Vyjadrenie: MZVEZ: I. Brocková na Stredoeurópskej energetickej konferencii ...

Oznámenie: MZVEZ: I. Brocková na Stredoeurópskej energetickej konferencii: Európska únia je lídrom boja proti klimatickým zmenám, musíme však zaangažovať všetky krajiny, pretože zmena klímy je globálnym problémom Bratislava 22. novembra (TASR) - Štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ingrid Brocková dnes (22. novembra 2021) vystúpila na 15. ročníku Stredoeurópskej energetickej konferencii (Central European Energy Conference 2021) v Bratislave. V panelovej diskusii s hlavným ekonómom Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) OECD Timom Gouldom a expertom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Matúšom Mišíkom publiku prezentovali Svetový energetický výhľad 2021. Leitmotívom tohtoročnej prognózy bola príprava na klimatickú konferenciu COP 26, ako aj dôraz na transformáciu energetického sektora na čistú energiu s cieľom udržania nárastu teploty v limite 1,5 °C do roku 2030. „Najzásadnejším zistením Svetového energetického výhľadu je fakt, že dnešné záväzky krajín v oblasti boja proti klimatickým zmenám nie sú dostatočné. Ciele sú na úrovni menej ako 20 % potrebného zníženia emisií pre udržanie nárastu teploty v limite 1,5 °C do roku 2030. Ak však krajiny splnia zatiaľ len verbálne avizované záväzky sme na dobrej ceste,“ potvrdila Ingrid Brockova. Medzinárodná energetická agentúra vo svojej štúdii prognózuje tri možné scenáre vývoja. Vo všetkých troch prípadoch počíta so znížením dopytu po ropných produktoch a uhlí, zvýšením produkcie zemného plynu a zvýšeným podielom obnoviteľných zdrojov energií. Takýto systém bude musieť byť veľmi flexibilný. To bude vyžadovať primeranosť kapacít. „Stratégie postupného vyraďovania uhoľných elektrární a prechodu na bezemisné zdroje, za ktoré považujem aj jadrovú energetiku, musia byť správne načasované, aby boli bezpečné a sociálne únosné. Transformácia energetiky však nie je problém, ale riešenie volatility trhu, ktorá musí byť správne manažovaná,“ zdôraznila štátna tajomníčka. Zotavovanie sa z minuloročnej recesie zapríčinenej pandémiou koronavírusu spôsobuje značný nárast dopytu a ceny zemného plynu, uhlia a elektrickej energie. Predovšetkým z tohto dôvodu zaznamenávame druhý najvyšší ročný nárast emisií CO2 v histórii. „Energetický sektor produkuje takmer tri štvrtiny škodlivých emisií, preto musí byť jadrom boja proti klimatickým zmenám,“ pripomenula štátna tajomníčka. Napriek avizovanému zdvojnásobeniu investícií do financovania čistej energie v nasledujúcom desaťročí je podľa analytikov Medzinárodnej energetickej agentúry nutné úsilie zvýšiť a klásť dôraz na štyri kľúčové opatrenia: vyvinúť dodatočný tlak na čisté zdroje energie, využiť enormný potenciál energetickej efektívnosti, potvrdzovať snahu o zníženie emisií metánu z prevádzok spaľujúcich fosílne palivá a podporovať inovácie v oblasti čistej energie. „Som rada, že Slovenská republika sa zaviazala do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 20 %. To je významný a ambiciózny cieľ,“ potvrdila štátna tajomníčka. TASR o tom informovali z komunikačného odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. sum