Republikánsku menšinu v Snemovni reprezentantov bude viesť Jim Jordan z Ohia

Washington 10. novembra (TASR) - Novým lídrom republikánov v americkej Snemovni reprezentantov sa stal kongresman Jim Jordan zo štátu Ohio. Nahradí tak odchádzajúceho predsedu snemovne Mikea Johnsona, ktorý o vedenie menšiny nemal záujem, informovala agentúra AP, píše TASR. Jordan, ktorý predsedá justičnému výboru snemovne, porazil v utorok v tajnom hlasovaní Stevea Scaliseho zo štátu Louisiana. Ten bol doteraz v Snemovni reprezentantov lídrom republikánskej väčšiny a Johnsonovým blízkym spojencom. Jordan získal vo voľbách 106 hlasov, Scalise 73. Šesťdesiatdvaročný Jordan je podporovateľom prezidenta Donalda Trumpa a spoluzakladateľom ultrakonzervatívneho združenia House Freedom Caucus. Jeho kandidatúra oslovila republikánov, ktorí po výraznej porážke v minulotýždňových voľbách do Kongresu žiadali zmenu vedenia, uviedla AP. V liste straníckym kolegom Jordan zdôraznil svoje skúsenosti s parlamentným dohľadom a varoval pred sériou vyšetrovaní Trumpovej administratívy, jeho rodiny a podnikateľských aktivít, ktoré avizovali demokrati. „Mám skúsenosti s parlamentným dohľadom a poznám taktiku demokratov,“ dodal. Jordanovo víťazstvo naznačuje, že republikáni sa po volebnej porážke chcú odkloniť od doterajšieho vedenia spojeného s Johnsonom. V roku 2023 - po odstúpení Kevina McCarthyho - sa Jordan neúspešne uchádzal o post predsedu Snemovne reprezentantov. Neuspel vtedy ani Scalise. Vplyvnú funkciu napokon obsadil Johnson. Republikáni si v utorok volili aj členov vedenia v Senáte. O post lídra menšiny sa uchádzal doterajší šéf väčšiny John Thune. Časť senátorov však žiadala odloženie hlasovania, aby strana mala viac času vyhodnotiť príčiny volebnej porážky. Demokrati si svojich lídrov v Senáte zvolia začiatkom decembra a v Snemovni reprezentantov budú o novom vedení hlasovať budúci týždeň. Očakáva sa, že Hakeem Jeffries sa stane predsedom snemovne a Chuck Schumer ich bude viesť v Senáte. Na základe predbežných odhadov demokrati získali vo voľbách do Kongresu USA približne 260 mandátov, čo predstavuje ich najsilnejšiu väčšinu za posledných 35 rokov. 2 pel vim