych dátach, a menej protekcionizmu. Michal Wiezik zmenu hlasovania z jednohlasného súhlasu na kvalifikovanú väčšinu považuje za vhodnú, rovnako je za konvent k revízii zmlúv o EÚ. Monika Beňová v súvislosti s otázkou revízie základných zmlúv pripomenula iniciatívu, v ktorej viacero členských krajín varovalo pred akýmikoľvek unáhlenými zmenami. Peter Pollák zdôrazňuje, že Európa čelí bezprecedentným výzvam, ktoré si vyžadujú viac flexibility pri rozhodovaní. "To, či je nutná revízia zakladajúcich zmlúv k tomu, aby sa Európa stala akcieschopnejšou, nezávislejšou či sociálnejšou, je otázne. V každom prípade si to vyžaduje konštruktívnu debatu a odobrenie všetkých členských krajín a jej občanov," upozornil. Podľa Ivana Štefanca by revízia zmlúv EÚ mala reflektovať predovšetkým výsledky Konferencie o budúcnosti Európy. "Občiansky hlas je veľmi dôležitý. Zároveň nás pandémia COVID-19 a nedostatok energií naučili, že Európska únia potrebuje viac kompetencií v oblasti zdravotníctva a energetiky," poznamenal. Prípadná revízia sa môže týkať primárne dvoch zmlúv - Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o Európskej únii. V TASR TV to hovoril Tomáš Buchta zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli. "Revízia zmlúv je akt, ktorým členské štáty EÚ zverujú Únii nové právomoci," vysvetlil Buchta. Dodal, že pokiaľ pôjdeme týmto smerom, bude potrebné niektoré ustanovenia zmeniť. vld lva erk vjo bub