OTS: Slovenskí výskumníci hľadajú nové možnosti priemyselných dronov

Bratislava 13. decembra (TASR/OTS) - Tri slovenské firmy sa spojili s dvomi univerzitami pri rozsiahlom projekte, ktorý vzniká s podporou Európskej únie. Vedecko-výskumné konzorcium sa zameralo na tému digitálnej transformácie v kontexte Industry 4.0 a skúma nové možnosti využitia dronov v rámci priemyselnej výroby. Ich cesta smeruje k vývoju inovatívnej IoT platformy s umelou inteligenciou.

Pre oblasť výroby už dnes téma Industry 4.0 nie je novinkou. Výrobné závody začínajú čoraz viac využívať možnosti digitálnej transformácie a digitálny obraz reálneho sveta využívajú nielen na optimalizáciu objednávkového a výrobného procesu, ale aj na simulácie a predikcie budúcnosti.

Zachytáva však súčasný rozsah digitalizácie výroby naozaj všetko podstatné? Čo procesy, ktoré majú priestorovú dynamiku alebo presahujú steny výrobných areálov? Práve na tieto otázky teraz hľadajú odpovede vedci a výskumníci Technickej univerzity v Košiciach, Žilinskej univerzity v Žiline a spoločností GLOBESY, Qintec a YMS.

Na projekte „Inteligentné operačné a spracovateľské systémy pre UAV“ spolupracujú desiatky špičkových vedcov a výskumných pracovníkov. Zástupcovia všetkých partnerov sa 15. novembra zišli na veľkej online projektovej konferencii, kde spoločne diskutovali o aktuálnych výsledkoch aj ďalšom smerovaní výskumných aktivít.

Drony ako súčasť digitálneho reťazca

Výskumníci pri hľadaní riešenia upriamili pozornosť na priemyselné drony, ktorých možnosti chcú rozšíriť pomocou ďalších technológií.

„Naším cieľom nie je nasadenie pilota s dronom klasickým spôsobom, aký poznáme napríklad z natáčania filmovej produkcie,“ vysvetľuje Štefan Mičko, sponzor projektu za spoločnosť GLOBESY. „Cieľom je vybudovať minimálne semi-autonómne fungujúcu dronovú platformu, ktorá bude zvládať lietanie, nabíjanie v nabíjacích boxoch a zaznamenávanie a zdieľanie vizuálnych aj nevizuálnych dát.“

Tým však práca s dátami končiť nebude. Takto získané dáta budú následne spracovávané najmodernejšími softvérovými prístupmi, najmä pokročilými vizualizačnými metódami a umelou inteligenciou. Tie pomôžu identifikovať a vizualizovať situácie, ktoré vyžadujú okamžitú alebo plánovanú korekciu v rámci manažovania jednotlivých procesov výroby.

Strojové učenie pomôže s množstvom dát aj s rozhodovaním

Vďaka senzorom dokážu drony pri monitorovaní priestoru získať veľké množstvo rôznorodých dát. Skutočná hodnota sa pritom skrýva v ich ukladaní a spracovávaní. Spolu s rastúcim množstvom dát sa však stupňuje aj náročnosť týchto procesov.

Michal Zábovský, koordinátor výskumných aktivít zo Žilinskej univerzity v Žiline, vidí riešenie v strojovom učení: „Vzhľadom na to, že v dátach sa nám v súčasnosti okrem klasických vstupov objavujú aj informácie o rozhodnutiach, ktoré boli na základe týchto vstupov urobené, je vhodné zapojiť do procesu ich spracovania algoritmy strojového učenia.“

Výsledkom sú presnejšie predikcie, nové typy výsledkov aj širšie možnosti ich využitia. Príkladom sú aplikácie pracujúce v rôznych automatizovaných a autonómnych systémoch, ktoré sa zdanlivo rozhodujú samostatne. „Ide však práve o výsledok spracovania dát a vytvorenia algoritmov strojového učenia,“ dopĺňa Zábovský.

Virtuálna realita pomáha už od začiatku

Jednotliví partneri sa v rámci projektu zameriavajú na riešenie problematiky v celej jej šírke – od biznis aspektov výroby, cez exteriérovú a interiérovú navigáciu dronov až po technickú stránku prenosu dát a zabezpečenie bezpečnosti dronov v rámci letovej prevádzky.

Projekt dnes smeruje ku konštrukcii prvých prototypov. Overovanie nastavení a vlastností dronov však môže začať aj bez ich fyzického vyhotovenia. Dokonca aj bez účasti živých používateľov. Takéto možnosti totiž ponúka prostredie virtuálnej reality.

„Do virtuálneho prostredia vieme vložiť grafický a simulačný model drona prepojený s jeho riadiacim softvérom. Používatelia sú v ňom nahradení avatarmi, ktorí sú riadení programovo alebo skutočnými používateľmi prostredníctvom bežných vstupných zariadení ako klávesnica alebo myš či virtuálno-realitných prilieb,“ približuje Štefan Korečko, odborník na oblasť návrhu a vývoja softvérových riešení z Technickej univerzity v Košiciach.

Validácia však nie je jediná oblasť, s ktorou pomôže virtuálna realita. Výraznú rolu zohrá aj pri vizualizácii dát, a to najmä pri monitorovaní veľkých území alebo veličín, ktoré sa nedajú sledovať voľným okom.

Očakávanie prvých výsledkov

Prvé hmatateľné výsledky projektu prídu spolu s experimentálnym prototypom softvérovej platformy pre UAV. Ten sa očakáva už v prvej polovici roku 2023.

Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt „Inteligentné operačné a spracovateľské systémy pre UAV“, kód projektu v systéme ITMS2014+: 313011V422, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

UPOZORNENIE: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.