Sullivan: USA sú "pripravené" rokovať s Ruskom, ale aj brániť spojencov

Washington 13. januára (TASR) - Spojené štáty neveria, že sa Rusko rozhodlo zaútočiť na Ukrajinu, ale sú pripravené na akýkoľvek scenár vývoja. Uviedol to vo štvrtok poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Na brífingu v Bielom dome Sullivan vyhlásil, že Spojené štáty sú pripravené dosiahnuť "pokrok pri rokovacom stole", ale aj na podniknutie "potrebných a správnych krokov na obranu našich spojencov, podporu našich partnerov a rázne reagovať na akúkoľvek zjavnú agresiu, ktorá by mohla nastať". Podľa Sullivana "spravodajská komunita nevyhodnotila (situáciu tak), že Rusi sa definitívne rozhodli pre vojenský akciu na Ukrajine". Dodal, že situácia je momentálne taká, že Rusko má naďalej možnosť "prísť k rokovaciemu stolu". Agentúra TASS v správe o brífingu v Bielom dome napísala, že podľa Sullivana v súčasnosti stále existuje možnosť vyriešiť európske bezpečnostné otázky prostredníctvom diplomacie. "Ak sa Rusko rozhodne pre inú cestu, budeme podľa toho reagovať," upozornil. Dodal, že Spojené štáty majú v úmysle vojensky posilniť východné krídlo NATO v prípade ruskej invázie na Ukrajinu, informoval TASS. Sullivan na brífingu komentoval aj reakciu námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova na otázku televízie RTVi, či Rusko zvažuje možnosť rozmiestnenia svojej vojenskej infraštruktúry v krajinách mimo Európy, napr. v Latinskej Amerike - na Kube či vo Venezuele. Riabkov, ktorý tento v Ženeve rokoval s námestníčkou amerického ministra zahraničných vecí Wendy Shermanovou, totiž vo štvrtkovom TV rozhovore nevylúčil, ale ani nepotvrdil, že "ak Spojené štáty budú provokovať a naďalej vyvíjať vojenský tlak na Ruskú federáciu," Moskva môže "podniknúť kroky po linke" svojho vojenského námorníctva. Sullivan označil tieto Riabkovove vyjadrenia za chvastúnstvo a uviedol, že Rusko túto myšlienku na rokovaniach ani nenastolilo. Upozornil však, že "ak by sa Rusko uberalo týmto smerom, budeme reagovať rozhodne". Spojené štáty a vtedajší Sovietsky zväz boli v 20. storočí krajinami, ktoré sa najviac priblížili jadrovej vojne. Došlo k tomu v roku 1962, keď Moskva rozmiestnila na Kube svoje balistické rakety na ochranu ostrova pred prípadnými útokmi zo strany USA. Ich prítomnosť bola zároveň Sovietskym zväzom zdôvodnená ako protiopatrenie za umiestnenie amerických rakiet v Británii, Taliansku a hlavne v Turecku. Kubánska kríza je považovaná za moment, keď sa studená vojna dostala najbližšie k vyústeniu do jadrovej vojny. Podľa správ z Ukrajiny i západných médií Rusko v uplynulých mesiacoch zhromaždilo na hraniciach s Ukrajinou desaťtisíce vojakov a vojenskú techniku. Stalo sa tak v situácii, keď Moskva stále naliehavejšie požaduje záruky, že sa aliancia NATO nerozšíri ďalej na východ. 4 12 pel