Vyjadrenie: ÚKOZP: 10 rokov ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím:Prečo...

Vyjadrenie: ÚKOZP: 10 rokov ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím: Prečo je dôležité poznať svoje práva Bratislava 23. októbra (TASR) - Tento rok si od marca do decembra pripomíname 10 rokov činnosti Úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. V sérii tematických príspevkov ponúkame pohľad do  zákulisia našej práce a približujeme čo všetko patrí k ochrane a presadzovaniu práv ľudí so zdravotným postihnutím. Tentoraz sa pozrieme na činnosť, ktorá možno nie je na prvý pohľad taká viditeľná ako vybavovanie podnetov, monitorovanie či účasť v súdnych konaniach, no so všetkými týmito činnosťami úzko súvisí – na zvyšovanie povedomia o právach osôb so zdravotným postihnutím. Nestačí totiž, aby boli práva zaručené v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím alebo v zákonoch. Aby sa mohli skutočne uplatňovať v každodennom živote, musia ich poznať samotní ľudia so zdravotným postihnutím. Zároveň im musia rozumieť tí, ktorí o ich právach rozhodujú, poskytujú im služby, vzdelávajú ich, liečia ich alebo s nimi prichádzajú do kontaktu pri výkone svojej profesie. Aj preto Dohovor venuje zvyšovaniu povedomia samostatný článok 8. Zaväzuje štáty nielen šíriť poznatky o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale aj bojovať proti stereotypom a  predsudkom a podporovať rešpektovanie ich dôstojnosti, schopností a prínosu pre spoločnosť. Naša každodenná práca nám ukazuje, že ochrana práv sa nekončí vyriešením jedného konkrétneho prípadu. Skúsenosti, ktoré pri nej získavame, sa snažíme ďalej zdieľať s odborníkmi, inštitúciami aj samotnými ľuďmi so zdravotným postihnutím, aby mohli prispieť k lepšiemu porozumeniu ich práv a k ich rešpektovaniu v praxi. „Za desať rokov sme sa presvedčili, že k porušovaniu práv môže prispievať aj neznalosť či zaužívané stereotypy. Ak sa nám podarí zmeniť pohľad alebo postup ešte skôr, ako k  porušeniu práva dôjde, má zvyšovanie povedomia aj preventívny význam,“ zdôrazňuje komisárka. Skúsenosti z jednotlivých prípadov meníme na poznatky pre ďalšiu prax Témy, ktorým sa pri zvyšovaní povedomia venujeme, prináša predovšetkým každodenná práca s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Podnety ukazujú problémy, s ktorými sa stretávajú na úradoch, v školách, zdravotníckych zariadeniach, sociálnych službách či na súdoch. Ďalšie poznatky získavame pri monitorovaní, v súdnych konaniach, pri legislatívnej činnosti aj v priamych stretnutiach s ľuďmi so zdravotným postihnutím a organizáciami, ktoré ich združujú. Ak sa podobné situácie opakujú, často sa ukáže, že nestačí vyriešiť jeden konkrétny prípad. Rovnaký problém na viacerých miestach alebo opakujúci sa zaužívaný postup je zároveň signálom, že o téme treba hovoriť širšie a skúsenosť z konkrétneho prípadu preniesť tam, kde môže pomôcť meniť prax. Skúsenosť jedného človeka tak môže pomôcť predchádzať porušovaniu práv mnohých ďalších. Preto poznatky z konkrétnych prípadov nezostávajú iba v jednom spise či monitorovacej správe. Snažíme sa ich spracovať a odovzdávať ďalej prostredníctvom vzdelávania, osvety a ďalších nástrojov zvyšovania povedomia. Keď poznanie práv mení odbornú prax Veľká časť našich vzdelávacích aktivít smeruje k ľuďom, ktorí pri svojej práci rozhodujú o  právach osôb so zdravotným postihnutím, poskytujú im služby alebo s nimi prichádzajú do  kontaktu v osobitne citlivých situáciách. Princípy Dohovoru preto prepájame s  konkrétnymi skúsenosťami z podnetov, monitorovania a súdnych konaní a so situáciami, ktoré samotní odborníci riešia vo svojej praxi. Dlhodobo tak napríklad prinášame poznatky z monitorovania zariadení sociálnych služieb ich riaditeľom a zamestnancom. Cez analýzu konkrétnych situácií spolu diskutujeme o hranici medzi ochranou človeka a zásahom do jeho autonómie, o rešpektovaní súkromia, vôle a  preferencií či práva rozhodovať o sebe. Na jednom zo seminárov nám pracovníci svoje otázky poslali vopred a celé stretnutie sme pripravili podľa dilem, s ktorými sa stretávali pri svojej práci. Významné miesto má aj vzdelávanie justície. Skúsenosti zo súdnych konaní komisárka odovzdávala sudcom už v prvých rokoch fungovania úradu a z jednotlivých školení sa postupne vyvinula systematická spolupráca s Justičnou akadémiou Slovenskej republiky. Sudcom, prokurátorom a ďalším pracovníkom justície približujeme napríklad otázky spôsobilosti na právne úkony, podporovaného rozhodovania, prístupnosti konania či spôsoboch komunikácie s človekom so zdravotným postihnutím. Sudcom správnych súdov prinášame aj poznatky z preskúmavania rozhodovacej praxe úradov práce a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny napríklad o tom, ako môže spôsob posudzovania, dokazovania či odôvodnenia rozhodnutia ovplyvniť reálny prístup človeka k  potrebnej podpore. Osobitnú skúsenosť nám prinieslo vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru. V rámci projektu zameraného na zlepšenie komunikácie s obeťami trestných činov sme opakovane školili policajtov prvého kontaktu o právach a potrebách obetí so zdravotným postihnutím. Venovali sme sa najmä prístupnej komunikácii, porozumeniu poskytovaným informáciám, potrebným procesným úpravám či riziku, že vierohodnosť človeka bude spochybnená iba pre jeho zdravotné postihnutie. „Tieto poznatky sme spracovali aj do študijného materiálu, ku ktorému sa môžu policajti vracať aj po skončení vzdelávania. Zdôraznili sme v ňom potrebu prístupných informácií, možnosť využiť dôverníka aj princíp, že človek so zdravotným postihnutím musí aj pri potrebnej podpore zostať subjektom vlastných práv,“ približuje tímlíderka podnetovej činnosti, ktorá vzdelávanie realizovala. Osobitnú pozornosť venujeme aj právam detí so zdravotným postihnutím. Psychiatrom sme napríklad približovali postavenie hospitalizovaného dieťaťa ako samostatného nositeľa práv, význam jeho názoru, súkromia a autonómie či ľudskoprávne hranice obmedzení počas hospitalizácie. S pracovníkmi sociálnoprávnej ochrany detí zase diskutujeme o tom, ako pri ochrane najlepšieho záujmu dieťaťa zohľadniť jeho zdravotné postihnutie a individuálne potreby bez toho, aby sa na dieťa pozeralo iba cez diagnózu alebo odkázanosť na pomoc dospelých. Rovnaké právo môže v každej profesii vyvolávať inú praktickú otázku. Úlohou nášho vzdelávania je preto preložiť Dohovor a jeho princípy do rozhodnutí a situácií, ktoré konkrétni odborníci riešia vo svojej každodennej práci. Poznať svoje práva a vedieť ich uplatniť Zvyšovanie povedomia nemôže smerovať iba k odborníkom a inštitúciám. Rovnako dôležité je, aby svoje práva poznali samotní ľudia so zdravotným postihnutím, vedeli rozpoznať situáciu, keď sa ich práva nerešpektujú, a poznali možnosti, ako sa ich môžu domáhať. Informácie pritom musia byť zrozumiteľné a prístupné tak, aby im človek skutočne rozumel a dokázal ich použiť vo svojom každodennom živote. Dobre to ukázalo napríklad stretnutie komisárky so sebaobhajcami – ľuďmi s mentálnym postihnutím, ktorí sa učia hovoriť sami za seba a presadzovať svoje práva. Namiesto právnického výkladu Dohovoru sme hovorili o práci, invalidnom dôchodku, doprave, partnerstve, rodine či o tom, čo môže človek urobiť, ak má pocit, že sa s ním zaobchádza nespravodlivo. Komisárka im zároveň ukázala, ako sa môžu obrátiť na náš úrad a podať podnet. Pri diskusiách s nepočujúcimi ľuďmi sme zase museli myslieť nielen na to, čo chceme povedať, ale aj ako informácie sprístupniť. Diskusia Posunkovňa preto prebiehala s tlmočením do a zo slovenského posunkového jazyka a otvorila priestor na rozhovor o problémoch, s ktorými sa nepočujúci stretávajú pri kontakte s úradmi a inštitúciami. Zvyšovanie povedomia však nie je iba odovzdávanie informácií. Pri témach, ako je reforma opatrovníctva a podporované rozhodovanie, vytvárame priestor aj na to, aby ľudia so  zdravotným postihnutím sami pomenovali svoje skúsenosti, potreby a predstavy o  riešeniach. Poznanie vlastných práv posilňuje človeka, aby bol aktívnym účastníkom rozhodnutí, ktoré sa ho týkajú. Základnou súčasťou zvyšovania povedomia je preto aj prístupné a zrozumiteľné informovanie samotných ľudí so zdravotným postihnutím. Za ľuďmi do regiónov Úrad komisárky sídli zo zákona v Bratislave, no ľudia so zdravotným postihnutím žijú a svoje práva uplatňujú vo všetkých regiónoch Slovenska. Aby sme lepšie poznali problémy, s ktorými sa ľudia so zdravotným postihnutím stretávajú, potrebujeme byť preto aj priamo v regiónoch. Aj preto sa už od prvých rokov fungovania úradu stali pravidelnou súčasťou práce komisárky výjazdové dni v regiónoch. Výjazdové dni prepájajú stretnutia s ľuďmi so  zdravotným postihnutím a ich rodinami, miestnou odbornou verejnosťou, samosprávou, úradmi či poskytovateľmi služieb. Konkrétne príbehy z praxe pritom pomáhajú ukázať, čo práva zakotvené v Dohovore znamenajú v každodennom živote – či už ide o prístupnosť, podporu dieťaťa v škole, kompenzácie alebo dostupnosť sociálnych služieb. Dôležitou súčasťou výjazdových dní sú aj individuálne konzultácie. Komisárka sa tak môže osobne stretnúť aj s ľuďmi, pre ktorých je cesta do Bratislavy náročná alebo ktorí by možno inak úrad vôbec nekontaktovali. Výjazdové dni však fungujú aj opačným smerom. Rozhovory s ľuďmi, miestnymi organizáciami a  inštitúciami nám ukazujú problémy a regionálne rozdiely, ktoré z Bratislavy nemusia byť viditeľné. Poznatky, ktoré si odnášame, sa následne môžu premietnuť do podnetovej činnosti, odborných stanovísk, legislatívnych odporúčaní alebo tém, ktorým sa začneme venovať systematickejšie. „Výjazdové dni som od začiatku považovala za veľmi dôležité. Nestačí čakať, kým ľudia prídu za nami do Bratislavy. Keď prídeme priamo do regiónu, často sa dozvieme o problémoch, ktoré by sa k nám inak vôbec nedostali. Osobný rozhovor mnohokrát ukáže viac než desiatky strán písomných podkladov,“ približuje komisárka. Ľudskoprávny pohľad už počas štúdia Na budovanie povedomia myslíme aj u ľudí, ktorí sa na svoju profesiu ešte len pripravujú. Od  začiatku fungovania úradu preto oslovujeme aj študentov a budúcich odborníkov, ktorí budú pri svojej práci prichádzať do kontaktu s ľuďmi so zdravotným postihnutím alebo rozhodovať o ich právach. Už v prvých rokoch sme preto nadviazali spoluprácu s vysokými školami, umožňovali odborné stáže a prinášali skúsenosti úradu priamo do vzdelávania študentov. Aj pri tejto prednáškovej činnosti namiesto samotného výkladu právnych predpisov využívame konkrétne prípady. So študentmi Trnavskej univerzity pripravujúcimi sa na prácu v oblasti komunikácie nepočujúcich sme napríklad rozoberali situácie, v ktorých môže neprístupná komunikácia človeka prakticky vylúčiť zo zdravotnej starostlivosti, konania pred úradom či inej verejnej služby. Samotné stretnutie pritom prebiehalo s tlmočením do slovenského posunkového jazyka. Postupne sa snažíme otvárať aj otázku, ako dostať ľudskoprávny pohľad priamo do obsahu vysokoškolského vzdelávania budúcich právnikov, sociálnych pracovníkov, pedagógov a  ďalších profesií. Zaužívané stereotypy a nesprávne postupy je totiž náročnejšie meniť, ako im predísť. Preto má význam hovoriť o právach osôb so zdravotným postihnutím ešte skôr, ako budúci profesionál prvýkrát začne rozhodovať o živote iného človeka. Nie každé vzdelávanie sa odohráva v školiacej miestnosti Zvyšovanie povedomia nemusí mať vždy podobu prednášky alebo osobného stretnutia. Dôležitou súčasťou našej práce je aj vytváranie odborného a zrozumiteľného obsahu, ku ktorému sa môžu ľudia opakovane vracať a ktorý dokáže osloviť oveľa širší okruh verejnosti. Jedným z takýchto nástrojov sú stanoviská komisárky. Vydávali sme ich aj v minulosti, v roku 2026 sme však túto formu začali využívať systematickejšie. Ak pri vybavovaní podnetov alebo inej činnosti narazíme na otázku, ktorá presahuje jeden konkrétny prípad, môžeme ju spracovať do všeobecnejšieho odborného stanoviska. Podobnú úlohu plnia publikácie a odborné texty. Pri príležitosti 15 rokov od ratifikácie Dohovoru sme verejnosti postupne približovali jeho jednotlivé články a skúsenosti s  ich uplatňovaním na Slovensku; z tejto série neskôr vznikla publikácia 15 rokov s  Dohovorom. Úrad sa podieľal aj na vydaní odbornej publikácie Medzinárodnoprávna ochrana osôb so zdravotným postihnutím, ktorá približuje ochranu práv ľudí so zdravotným postihnutím prostredníctvom konkrétnych rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Významným priestorom na zvyšovanie povedomia sú aj náš web, sociálne siete a médiá, ktoré nám u pomáhajú vysvetľovať práva na  konkrétnych situáciách, upozorňovať na pretrvávajúce bariéry a stereotypy, približovať výsledky našej práce či reagovať na aktuálne témy, ktoré sa dotýkajú života ľudí so  zdravotným postihnutím. Odborné konferencie a verejné diskusie zase vytvárajú priestor na výmenu skúseností ľudí so zdravotným postihnutím s odborníkmi a zástupcami inštitúcií Nie všetky posolstvá však treba sprostredkovať slovami. V priestoroch úradu počas rokov pravidelne predstavujeme tvorbu ľudí so zdravotným postihnutím. Osobitný význam mala výstava Ľudské práva očami ľudí so zdravotným postihnutím, ktorá im umožnila hovoriť o  právach tak, ako ich sami vnímajú a prežívajú. Aj pri zvyšovaní povedomia preto hľadáme formu podľa toho, komu chceme informáciu sprostredkovať a čo ňou chceme dosiahnuť. Niekedy je to odborné stanovisko alebo publikácia, inokedy príspevok na sociálnej sieti, rozhovor v médiách, verejná diskusia či obraz, ktorým človek so zdravotným postihnutím vyjadrí vlastnú skúsenosť. Poznanie ako predpoklad zmeny Keď úrad začínal svoju činnosť, bolo potrebné verejnosti aj odborným inštitúciám vysvetľovať, prečo vznikol a s čím sa naň môžu ľudia obrátiť. Dnes do odborných aj verejných diskusií vstupujeme s desaťročnou skúsenosťou z každodennej ochrany práv ľudí so zdravotným postihnutím. „Za desať rokov sa nám potvrdilo, že zmena sa začína tým, že problém dokážeme pomenovať a porozumieť mu. Ak skúsenosť z konkrétneho prípadu pomôže niekomu nabudúce rozhodnúť sa s väčším rešpektom k právam, vôli a dôstojnosti človeka so zdravotným postihnutím, zvyšovanie povedomia má svoj skutočný význam,“ uzatvára komisárka. Poznanie práv samo osebe všetky bariéry neodstráni. Je však dôležitým predpokladom toho, aby ich ľudia dokázali rozpoznať, aby vedeli, na čo majú právo, a aby tí, ktorí o ich živote rozhodujú alebo im poskytujú podporu, vedeli tieto práva rešpektovať v každodennej praxi. TASR o tom informovali z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP). UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. siv