Trnava: V Koppelovej vile po ôsmich rokoch pristál Skúter IV

13. júna 2019 16:03
Trnava 13. júna (TASR) - Dvadsaťštyri českých, slovenských a maďarských umelcov a umelkýň vo veku do 35 rokov participuje na medzinárodnej prehliadke mladého umenia Skúter IV obnovenej po ôsmich rokoch. Pripravila ho Galéria Jána Koniarka (GJK) v Trnave a kurátor, riaditeľ Vladimír Beskid. Usporiadatelia oživili v rámci podujatia aj udeľovanie Ceny Cyprián, pomenovanú podľa významného slovenského maliara a rodáka z trnavského regiónu Cypriána Majerníka. Výstava trvá od štvrtka do 25. augusta. V Koppelovej vile vystavujú umelci, ktorí osobitým spôsobom reflektujú súčasný svet - prinášajú celé spektrum prístupov a médií od klasickej maľby, cez fotografiu, objekt, inštaláciu až po digitálny pohyblivý obraz. "Hlavným zámerom je Skútrom vytvoriť periodickú platformu pre prezentáciu súčasného výtvarného jazyka, stimulovať aktuálnu tvorbu mladých a priniesť aj rodovú korektnosť výberu autorov a autoriek," uviedla PR manažérka galérie Zuzana Dohnalová. Doplnila, že GJK od júna používa pre označenie svojho sídla a hlavného výstavného objektu, kde sa aj aktuálna prezentácia koná, pozmenený názov Koppelova vila. "Pristúpili sme k tomu na základe historického kontextu s predošlými majiteľmi, rodinou Koppelovcov a po schválení v Galerijnej rade GJK," uviedla. Popredné miesto na Skútri IV, ako doplnila Dohnalová, zaberajú práce, ktoré nesú sociálno - politické otázky a kritický postoj k súčasnej situácii našej civilizácie. "Na jednej strane architektonické modely utopického mesta od Andi Schmied, na strane druhej subtílne objekty Ottó Szába, kde obilie vyrastá z položených zbraní. V druhom slede mnohé diela otvárajú aktuálne ekologické otázky a problémy, takými sú video z baníckeho prostredia Prievidza-Nováky skupiny APART, dúbravského dymiace komíny Slovnaftu, stret civilizácie a prírody v štylizovaných krajinách Simony Štulerovej," dodala. Výmenou rolí minorít a majority či metaforicky centra a periférie v nevinnej hre detí sa zaoberá Emília Rigová. Problematika industriálnej kultúry sa zračí v energetických leštených kovových reliéfoch Marcella Németha aj v hrdzavejúcich modeloch boxov od Szába. Silne sú zastúpené expresívne maliarske tendencie súčasnej figurácie (Marek Číhal, Martin Lukáč, Ákos Ezer, Andrej Dúbravský). Sekunduje im jazyk jednoduchých maliarskych foriem a geometrickej abstrakcie (Argišt Alaverdyan, David Krňanský, Simona Štulerová). Na výstave sa vyskytujú aj dekonštuktívne prístupy k maľbe (objekty zo zlepených fragmentov plátien Samuela Pauča či prezentácie priemyselne striekanej maľby v "regálovej" zostave Gábora Kristófa). Niektoré práce sledujú otázky pamäte či odkazov z dejín umenia (mnohoruký Mysliteľ od Lucie Scerankovej, parafrázy na medzivojnovú plastiku a surrealistickú lekciu v betónových sochách Anny Hulačovej či lakonický odkaz Warholovi "Brillo No More" od G. Kristófa). Otázky intimity a opustenosti sa objavujú vo fotozátišiach Jána Kekeliho, v temných plátnach s lebkami od Moniky Vrancovej či výpravných pomalých videách Milana Mazúra ml. Svojskú atmosféru prinášajú interaktívne objekty, ktoré reagujú na prítomnosť či priamy dotyk diváka od Petra Kašpara, ktorý prichádza z amerického prostredia. Osobitnú kapitolu tvoria diela, ktoré vychádzajú z inšpirácií východných kultúr (Audiencia u čínskeho cisára Mareka Číhala, čínske vzory textílií dvojice GryboŘ-Zentková, názov videa Milana Mazúra Ócuka z Murakamiho románu či rytecké drevoreliéfy Aishiteru Svetlany Fialovej na základe jej rezidenčného pobytu v Tokiu). don ima
Všetko o agentúre
Spravodajský servis
Mobilné aplikácie
Videá
PR servis OTS
Fotografie
Audioservis
Archív a databázy
Monitoring
Zóna verejného záujmu