OTS: Čaká nás ďalšie zdražovanie potravín?

Bratislava 30. augusta (TASR-OTS) – Zvyšovaniu cien potravín sa nevyhneme ani na Slovensku. Dôvody treba hľadať jednak za nízkou úrodou obilia v tomto roku vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok, ale aj za rastom ostatných vstupných nákladov a tiež za deformovaným ekonomickým vývojom na Slovensku.

Ešte v máji tohto roku boli predbežné prognózy o tohtoročnej úrode veľmi optimistické. Aj to je dôkazom, že v poľnohospodárstve nič neplatí, pokiaľ úroda nie je takpovediac „pod strechou“. „Vývoj klimatických podmienok v ďalšom období spôsobil výpadok celosvetovej úrody, ktorý bude podľa predbežných odhadov na úrovni približne 20 %,“ vysvetľuje Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

Tohtoročná nižšia úroda v porovnaní s rokom 2011 by pre potravinárov nemusela znamenať nepriaznivý stav, ak by sme mali dostatočné zásoby z minulých rokov. Žiaľ, spotreba jednotlivých komodít poľnohospodárskych surovín je rovnaká alebo vyššia než ich počiatočné zásoby. To spôsobuje prudký cenový nárast svetových cien poľnohospodárskych surovín, a to aj napriek tomu, že sa ešte stále čerpajú minuloročné zásoby. Cena kŕmneho obilia sa len nedávno pohybovala na úrovni 120 €/t a dnes už dosahuje úroveň 180 €/t. Cena sóje stúpla zo 400 €/t na takmer 600 €/t, čo v oboch prípadoch predstavuje nárast o 50 %. Pri takomto vývoji budú podnikatelia v potravinárskom priemysle len ťažko hľadať spôsoby udržania cien potravín.

Ceny potravín musia reálne odrážať všetky vstupné náklady. V podnikateľskom prostredí nemožno dlhodobo vyrábať so stratou a málokto si uvedomuje, že za posledné obdobie rastú ceny takmer všetkých vstupov. „Ceny potravín na Slovensku zaostávajú za vývojom inflácie. Za posledných desať rokov ceny potravín vzrástli o 32 %, celková inflácia však bola 60 % a hrubé mzdy vzrástli až o 107 %. Umelým znižovaním celkovej inflácie neprimeraným tlakom na ceny potravín sa dosiahne len ďalšia likvidácia domáceho agropotravinárskeho sektora a v mnohých prípadoch to má za následok používanie substitútov a pokles kvality potravín. Lacné potraviny môže pre Slovensko znamenať drahé zdravotníctvo,“ uviedol D. Poturnay. Na Slovensku v súčasnosti zaznamenávame rast celkovej inflácie v priemere o štvrtinu vyšší než rast inflácie potravín. Rovnako vývoj cien za vlastné služby a tovar v priemysle rastie väčším indexom ako v prípade potravín a nápojov. Ak vezmeme do úvahy rast cien ďalších vstupov, napríklad pohonných hmôt, ale i vývoj cien potravín a nápojov v okolitých členských štátoch Európskej únie, tak súčasné ceny potravín sú na Slovensku poddimenzované a patria medzi najlacnejšie v eurozóne.

„Potravinárska komora Slovenska upozorňuje verejnosť, že v blízkej budúcnosti možno predpokladať zvyšovanie cien potravín,“ zdôrazňuje riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová.

Rast cien potravín spôsobuje najmä výrazné zvýšenie cien poľnohospodárskych produktov. Dôvody zvyšovania komoditných cien zahŕňajú nielen spomínaný zrážkový deficit, ale aj nízke zásoby obilia, štrukturálne zmeny v ponuke a dopyte a rast dopytu na ázijskom trhu. Je potrebné tiež zdôrazniť, že ceny surovín na Slovensku kopírujú svetový vývoj na trhu poľnohospodárskych komodít. Keďže Slovensko je integrované do Európskej únie, cenový vývoj na domácom trhu je ovplyvnený vývojom na jej trhu. Kým v júli 2011 sa priemerná cena potravinárskej pšenice v rámci EÚ pohybovala na úrovni 207,70 €/t, tak v júli tohto roka dosahovala hodnotu na úrovni 228,19 €/t, čo znamená medziročný nárast o 10 %. V ďalšom období však je možné očakávať ďalší rast, keďže svetové ceny obilia sa pohybujú už na úrovni 292,09 €/t.

Vývoj cien v prípade obilnín a olejnín sa rovnako premietol do výsledných cien kŕmnych zmesí. Nemožno očakávať, že takéto výrazné zvýšenie cien poľnohospodárskych produktov by sa neprejavilo v zvýšení cien potravín živočíšneho pôvodu v obchode. Už teraz možno konštatovať, že cena bravčového mäsa má dlhodobo narastajúcu tendenciu. Cena bravčových polovíc dosiahla v januári 2010 hodnotu na úrovni 1,15 €/kg a v dnešných dňoch sa vyšplhala už na 1,85 €/kg. V percentuálnom vyjadrení predstavuje zvýšenie ceny od januára 2010 viac ako 60 %. „Pri cene 1,44 €/kg v januári 2012 v tomto roku zatiaľ zaznamenávame nárast ceny za bravčové polovice o viac ako 28 % s tým, že z toho o 19 % ceny stúplo len za posledný mesiac,“ vysvetľuje D. Poturnay.

PKS sa obáva, že toto zvyšovanie cien potravín môže spôsobiť ďalší úpadok potravinárskeho priemyslu na Slovensku. V tejto súvislosti by sme chceli apelovať na obchodníkov, aby na svojich pultoch ponúkali spotrebiteľom viac slovenských potravín. Zabezpečením ich vyššej spotreby môžu pomôcť udržať zamestnanosť v agropotravinárskom sektore, a tým aj kúpyschopnosť spotrebiteľov.

Potravinársky priemysel na Slovensku zaznamenáva dlhodobo kontinuálny pokles výroby. Pod nepriaznivý vývoj potravinárskeho priemyslu sa výraznou mierou podpísalo prispôsobenie sa legislatívnym požiadavkám Európskej únie v rámci prípravy Slovenska na vstup. „Vynaložené finančné prostriedky na rekonštrukcie prevádzok a následná neschopnosť kontinuálne zabezpečiť vybavenie podnikov novými technológiami, marketing, reklamu a expanziu na novootvorené trhy, mali za následok v lepšom prípade elimináciu konkurencieschopnosti, v horšom prípade zánik firmy,“ doplnila J. Halgašová.

Zamestnanosť v potravinárskom priemysle sa od roku 2004 znížila o viac ako 8300 pracovných miest, čo predstavuje pokles o viac ako 20 %. „Princíp voľného pohybu tovaru na jednej strane uľahčil možnosť obchodovania so zvieratami, na druhej strane však zvýšil riziko prenosu chorôb a zvýšil riziko ohrozenia zdravia spotrebiteľa. Chov hovädzieho dobytka zaznamenáva v ostatných rokoch recesiu. Celková kríza v živočíšnej výrobe spôsobená vysokými nákladmi a nízkymi cenami jatočných zvierat spôsobili krízu v produkcii mlieka a hovädzieho mäsa,“ hovorí D. Poturnay. Do konca roka 2011 klesol od roku 2005 počet hovädzieho dobytka celkom o 64,5 tis. kusov, čo predstavuje 12,2 %. Rovnako je nepriaznivými podmienkami ovplyvnený chov ošípaných. V porovnaní s rokom 2005 klesol počet ošípaných na Slovensku až o 47,6 % a počet prasníc až o 52,9 %. V prípade hydinového mäsa sa od roku 2005 produkcia jatočnej hydiny znížila o 18,2 %, kurčiat o 19,4 % a kačíc o 52,7 %. Sebestačnosť Slovenska v živočíšnej výrobe sa znížila v priemere na úroveň menej ako 50 %, v niektorých komoditách, ako napríklad kačice, dokonca o 95 %.

„Potravinársky priemysel na Slovensku je dlhodobo nástrojom regulácie inflácie. Je však neopomenuteľným faktom, že ak sa chce udržať v hre ako jedno z domácich priemyselných odvetví, vypracovať sa do pozície konkurencieschopného partnera pre zahraničných výrobcov a aspoň sa priblížiť k európskemu štandardu dosahovania hospodárskych výsledkov, musí mať minimálne na základnú reprodukciu. Nemôže predsa podnikať na úkor finančných odpisov a mal by mať finančné prostriedky na investície - či už do hmotného majetku, nehmotného majetku, na vzdelávanie svojich zamestnancov, na reklamu a ďalšie aktivity súvisiace s rozvojom a expanziou firiem,“ dodáva D. Poturnay.

Z krátkodobého hľadiska je politika udržiavania cien na rovnakej úrovni vyhovujúca, a to nielen pre spotrebiteľa. Je to dobrý nástroj regulácie inflácie. Je potrebné však vziať do úvahy aj dlhodobé hľadisko. Dôvodom je, že dodávateľom potravín je potrebné zaplatiť rozumné ceny z dôvodu zabezpečenia si stálych dodávok potravín vyrovnanej a dobrej kvality. Toto započítané do spracovania a distribúcie musí dať rozumný zisk každému článku systému. „Je nevyhnutné, aby ceny potravín zodpovedajúcim spôsobom vzrástli na každom stupni potravinovej vertikály – u prvovýrobcu, v potravinárskom podniku, ako aj na pulte v obchode. Žiaden z týchto stupňov by sa nemal usilovať zneužiť túto situáciu na zvýšenie svojej marže na úkor iných účastníkov. Avšak v prípade, ak by ceny potravín zostali naďalej na úrovni, ktorá neodráža ich reálnu infláciu a zvyšujúcu sa cenu vstupov, bude to pravdepodobne mať svoje následky. A to buď vo forme klesajúcej kvality potravinárskych výrobkov, prípadného výpadku až nedostatku na trhu, nehovoriac o možnej ďalšej likvidácii výrobcov,“ na záver hovorí D. Poturnay.

Kontakt pre médiá:

Jarmila Halgašová Potravinárska komora Slovenska halgasova@pks.sk

UPOZORNENIE:

Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.

mš gl