Vodohospodári si v centre Bratislavy uctili obete ľadových povodní

Bratislava 5. februára (TASR) - Pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) si v utorok uctili obete ľadových povodní v Bratislave. V Primaciálnom paláci na Nádvorí svätého Jana Nepomuckého položili veniec pod pamätnú tabuľu s nápisom Na pamiatku obetiam povodní. "Jednou z najhorších bola povodeň 5. februára 1850, kedy o život prišlo šesť Prešporčanov. Preto sme sa tu dnes zišli," povedal v príhovore riaditeľ Odštepného závodu SVP Bratislava Jozef Dúcz. Zároveň pripomenul ďalšie zimné povodne. Najstaršia známa bola v januári 1809. Vtedy Zuckermandel, Vydrica, Hlavné a Primaciálne námestie boli úplne pod vodou. Najviac to postihlo Petržalku, takmer všetkých 127 domov bolo zrovnaných so zemou. Väčšinu obyvateľov sa vďaka trom lodníkom podarilo zachrániť, zahynula stará žena a malé dievča. Počas ľadovej povodne v roku 1813 boli domy na Laurinskej ulici a pri Rybárskej bráne prístupné iba loďkami. Cez tuhú zimu 1927/1928 ľad na Dunaji vytlačil všetky plavidlá na brehy, pretrhal laná a zlámal železné lodné mostíky. V zime 1947 Dunaj zamrzol v dĺžke 12 kilometrov. Letectvo zhodilo na ľadovú pokrývku 250 kilogramov bômb, voda sa však vyliala najmä do Petržalky. Dunaj zamrzol aj v roku 1956, kedy hrúbka ľadu z krýh dosahovala až 1,8 metra. Ten opäť rozrúšali leteckým bombardovaním. K vytvoreniu ľadochodu na Dunaji došlo v roku 1964. Posledné ľadochody boli v januári 2006 i februári 2012 a 2017. Nedosiahli však úroveň zamrznutia vo februári 1956 a na prelome rokov 1963-1964, kedy Dunaj zamrzol po celej dĺžke od Viedne až po ústie do Čierneho mora. "Počasie čoraz viac ohrozuje stav riek. Našou úlohou je citlivo zasahovať do ich toku a vytvárať účinné protipovodňové opatrenia. Tie sme na Dunaji vykonali v rokoch 2006 až 2009," dodal Dúcz. ep vs