Vyjadrenie: ÚPPV: Lekári a vedci o Misii zdravie: Každý zbytočne...
dnes 12:02
Vyjadrenie: ÚPPV: Lekári a vedci o Misii zdravie: Každý zbytočne stratený život je dôvodom na zmenu
Bratislava 20. novembra (TASR) - Slovensko má špičkových lekárov, vedcov aj moderné technológie. Napriek tomu pacienti často čakajú na diagnózu, putujú medzi špecialistami a k najnovším liečebným postupom sa dostávajú neskoro. Misia Zdravie chce tento problém zmeniť. Spája odborníkov z nemocníc, univerzít a výskumných pracovísk, aby spoločne hľadali a overovali riešenia a spoločne nastavili systém, ktorý pacientom prinesie dostupnejšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Môže to vyjsť? Odpovedajú tí, bez ktorých by Misia nevznikla – lekári a vedci.
V roku 2023 zomrelo na Slovensku viac ako 19-tisíc ľudí na príčiny, ktorým sa dalo predísť, z toho 9 064 pre nedostatočne účinnú zdravotnú starostlivosť. V odvrátiteľnej úmrtnosti patríme k najhorším v EÚ. To nie je abstraktná štatistika, ale tvrdý ukazovateľ kvality zdravotnej starostlivosti. Práve tejto dlhodobej výzve sa venuje Misia Zdravie – program, ktorý prepája medicínsky výskum, inovácie a klinickú prax s jediným cieľom: pacient nemá hľadať cestu systémom, ale systém má vedieť sprevádzať pacienta.
Lekári, vedci a analytici, ktorí ju dva roky pripravovali, najprv hľadali, kde systém zlyháva. Slabé miesta našli medzi jednotlivými krokmi: v čakaní na vyšetrenie, v opakovanej a nesprávnej diagnostike, v neskoro začatej liečbe aj v pomalom prenose vedeckých poznatkov do praxe. Slovenskí lekári liečiť vedia, chýba však prepojenie.
Podľa prednostky Kardiologickej kliniky LF UK a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Evy Goncalvesovej pritom netreba „vymyslieť koleso“. Ako vysvetľuje, dôležité je vybrať riešenia, ktoré už fungujú, a dostať ich do každodennej praxe.
Rektor košickej univerzity a kardiológ Daniel Pella dodáva, že doterajšie reformy boli zväčša čiastkové a nesledovali celú cestu človeka od zdravia až po obdobie po vyliečení. „Zdravie neprechádza do choroby plynule a naraz,“ vysvetľuje. Misia preto nemyslí len na liečbu, ale aj na to, aby sa riziká zachytili včas. Investícia do prevencie sa síce vráti až po rokoch, patrí však k tým najefektívnejším.
Namiesto ďalšej stratégie od stola, konkrétne riešenia priamo z nemocníc
Vláda na Misiu Zdravie vyhradila do roku 2030 celkovo 68 miliónov eur, čo je v porovnaní s rozpočtom zdravotníctva relatívne malá suma.
Program, ktorý verejnosti predstavil podpredseda vlády a minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, pripravila Výskumná a inovačná autorita (VAIA) v spolupráci s ministerstvom školstva a zdravotníctva.
Môže takáto suma priniesť skutočnú zmenu? Onkologička Bela Mriňáková z Onkologického ústavu sv. Alžbety verí, že áno. Kľúčom je podľa nej nájsť miesta, kde aj menšie, cielené opatrenia prinesú výrazné zlepšenie. O tom, kam peniaze presne pôjdu preto rozhodovali odborné lekárske spoločnosti.
Ako pripomína prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti Zuzana Gdovinová, rozhodovali na základe problémov z každodennej praxe. Odborníci podľa prezidenta Slovenskej kardiologickej spoločnosti Milana Luknára vyberali jednoduché a dobre vykonateľné riešenia, ktoré môžu zachraňovať životy.
Platí pritom jasné pravidlo: piloty, ktoré realizujú lekárske fakulty v Bratislave, Košiciach a Martine v partnerskej spolupráci nemocnicami, sa po roku 2030 rozšíria len vtedy, ak preukážu skutočný prínos pre pacientov.
Veda a výskum v službách pacienta
Misia sa sústreďuje na rakovinu, choroby srdca a ciev a neurologické ochorenia, ktoré stoja za takmer 70 percentami odvrátiteľných úmrtí. Nestavia pritom na nových prístrojoch – jej cieľom je, aby sa vedecké poznatky rýchlejšie dostali do nemocníc a ambulancií. Kľúčom je dlhodobá koordinácia výskumu, prevencie, diagnostiky a klinickej praxe medzi jednotlivými inštitúciami. Túto ambíciu výstižne pomenúva predseda Vedeckej rady ministerstva zdravotníctva Peter Valkovič: „Výskum nemá končiť publikáciou, ale zavedením postupov, ktoré umožnia ochorenie skôr rozpoznať.“ Do spolupráce preto zapája nemocnice, univerzity, Slovenskú akadémiu vied aj inovatívne firmy.
Ako pomenúva onkológ Michal Mego, otvára sa tak priestor pre spoločné štúdie, zdieľané údaje a vzorky aj ľahšie zapojenie do európskych projektov. Doteraz roztrieštené sily sa spoja okolo spoločných cieľov.
Kardiológ Matej Samoš z FNsP Žilina to ukazuje na príklade chronického srdcového zlyhávania. Ak sa pacienti s touto diagnózou budú liečiť na špecializovaných pracoviskách venovaných výskumu konkrétneho ochorenia, dostanú tak pacienti diagnózu aj liečbu skôr.
Prodekanka LF UPJŠ Miroslava Rabajdová zároveň ráta s dlhodobým sledovaním väčších skupín pacientov za pomoci moderných laboratórnych, genetických a zobrazovacích metód, vďaka ktorým bude diagnostika presnejšia.
Diagnostika bližšie k domovu
Dobre to vidno na práci neurológa Mateja Škorvánka z Košíc, ktorý sa venuje Parkinsonovej chorobe a zriedkavým ochoreniam. Pri najmodernejších genetických vyšetreniach boli slovenskí lekári doteraz odkázaní na zahraničie a rodiny museli na odpoveď dlho čakať. Vďaka Misii preto majú vzniknúť neurogenetické centrá priamo na Slovensku, aby pacienti mali prístup ku inovatívnej a rýchlej diagnostike ako aj manažmentu.
Namiesto toho, aby pacient chodil od špecialistu k špecialistovi, majú sa odborníci spojiť okolo neho. Neurológovia podľa Zuzany Gdovinovej pripravujú vytvorenie „multidisciplinárnej siete pre epilepsiu alebo Parkinsonovu chorobu“. Multidisciplinárny prístup a skrátenie cesty pacienta, ktorý nebude stratený v systéme chce pre onkologických pacientov zabezpečiť aj riaditeľka Národného onkologického inštitútu Jana Trautenberger Ricová.
Alzheimerova choroba: pomoc ešte pred prvými príznakmi
Demencia sa skôr či neskôr dotkne veľkej časti z nás – v rodine, medzi priateľmi, u susedov. Misia sa preto zameriava aj na včasné odhaľovanie Alzheimerovej choroby, jej najčastejšej formy. Tím Norberta Žilku z Neuroimunologického ústavu SAV pripravuje vznik dvoch prepojených centier zameraných na modernú diagnostiku a nové možnosti pomoci pacientom. Cieľom je využívať aj krvné testy, ktoré môžu pomôcť odhaliť ochorenie vo veľmi skorom štádiu.
Keď ochorie dieťa, mení sa život celej rodiny
Práve v detskej medicíne je podľa prednostky Kliniky detskej hematológie a onkológie LF UK a NÚDCH Alexandry Kolenovej najlepšie vidieť, ako zásadne dokážu vedecké poznatky a inovácie meniť životy malých pacientov. Misia sa má postarať, aby sa tento pokrok dostával ku každému dieťaťu včas – pri rakovine aj pri epilepsii. „Pre deti s onkologickým ochorením a ich rodiny je najdôležitejšia šanca na vyliečenie a kvalitný život po liečbe,“ zdôrazňuje Kolenová. Pomôcť má precízna medicína, ktorá prispôsobí diagnostiku a liečbu konkrétnemu dieťaťu a zníži dlhodobé následky. Skutočný úspech sa podľa Kolenovej ukáže predovšetkým v každodennom živote detí a ich rodín.
Čo ak by sme pacienta vedeli pozorovať aj keď opustí ambulanciu?
Aj takto môže vyzerať modernejšia kardiologická starostlivosť. Kardiológ Allan Böhm vidí veľký potenciál práve v monitorovaní pacientov na diaľku a vo využívaní umelej inteligencie. Nové technológie podľa neho pomôžu včas zachytiť zhoršenie zdravotného stavu a rýchlejšie reagovať. Kardiológovia chcú takto sledovať najmä pacientov so srdcovým zlyhávaním a v urgentných situáciách využívať aj nové zobrazovacie metódy. Vznikajú tak dáta, ktoré doteraz chýbali a s nimi aj podklad na zmenu klinickej praxe.
Rozhodnú výsledky, nie sľuby
Môže 68 miliónov zmeniť to, čo nezmenili doterajšie reformy? Tí, ktorí Misiu navrhli, sú presvedčení, že áno. Slovensko má kvalitných odborníkov, chýba však komplexnosť a práve na ňu Misia mieri. Daniel Pella verí, že Misia Zdravie má veľký potenciál naštartovať novú éru slovenského zdravotníctva“. Rozhodne však to, čo uvidia pacienti. „Úspech misie sa napokon musí merať výsledkami, ktoré pacient reálne pocíti,“ uzatvára Michal Mego.
TASR o tom informovali z Úradu podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku.
UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.
rt