Vyjadrenie: ÚKOZP: Zvyšovanie povedomia a aktivity Úradu komisárky
dnes 19:51
Bratislava 18. novembra (TASR) - Tento rok si od marca do decembra pripomíname desať rokov činnosti Úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. V sérii tematických príspevkov ponúkame pohľad do zákulisia našej práce a približujeme, čo všetko patrí k ochrane a presadzovaniu práv ľudí so zdravotným znevýhodnením.
V poslednom príspevku našej výročnej série sa pozrieme na činnosť národného preventívneho mechanizmu (ďalej len „NPM“) Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len „úrad“).
NPM je pôsobnosťou komisárky od roku 2023, v rámci ktorej prostredníctvom systematických návštev zariadení, v ktorých sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby so zdravotným postihnutím obmedzené na osobnej slobode, sledujeme podmienky ich pobytu a identifikuje riziká zlého zaobchádzania s cieľom predchádzať jeho vzniku.
Ochrana práv sa realizuje aj na miestach, ktoré verejnosť bežne nevidí
Čo sa deje s právami človeka na mieste, ktoré nemôže slobodne opustiť? Kto si všimne, že nemá dostatok súkromia, nedostáva informácie, ktoré sa ho týkajú, alebo sa nemôže dovolať pomoci? A kto upozorní na pravidlá, ktoré zariadenie uplatňuje paušálne bez ohľadu na individuálne potreby konkrétneho človeka?
Ľudia v zdravotníckych zariadeniach, zariadeniach sociálnych služieb či na iných miestach, v ktorých je ich osobná sloboda obmedzená orgánmi verejnej moci alebo v ktorých sa nachádzajú v dôsledku odkázanosti na poskytovanie starostlivosti, sú v osobitne zraniteľnom postavení. Ich každodenný život vo veľkej miere závisí od podmienok, rozhodnutí a postupov iných. Nemusia mať možnosť slobodne odísť, vybrať si, s kým a kedy budú hovoriť, čo budú robiť, ani ovplyvniť iné okolnosti, ktoré sa bezprostredne dotýkajú ich každodenného života.
Zároveň nie vždy dokážu upozorniť na nevhodné zaobchádzanie alebo sa domôcť nápravy. Práve preto je dôležité, aby ochrana ich práv nezávisela len od toho, či niekto podá sťažnosť externému orgánu, v ktorého kompetencii je podmienky v zariadení preskúmať alebo nie. Túto medzeru v ochrane práv pomáha preklenúť NPM, ktorý prostredníctvom pravidelných návštev systematicky monitoruje podmienky v zariadeniach a identifikuje riziká, ktoré by inak mohli zostať nepovšimnuté.
Prevencia znamená hľadať príčiny, nielen následky
Od 1. mája 2023 plní komisárka úlohy národného preventívneho mechanizmu (NPM) podľa Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a jeho Opčného protokolu. Opčný protokol zaväzuje zmluvné štáty vytvoriť alebo určiť nezávislé národné preventívne mechanizmy oprávnené pravidelne navštevovať miesta, kde sa nachádzajú alebo môžu nachádzať osoby obmedzené na osobnej slobode.
Opčný protokol je jedinou medzinárodnou ľudskoprávnou zmluvou zameranou výlučne na prevenciu zlého zaobchádzania. Zavádza systém pravidelných návštev miest, kde sa nachádzajú osoby obmedzené na osobnej slobode, ktoré vykonávajú medzinárodné a národné preventívne mechanizmy.
Prevencia je založená na identifikovaní a znižovaní rizík, ktoré môžu viesť k zlému zaobchádzaniu. Na rozdiel od mechanizmov, ktoré reagujú na už vzniknuté porušenia práv, sa zameriava na včasné odhaľovanie problémov a navrhovanie opatrení, ktoré pomáhajú predchádzať ich vzniku.
Zlé zaobchádzanie pritom nemusí mať podobu jednorazového závažného incidentu. Ide o konanie alebo podmienky, ktoré nerešpektujú ľudskú dôstojnosť človeka a dosahujú určitý stupeň závažnosti. Môže byť dôsledkom aj dlhodobo nevyhovujúcich podmienok alebo postupov, ktoré sa na prvý pohľad nemusia javiť ako závažné. V zariadeniach môže súvisieť napríklad s nedostatkom súkromia, neprimeranými obmedzeniami kontaktu s vonkajším svetom, nezabezpečením potrebnej zdravotnej starostlivosti alebo s nevhodnými materiálnymi podmienkami.
NPM preto neskúma iba jednotlivé udalosti (incidenty). Prostredníctvom pravidelných návštev sleduje podmienky, pravidlá a každodennú prax v zariadeniach, identifikuje riziká, ktoré môžu vytvárať priestor pre zlé zaobchádzanie, a navrhuje opatrenia na ich odstránenie. Cieľom návštev je pritom nielen identifikovať nedostatky, ale aj odhaľovať ich príčiny a predchádzať tomu, aby sa podobné situácie opakovali.
„Nechceme zostať len pri pomenovaní nedostatkov. Dôležité je hľadať ich príčiny, navrhovať uskutočniteľné riešenia a prispievať k tomu, aby sa podobné situácie neopakovali. Prevencia totiž znamená konať skôr, ako dôjde k porušeniu práv,“ približuje komisárka.
Dve formy monitorovania, jeden cieľ
Výkon úloh národného preventívneho mechanizmu prirodzene nadväzuje na dlhoročnú monitorovaciu činnosť komisárky podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD). Obe činnosti spája ochrana ľudskej dôstojnosti a práv osôb so zdravotným znevýhodnením, dôraz na monitorovanie podmienok v praxi a snaha prispievať prostredníctvom odporúčaní k systémovým zmenám.
Rozdiel spočíva najmä v optike, ktorou sa na postavenie osôb so zdravotným znevýhodnením pozeráme. Monitorovanie podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sleduje, do akej miery sú práva osôb so zdravotným znevýhodnením napĺňané v praxi a či sú vytvorené podmienky na ich plnohodnotné začlenenie do spoločnosti, nezávislý život a uplatňovanie práv na rovnakom základe s ostatnými. Inými slovami, monitorovací tím sa pýta, či sú vytvorené podmienky na to, aby osoba mohla žiť čo najnezávislejší a najplnohodnotnejší život.
NPM si kladie inú otázku: poskytujú podmienky a postupy uplatňované v zariadení dostatočné záruky ochrany pred zlým zaobchádzaním? Zameriava sa preto na podmienky, pravidlá a zaužívané postupy, ktoré môžu vytvárať riziko zásahov do ľudskej dôstojnosti a osobnej slobody alebo viesť k zlému zaobchádzaniu.
Zjednodušene povedané, monitorovanie podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sleduje, či sa darí napĺňať čo najvyšší štandard ochrany práv osôb so zdravotným znevýhodnením. NPM sa sústreďuje na to, aby bol vždy zachovaný minimálny štandard ochrany ľudskej dôstojnosti a aby sa predchádzalo situáciám, ktoré by mohli viesť k zlému zaobchádzaniu.
Výkon mandátu NPM tak priniesol nový pohľad na fungovanie zariadení. Popri otázkach súvisiacich s inklúziou, nezávislým životom či prístupnosťou umožňuje systematicky posudzovať aj aspekty súvisiace s obmedzením osobnej slobody, používaním obmedzovacích prostriedkov a účinnosťou ochranných mechanizmov pred zlým zaobchádzaním. Poznatky z oboch typov monitorovania sa pritom navzájom dopĺňajú a pomáhajú vytvárať komplexnejší obraz o dodržiavaní práv osôb so zdravotným znevýhodnením.
Ktoré miesta navštevujeme?
Pôsobnosť NPM sa neodvíja od názvu zariadenia, ale od situácie osoby, ktorá sa v ňom nachádza. NPM navštevuje miesta, kde sa osoby nachádzajú alebo môžu nachádzať v situácii, keď nemôžu slobodne odísť alebo je ich možnosť opustiť dané miesto právne či fakticky obmedzená.
Opčný protokol preto pracuje so zámerne širokým chápaním miesta obmedzenia osobnej slobody. Vychádza z toho, že riziko zlého zaobchádzania môže vzniknúť v rôznych typoch zariadení a nie je viazané iba na tradičné detenčné prostredie. Rozhodujúce nie je označenie zariadenia, ale miera kontroly nad každodenným životom človeka a jeho možnosť slobodne rozhodovať o svojom pohybe a pobyte.
Miestom obmedzenia osobnej slobody tak môže byť nielen väznica, policajná cela alebo detenčné zariadenie, ale aj zdravotnícke zariadenie, zariadenie sociálnych služieb alebo iné miesto, kde sa osoba nachádza na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo v dôsledku odkázanosti na poskytovanie starostlivosti. Aj človek, ktorý nie je formálne pozbavený osobnej slobody, sa môže nachádzať v prostredí, ktoré bez pomoci iných nedokáže opustiť alebo v ktorom nemá reálnu možnosť slobodne rozhodovať o svojom pobyte.
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím so svojím tímom v rámci výkonu úloh NPM uskutočňuje systematické návštevy zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie, ako aj miest, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby so zdravotným znevýhodnením obmedzené na osobnej slobode orgánmi verejnej moci alebo v dôsledku odkázanosti na poskytovanie starostlivosti. Ide najmä o zdravotnícke zariadenia poskytujúce ústavnú zdravotnú starostlivosť v odboroch psychiatria a detská psychiatria (ďalej len „psychiatrické zariadenia“), zariadenia sociálnych služieb a ďalšie zariadenia poskytujúce obdobnú starostlivosť. Mandát NPM sa vzťahuje aj na súkromné subjekty, ktoré prevádzkujú zariadenia patriace do jej pôsobnosti, napríklad neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.
Čo sa deje počas systematickej návštevy
Každej systematickej návšteve predchádza dôkladná príprava. Tím NPM si ešte pred príchodom do zariadenia zabezpečuje potrebné dokumenty, pripravuje poverenia jednotlivých členov tímu a oboznamuje sa s verejne dostupnými informáciami o zariadení. Cieľom je vytvoriť si základný obraz o jeho fungovaní a identifikovať oblasti, ktorým bude potrebné počas návštevy venovať osobitnú pozornosť. Súčasťou prípravy je aj organizačné zabezpečenie návštevy.
Tím NPM vykonáva systematické návštevy spravidla bez predchádzajúceho ohlásenia a v rôznych časoch dňa vrátane nočných hodín. Neohlásený charakter návštevy nie je samoúčelný. Umožňuje overiť, ako zariadenie funguje v bežnej prevádzke, a získať čo najvernejší obraz o každodennej realite ľudí, ktorí sa v ňom nachádzajú. Zároveň znižuje riziko, že by zariadenie pred návštevou dočasne upravilo svoje podmienky alebo postupy, resp. osobitnou prípravou ovplyvnilo priebeh vopred oznámenej návštevy.
Návštevu spravidla vykonáva tím zamestnancov úradu, ktorý podľa potreby dopĺňajú externí odborníci. Zloženie tímu závisí od charakteru zariadenia a otázok, ktoré treba preskúmať. Napríklad pri psychiatrických zariadeniach sa prepájajú právne, sociálne a zdravotnícke poznatky. Práve kombinácia rôznych odborností umožňuje pozerať sa na rovnakú situáciu z viacerých uhlov pohľadu a posúdiť ju nielen z právneho, ale aj zdravotníckeho, sociálneho a ľudskoprávneho hľadiska.
Po príchode do zariadenia sa tím preukáže oprávnením na výkon systematickej návštevy a vyžiada si potrebnú súčinnosť. Nasleduje prehliadka priestorov, pozorovanie bežného fungovania zariadenia, rozhovory s jeho vedením a zamestnancami, ako aj rozhovory s ľuďmi, ktorí sa v ňom nachádzajú. Tím nahliada do vnútorných predpisov, záznamov a dokumentácie. Prístup k dokumentácii umožňuje overiť, či postupy deklarované zariadením zodpovedajú tomu, čo sa deje v praxi.
Jednotlivé informácie sa posudzujú vo vzájomných súvislostiach. Zistenia NPM nevychádzajú z jednotlivých vyjadrení alebo izolovaných pozorovaní. Tím ich vyhodnocuje na základe informácií získaných z rozhovorov, dokumentácie, pozorovania podmienok v zariadení a ďalších dostupných zdrojov. To, čo vedenie opisuje ako nastavený postup, môže mať v každodennom živote človeka odlišný dosah.
„Najdôležitejšie informácie často nezískame len z dokumentácie, ale najmä z rozhovorov s ľuďmi, ktorí v zariadení žijú, liečia sa v ňom alebo v ňom pracujú. Práve ich skúsenosti nám pomáhajú porozumieť tomu, ako zariadenie funguje v každodennom živote, a identifikovať oblasti, v ktorých možno posilniť ochranu práv a dôstojnosti ľudí,“ približuje členka návštevného tímu NPM.
Preto sú dôležité rozhovory bez prítomnosti personálu. Človek musí mať priestor hovoriť otvorene o svojich skúsenostiach bez obavy, že jeho vyjadrenia budú bezprostredne počuť osoby, od ktorých závisí jeho každodenný život. Dôvernosť patrí medzi základné zásady výkonu preventívnych návštev. Osoby, ktoré sa rozhodnú hovoriť s členmi tímu NPM, musia mať istotu, že poskytnuté informácie nebudú bez ich súhlasu sprístupnené ďalším osobám. Práve ochrana dôvernosti umožňuje otvorenú komunikáciu a pomáha vytvoriť autentický obraz o podmienkach a skúsenostiach ľudí v zariadení.
Členovia tímu NPM sa preto pri návšteve psychiatrického zariadenia pýtajú napríklad na to, ako prebieha prijatie pacienta, ako mu personál vysvetľuje jeho práva a možnosti liečby, či sa pri rozhodovaní zohľadňuje jeho vôľa a ako môže vyjadriť nesúhlas. Zisťujú tiež, či má pacient možnosť privolať si pomoc, kontaktovať blízkych, podať sťažnosť alebo sa v primeranom rozsahu podieľať na rozhodovaní o vlastnej starostlivosti. V zariadeniach sociálnych služieb tím prispôsobuje obdobné otázky postaveniu klientov a podmienkam, v ktorých poskytovatelia zabezpečujú ich každodenný život a starostlivosť.
NPM sa nezameriava iba na to, ako zariadenie vyzerá alebo či má vypracované potrebné predpisy. Zaujíma ho predovšetkým to, ako zariadenie uplatňuje svoje pravidlá v každodennom živote ľudí, ktorí sa v ňom nachádzajú.
Návšteva sa spravidla končí rozhovorom s vedením zariadenia. Tím NPM počas neho predstaví najdôležitejšie predbežné zistenia a vysvetlí ďalší postup. Tým sa však práca nekončí. Nasleduje podrobné vyhodnotenie získaných informácií, ich porovnanie s relevantnými právnymi a medzinárodnými štandardmi a príprava správy.
Správa pomenúva zistené nedostatky a riziká a obsahuje návrhy odporúčaní a opatrení na nápravu. Ich cieľom je dosiahnuť zmenu v praxi zariadenia. Konkrétne kroky na dosiahnutie nápravy volí samotné zariadenie, pretože najlepšie pozná svoje miestne podmienky a možnosti. Zariadenie a ďalšie dotknuté subjekty dostávajú priestor vyjadriť sa k zisteniam a informovať o prijatých opatreniach.
Ak prijaté opatrenia nie sú dostatočné alebo sa zistené problémy nepodarí odstrániť, komisárka môže osloviť nadriadený orgán zariadenia, vládu Slovenskej republiky, informovať verejnosť alebo vykonať opakovanú systematickú návštevu. Úrad zverejňuje správy aj vyjadrenia dotknutých subjektov na svojom webovom sídle za dodržiavania pravidiel ochrany osobných údajov.
Výsledkom návštevy nemá byť len pomenovanie problému, ale najmä zmena praxe a odstránenie identifikovaných rizík. NPM nie je orgánom, ktorý za zistené nedostatky ukladá sankcie. Jeho úlohou je prostredníctvom odporúčaní podporovať také zmeny, ktoré znižujú riziko zlého zaobchádzania a posilňujú ochranu ľudských práv.
„Prevencia funguje najlepšie vtedy, keď sa problémy podarí zachytiť skôr, ako zasiahnu do práv človeka. Práve preto je dôležité rozumieť každodennej realite ľudí v zariadeniach a otvorene hovoriť o tom, čo možno zlepšiť,“ zdôrazňuje komisárka.
Zlého zaobchádzanie nemusí byť spojené s fyzickým násilím
Keď sa povie zlé zaobchádzanie, mnohí si predstavia fyzické násilie alebo mimoriadne závažné incidenty. Zákaz mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (zlé zaobchádzanie) však chráni človeka aj pred menej nápadnými zásahmi do jeho dôstojnosti. V prostredí zariadení sa preto otázka zlého zaobchádzania často neviaže na jeden konkrétny incident, ale na spôsob, akým sa s človekom zaobchádza v každodennom živote.
Zlým zaobchádzaním sa rozumie konanie alebo podmienky, ktoré nerešpektujú ľudskú dôstojnosť človeka a dosahujú určitú mieru závažnosti. Pri posudzovaní jeho existencie je potrebné hodnotiť všetky okolnosti prípadu vo vzájomnej súvislosti. Zlé zaobchádzanie totiž môže vyplývať nielen z jednotlivého zásahu, ale aj z kumulatívneho účinku viacerých faktorov, ktoré by samostatne nemuseli byť považované za dostatočne závažné.
Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti sa neprejavuje iba v mimoriadnych situáciách, ale aj v každodenných podmienkach života človeka. Tím NPM preto počas systematických návštev sleduje najmä to, či zariadenie rešpektuje súkromie a dôstojnosť osôb, zabezpečuje primerané podmienky pobytu, prístup k zdravotnej starostlivosti, možnosť kontaktu s blízkymi, informovanie o právach a funkčné sťažnostné mechanizmy. Zaujíma sa tiež o spôsob komunikácie personálu s pacientmi a klientmi a o to, či zariadenie zohľadňuje ich individuálne potreby a preferencie.
Popri týchto spoločných oblastiach venuje tím osobitnú pozornosť aj otázkam, ktoré sú typické pre jednotlivé druhy zariadení. V psychiatrických zariadeniach sa zameriava najmä na podmienky prijatia a hospitalizácie, poskytovanie informácií o liečbe, uplatňovanie informovaného súhlasu, používanie obmedzovacích prostriedkov a izoláciu pacientov. Sleduje pritom aj to, či pacient rozumie svojmu liečebnému plánu, či sa môže podieľať na jeho tvorbe a či sa jeho názor zohľadňuje pri rozhodovaní o liečbe a každodennom režime. Pri deťoch sa zameriava aj na to, ako zariadenie prihliada na ich názor a vyspelosť a ako zabezpečuje primerané informovanie dieťaťa aj jeho zákonného zástupcu.
V zariadeniach sociálnych služieb sa pozornosť sústreďuje predovšetkým na podporu samostatného rozhodovania, rešpektovanie individuálnych preferencií klientov a postavenie osôb obmedzených v spôsobilosti na právne úkony. Tím NPM sleduje aj to, či zariadenie dokáže prispôsobiť režim a ponuku aktivít individuálnym potrebám konkrétneho človeka, či zohľadňuje jeho želania a preferencie a či má možnosť bezpečne upozorniť na problém.
Skúsenosti zo systematických návštev ukazujú, že riziko zlého zaobchádzania často nevzniká v dôsledku jedného závažného pochybenia, ale kombináciou viacerých okolností, ktoré na človeka pôsobia dlhodobo a vo vzájomnej súvislosti.
V jednom psychiatrickom zariadení tím NPM identifikoval ponižujúce zaobchádzanie vyplývajúce z dlhodobej kumulácie nevyhovujúcich podmienok pobytu. Riziko nevytváral jeden konkrétny problém, ale súbeh viacerých faktorov, napríklad dlhodobé umiestňovanie pacientov vo viacposteľových izbách bez dostatočného súkromia, používanie obmedzovacích prostriedkov na viaclôžkových izbách, nevyhovujúce hygienické podmienky, absencia zmysluplných aktivít, nejasné režimové opatrenia a dlhodobé pobyty pacientov v takomto prostredí. Tím NPM vyhodnotil práve súbeh týchto zistení ako ponižujúce zaobchádzanie.
Čo nás prvé roky naučili, čo sme zistili a aké zmeny sme pomohli dosiahnuť
Od začiatku výkonu mandátu vykonal tím NPM celkovo 28 systematických návštev zariadení, z toho 19 návštev psychiatrických zariadení a 9 návštev zariadení sociálnych služieb.
Prvé roky výkonu mandátu ukázali, že dôležitou súčasťou prevencie je aj zvyšovanie povedomia o úlohe a oprávneniach NPM. V psychiatrických zariadeniach preto zohralo dôležitú úlohu prijatie metodického pokynu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2025, na ktorého príprave sa podieľala aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. Metodický pokyn prispel k lepšiemu porozumeniu postavenia a mandátu NPM, zjednotil postup pri výkone systematických návštev a pomohol odstrániť viaceré nejasnosti, ktoré sa v praxi objavovali pri poskytovaní súčinnosti počas návštev. Tým zároveň prispel k efektívnejšiemu výkonu systematických návštev v psychiatrických zariadeniach.
Napriek rozdielom medzi jednotlivými zariadeniami sa pri systematických návštevách opakovane objavovali podobné zistenia. V psychiatrických zariadeniach tím NPM najčastejšie identifikoval nedostatky pri prijímaní pacientov a poskytovaní informácií o hospitalizácii a liečbe, používaní obmedzovacích prostriedkov, vytváraní individuálnych liečebných plánov, ochrane súkromia a dôstojnosti, kontakte s blízkymi, terapeutických aktivitách a podmienkach hospitalizácie. V zariadeniach sociálnych služieb sa opakovane objavovali zistenia týkajúce sa dobrovoľnosti pobytu, rešpektovania vôle a preferencií klientov, individuálneho plánovania, práce s rizikom, používania bočníc, obmedzenia pohybu klientov, bezpečnosti klientov a výkonu opatrovníctva.
Mnohé z týchto zistení sa pritom týkali každodenných situácií, ktoré sa môžu na prvý pohľad javiť ako bežná súčasť fungovania zariadenia, no pre človeka v zraniteľnom postavení môžu mať významný vplyv na jeho dôstojnosť, súkromie alebo bezpečnosť. Počas návštevy jedného psychiatrického zariadenia tím NPM napríklad zistil, že pacienti nemali možnosť privolať pomoc priamo zo svojich izieb. Signalizačné zariadenia sa nachádzali len na chodbách, takže pacient musel opustiť izbu alebo požiadať o pomoc inú osobu. Pre človeka so zníženou mobilitou alebo v zhoršenom zdravotnom stave však možnosť bezodkladne privolať pomoc predstavuje dôležitú súčasť jeho bezpečnosti a pocitu istoty počas hospitalizácie.
Podobne v jednom zariadení sociálnych služieb tím NPM identifikoval nedostatky v oblasti bezpečnosti klientov pri evakuácii. Zariadenie nevykonávalo praktické nácviky evakuácie za účasti klientov a hoci išlo o bariérové zariadenie poskytujúce starostlivosť aj klientom so zníženou mobilitou, nemalo k dispozícii evakuačné podložky. Zariadenie nepreukázalo, ako by v prípade mimoriadnej udalosti zabezpečilo bezpečnú evakuáciu klientov so zníženou mobilitou.
Systematické návštevy však neupozorňujú len na riziká a nedostatky. Preventívna činnosť totiž nespočíva iba v odhaľovaní nedostatkov a rizík zlého zaobchádzania, ale aj v rozpoznávaní a podpore postupov, ktoré účinne chránia práva a dôstojnosť osôb obmedzených na osobnej slobode. Príklady dobrej praxe umožňujú šíriť osvedčené riešenia medzi zariadeniami a podporovať pozitívne zmeny v každodennej praxi.
Medzi viacerými pozitívnymi zmenami, ktoré zariadenia prijali na základe odporúčaní NPM, možno uviesť aj jedno detské psychiatrické zariadenie, ktoré rozšírilo ponuku terapeutických a voľnočasových aktivít, podporilo kontakt detí s rodinou a vytvorilo deťom lepšie podmienky na trávenie voľného času.
NPM nie je kontrola pre kontrolu
Keď sa povie návšteva externého orgánu, mnohí si predstavia kontrolu, ktorej cieľom je nájsť porušenie pravidiel a určiť zodpovednosť za vzniknuté nedostatky. Národný preventívny mechanizmus funguje inak.
NPM nie je vyšetrovací ani sankčný orgán a jeho úlohou nie je určovať zodpovednosť za konkrétne pochybenia.
Odporúčania NPM majú preventívny charakter a smerujú k odstráneniu príčin zistených nedostatkov, nie iba ich následkov. NPM preto vedie so zariadeniami odborný dialóg, sleduje plnenie svojich odporúčaní a vyhodnocuje prijaté opatrenia. Ak sa rovnaké problémy opakovane objavujú vo viacerých zariadeniach, upozorňuje aj na potrebu systémových zmien a svoje poznatky využíva pri formulovaní odporúčaní smerom k orgánom verejnej moci alebo pri pripomienkovaní právnych predpisov.
Práve spolupráca, odborný dialóg, sledovanie prijatých opatrení a snaha predchádzať budúcim rizikám odlišujú NPM od klasickej kontroly. Cieľom nie je nájsť vinníka, ale prispieť k tomu, aby sa podobné situácie vôbec nevytvárali.
NPM je súčasťou medzinárodného systému
NPM nie je slovenským špecifikom. Predstavuje súčasť medzinárodného systému prevencie mučenia a iného zlého zaobchádzania, ktorý vytvoril Opčný protokol. Tento systém prepája medzinárodnú a vnútroštátnu úroveň ochrany prostredníctvom pravidelných návštev miest, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby obmedzené na osobnej slobode.
Na medzinárodnej úrovni pôsobí Podvýbor OSN na prevenciu mučenia (SPT), ktorý podporuje a usmerňuje činnosť národných preventívnych mechanizmov. Pri výkone svojho mandátu NPM zároveň vychádza zo štandardov a odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučeniu (CPT), judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ďalších medzinárodných ľudskoprávnych dokumentov.
Na Slovensku je mandát NPM rozdelený medzi tri existujúce ľudskoprávne inštitúcie: verejného ochrancu práv, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a komisára pre deti. Jednotlivé inštitúcie vykonávajú preventívne návštevy predovšetkým v zariadeniach, ktoré spadajú do ich pôsobnosti. Hoci každá z inštitúcií vykonáva svoju časť mandátu samostatne a nezávisle, verejný ochranca práv plní vo vzťahu k NPM koordinačnú úlohu. Súčasťou slovenského modelu je preto aj vzájomná spolupráca, výmena informácií a koordinácia postupov jednotlivých subjektov NPM.
Dôležitou súčasťou práce NPM je aj výmena skúseností s ďalšími národnými preventívnymi mechanizmami. Napríklad v roku 2025 sa všetky tri slovenské subjekty NPM zúčastnili spoločnej študijnej návštevy v Slovinskej republike, kde mali možnosť oboznámiť sa s fungovaním slovinského NPM, jeho metodikou práce a skúsenosťami zo systematických návštev. Súčasťou programu boli aj návštevy konkrétnych zariadení vrátane psychiatrickej liečebne a zariadenia sociálnych služieb. Takéto stretnutia pomáhajú prenášať osvedčené postupy do slovenskej praxe a zároveň potvrdzujú, že ochrana ľudskej dôstojnosti je spoločnou témou naprieč krajinami.
Ochrana ľudskej dôstojnosti je spoločná úloha
Najväčšie riziká pre práva osôb so zdravotným znevýhodnením obmedzených na osobnej slobode často nevznikajú pri mimoriadnych udalostiach, ale v každodenných situáciách, ktoré sa časom začnú považovať za bežnú súčasť fungovania zariadenia. Spôsob, akým zariadenie organizuje starostlivosť, komunikuje s ľuďmi a vytvára podmienky pre zamestnancov, preto priamo ovplyvňuje aj mieru ochrany ľudskej dôstojnosti. Práve preto má význam existencia nezávislého mechanizmu, ktorý môže pravidelne vstupovať aj na miesta, ktoré verejnosť bežne nevidí.
Ochrana ľudskej dôstojnosti nie je úlohou jednej inštitúcie. Vyžaduje si spoluprácu zariadení, zamestnancov, odborníkov, orgánov verejnej moci aj samotných ľudí, ktorých sa poskytovaná starostlivosť týka. Osobitosť NPM spočíva práve vo vytváraní priestoru pre odborný dialóg, ktorý pomáha premieňať identifikované riziká na konkrétne zlepšenia v praxi.
Do budúcnosti sa chce NPM zamerať najmä na sledovanie plnenia svojich opatrení a odporúčaní, rozvoj multidisciplinárnej spolupráce, zdieľanie príkladov dobrej praxe a posilňovanie odborných kapacít. Dôležitou prioritou zostáva aj rozvoj spolupráce so zahraničnými partnermi a zvyšovanie povedomia o úlohe a preventívnom charaktere NPM.
„Ľudská dôstojnosť sa nechráni iba prijímaním pravidiel. Chráni sa každým rozhodnutím, každým postupom a každým kontaktom s človekom, ktorý je odkázaný na pomoc iných. Práve preto má prevencia taký význam,“ uzatvára komisárka.
TASR o tom informovali z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP).
UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.
lul