Vyjadrenie: ÚKOZP: 10 rokov ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím: ...

Vyjadrenie: ÚKOZP: 10 rokov ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím: Význam trvalej spolupráce pri ochrane práv Bratislava 23. októbra (TASR) - Tento rok si od marca do decembra pripomíname 10 rokov činnosti Úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. V sérii tematických príspevkov ponúkame pohľad do zákulisia našej práce a približujeme jednotlivé spôsoby, ktorými chránime a presadzujeme práva osôb so zdravotným postihnutím. Práva, ktoré chránime, nie sú iba otázkou vnútroštátnej právnej úpravy. Sú súčasťou univerzálneho systému ochrany ľudských práv a medzinárodných záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila. Dôležité sú skúsenosti samotných ľudí so zdravotným postihnutím, poznatky ich organizácií, spolupráca s ďalšími odborníkmi a inštitúciami aj výmena skúseností so zahraničnými partnermi. Význam spolupráce zdôrazňuje aj Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, k plneniu ktorého sa Slovenská republika zaviazala. Počas desiatich rokov sme postupne budovali a rozvíjali vzťahy s ľuďmi so zdravotným postihnutím a ich organizáciami, domácimi ľudskoprávnymi a odbornými inštitúciami aj zahraničnými partnermi, ktoré nám pomáhajú lepšie rozumieť problémom ľudí so zdravotným postihnutím, hľadať riešenia a presadzovať potrebné zmeny. Pozrime sa na to, ako sa táto spolupráca vyvíjala a aké miesto má v našej práci dnes. Ľudia so zdravotným postihnutím ako partneri ochrany práv Ak má ochrana práv vychádzať zo skutočných potrieb ľudí, ktorých sa týka, musia mať možnosť aktívne sa na nej podieľať. Dohovor preto štátom ukladá povinnosť dôkladne konzultovať s osobami so zdravotným postihnutím a aktívne s nimi spolupracovať prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácií pri tvorbe a uplatňovaní právnych predpisov a politík, ktoré sa ich týkajú. Osobitne zdôrazňuje aj ich zapojenie do procesu monitorovania vykonávania Dohovoru. Význam reprezentatívnych organizácií sa premieta aj priamo do zákona o komisároch. Jednou z podmienok voliteľnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je jeho akceptácia reprezentatívnymi organizáciami, ktorá sa preukazuje podporným stanoviskom najmenej piatich organizácií pôsobiacich najmenej päť rokov v oblasti presadzovania a ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím. Participácia sa však voľbou komisára nezačína ani nekončí. Počas desiatich rokov sa prirodzene vytvorili dlhodobé pracovné vzťahy s organizáciami, ktoré prinášajú skúsenosti ľudí s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia a pomáhajú nám lepšie porozumieť ich potrebám. Dôležitým partnerom je Slovenské fórum osôb so zdravotným postihnutím, pôvodne Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR, ktoré združuje organizácie ľudí s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia a s úradom komisárky systematicky spolupracuje od jeho vzniku. Fórum má kanceláriu priamo v priestoroch úradu, čo vytvára prirodzený priestor na priebežný kontakt a výmenu poznatkov pri riešení systémových aj medzinárodných tém. S ďalšími organizáciami spolupracujeme najmä v oblastiach, v ktorých majú osobitné skúsenosti a odborné poznatky. Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR je dlhoročným partnerom pri otázkach právnej spôsobilosti, podporovaného rozhodovania, sebaobhajovania a uplatňovania práv ľudí s mentálnym postihnutím. Belasý motýľ, o. z., predtým Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR, prináša skúsenosti ľudí s ťažkým telesným postihnutím najmä pri témach osobnej asistencie, kompenzácií, pomôcok a nezávislého života. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska je dôležitým partnerom pri otázkach fyzickej, informačnej a digitálnej prístupnosti a odstraňovania bariér pre ľudí so zrakovým postihnutím. Pri ochrane práv detí so zdravotným postihnutím a ich rodín čerpáme aj zo skúseností Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktorá prináša podnety rodín z regiónov a poznatky z oblasti vzdelávania, sociálnej podpory a ďalších služieb. Spolupráca má podobu pravidelných konzultácií, pracovných stretnutí, pripomienkovania pripravovaných zmien aj spoločných odborných diskusií o systémových problémoch. Jednotlivé organizácie nám pritom neprinášajú iba informácie, ale prinášajú skúsenosti z každodenného života ľudí s konkrétnymi druhmi zdravotného postihnutia a pomáhajú nám vidieť dôsledky rozhodnutí a pravidiel, ktoré nemusia byť z pohľadu inštitúcie na prvý pohľad zrejmé. „Mojou úlohou nie je hovoriť namiesto ľudí so zdravotným postihnutím tam, kde môžu hovoriť sami za seba. Mojou úlohou je vytvárať priestor, aby ich skúsenosť a hlas mali pri ochrane práv, tvorbe pravidiel a hodnotení ich uplatňovania skutočnú váhu,“ zdôrazňuje komisárka. Keď sa rôzne kompetencie dopĺňajú Ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím prináša otázky, pri ktorých je dôležité prepájať skúsenosti a pohľady rôznych inštitúcií. Či už ide o sociálnu podporu, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie alebo ochranu pred diskrimináciou, spolupráca pomáha lepšie porozumieť problémom a hľadať účinnejšie riešenia. Pri ochrane práv preto prirodzene spolupracujeme aj s ďalšími nezávislými ľudskoprávnymi inštitúciami – verejným ochrancom práv, komisárom pre deti či Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. Každá má vlastné postavenie a kompetencie, ktoré sa pri konkrétnych témach môžu vzájomne dopĺňať. Osobitnou oblasťou je spolupráca verejného ochrancu práv, komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a komisára pre deti pri plnení úloh národného preventívneho mechanizmu, ktorú vykonávajú od roku 2023. Výrazným rokom pre formálnejšie ukotvenie domácich partnerstiev bol rok 2023. Viaceré pracovné vzťahy, ktoré úrad počas predchádzajúcich rokov rozvíjal, sa postupne ustálili natoľko, že bolo prirodzené dať im aj formálnejší a dlhodobejší rámec. Komisárka preto v tomto roku uzatvorila memorandá alebo dohody o spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska, Justičnou akadémiou Slovenskej republiky a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a rozvíjala užšiu spoluprácu aj s najvyššími súdnymi inštitúciami. Dôležitým partnerom je Združenie miest a obcí Slovenska, s ktorým máme tiež uzatvorené memorandum. Práve miestna samospráva je ľuďom najbližšie a jej rozhodnutia výrazne ovplyvňujú ich každodenný život. Od toho, ako mestá a obce plánujú verejný priestor, zabezpečujú prístup k službám či odstraňujú bariéry, závisí aj to, či sa ľudia so zdravotným postihnutím môžu samostatne pohybovať a zapájať do života svojej komunity. Spolupráca so ZMOS nám preto umožňuje otvárať otázky prístupnosti a ochrany práv a prinášať riešenia priamo na úrovni miest a obcí. Dlhodobo spolupracujeme aj s akademickou obcou. Už v roku 2017 sme uzatvorili memorandá o spolupráci s Univerzitou Komenského v Bratislave a Trnavskou univerzitou v Trnave. Pre študentov sme vypisovali témy záverečných prác a spoluprácu rozvíjali aj s ďalšími vysokými školami, napríklad pri otázkach univerzálneho navrhovania a odstraňovania architektonických bariér. Skúsenosti z praxe prinášame do akademického prostredia aj prostredníctvom prednášok, odborných a vedeckých podujatí či priameho kontaktu so študentmi a pedagógmi. Komisárka vystúpila napríklad na Lubyho právnických dňoch či Jesennej škole práva. Témy práv osôb so zdravotným postihnutím, Dohovoru a činnosti komisárky sa opakovane dostali aj medzi tézy Olympiády ľudských práv, v rámci ktorej nad nimi premýšľajú stredoškoláci z celého Slovenska. „Veľmi si vážim, keď sa práva ľudí so zdravotným postihnutím dostávajú aj medzi témy, o ktorých diskutujú mladí ľudia. Práve tam sa môže začať meniť spôsob, akým bude budúci právnik, učiteľ, lekár či úradník raz premýšľať o človeku so zdravotným postihnutím a o jeho právach,“ približuje komisárka. V septembri 2026 dostala dlhoročná spolupráca s akademickým prostredím ďalší systematický rámec uzatvorením dohody s Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Dohoda okrem  vzdelávania študentov a možnosti odborných stáží počíta aj s odbornými konzultáciami, spoločným výskumom, právnymi analýzami, posudzovaním návrhov právnych predpisov, spoluprácou pri záverečných prácach či spoločnými odbornými a publikačnými výstupmi. Skúsenosti úradu sa tak môžu prepájať s vedeckým a právnym poznaním  a výsledky odbornej diskusie sa môžu premietať do ďalšej práce pri ochrane práv. Spolupráca medzi inštitúciami neznamená, že sa vzdávajú vlastného pohľadu na riešené otázky. Každá z nich koná v rámci svojho zákonného postavenia a komisárka si aj pri spoločných aktivitách zachováva nezávislý prístup. Dôležité pritom nie je vždy dospieť k rovnakým záverom, ale vedieť o rozdielnych názoroch otvorene a odborne diskutovať. Skúsenosti, ktoré prekračujú hranice Práva osôb so zdravotným postihnutím sú súčasťou spoločného medzinárodného systému ochrany ľudských práv. Hoci jednotlivé krajiny vychádzajú z rovnakých princípov, uplatňujú ich v rozdielnych právnych systémoch a prostredníctvom rôznych inštitúcií. Práve porovnávanie týchto skúseností nám pomáha lepšie rozumieť možnostiam ochrany práv a hľadať riešenia využiteľné v slovenskom prostredí. Najbližším zahraničným partnerom úradu je dlhodobo český verejný ochranca práv. Blízkosť právnych systémov, sociálnych služieb aj problémov, s ktorými sa ľudia so zdravotným postihnutím stretávajú, umožňuje veľmi konkrétnu odbornú výmenu. Navštevovali sme sa navzájom a úzko spolupracujeme najmä s odborným tímom českého ombudsmana, ktorý sa venuje monitorovaniu práv ľudí so zdravotným postihnutím podľa Dohovoru. Výmena skúseností je obojstranná – porovnávame naše postupy a českí kolegovia čerpajú aj z poznatkov, ktoré sme získali pri budovaní špecializovaného úradu, vybavovaní podnetov a monitorovaní na Slovensku. Dôležité skúsenosti nám priniesli aj študijné návštevy v Rakúsku. Umožnili nám vidieť, ako sa rovnaké princípy Dohovoru premietajú do fungovania inštitúcií a služieb v inom právnom a sociálnom prostredí. Práve osobná návšteva a diskusia s ľuďmi, ktorí riešia podobné problémy v každodennej praxi, často ukáže viac než len porovnávanie právnych predpisov. Postupne sa okruh našich zahraničných partnerov rozširoval aj o poľského ombudsmana, chorvátskeho komisára pre osoby so zdravotným postihnutím či rakúsky nezávislý monitorovací mechanizmus. Spája nás najmä otázka, ako nezávisle monitorovať vykonávanie Dohovoru, ako do tohto procesu zapájať samotných ľudí so zdravotným postihnutím a ako poznatky z tejto činnosti premieňať do systémových zmien. Výhodou je práve rozdielnosť jednotlivých modelov – Chorvátsko má podobne ako Slovensko samostatnú špecializovanú inštitúciu, kým v Česku, Poľsku či Rakúsku je nezávislé monitorovanie usporiadané inak. Spolupráca so zahraničnými partnermi nám postupne otvorila priestor aj na širšiu výmenu skúseností v regióne. Na medzinárodnej konferencii 15 rokov s Dohovorom, ktorú sme organizovali, sa v roku 2025 stretli zástupcovia nezávislých mechanizmov a odborníci z Česka, Poľska, Rakúska a Chorvátska. O rok neskôr sme na pozvanie poľského ombudsmana pokračovali v diskusii vo Varšave. Témami boli okrem postavenia jednotlivých inštitúcií aj konkrétne otázky, napríklad podporované rozhodovanie a zapájanie ľudí so zdravotným postihnutím do monitorovania Dohovoru. K pravidelnejšiemu kontaktu so zahraničnými partnermi dnes výrazne prispievajú aj online formy komunikácie. Výmena skúseností či odborná konzultácia už nemusia byť vždy spojené s cestovaním a mnohé pracovné stretnutia tak môžu prebiehať priebežne aj medzi partnermi z viacerých krajín. Dôležitú súčasť medzinárodnej spolupráce predstavuje aj kontakt s európskymi inštitúciami a organizáciami pôsobiacimi na európskej úrovni. Práve v Bruseli, kde sídlia kľúčové inštitúcie Európskej únie, vzniká priestor sledovať smerovanie európskych politík, diskutovať o nových štandardoch ochrany práv a prinášať do týchto diskusií skúsenosti zo Slovenska. V roku 2025 sa dve zástupkyne úradu zúčastnili workshopu Medzinárodnej komisie právnikov venovaného účasti detí so zdravotným postihnutím v súdnych konaniach. Spolu s právnymi expertmi z ďalších európskych krajín porovnávali procesné úpravy, možnosti podpory detí pri vypočúvaní a podmienky, ktoré im umožňujú skutočne sa zúčastňovať konaní, ktoré sa ich týkajú. V tom istom roku sa komisárka zúčastnila aj každoročnej Európskej konferencie osôb so zdravotným postihnutím, organizovanej pod záštitou Európskej komisie pri príležitosti Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím. „Účasť na takýchto podujatiach považujem za dôležitú aj preto, že práve tam sa stretávajú zástupcovia európskych inštitúcií, ľudia so zdravotným postihnutím, ich organizácie a odborníci z jednotlivých krajín. Je to vhodný priestor na to, aby sme sledovali, kam sa ochrana práv v Európe posúva, ale zároveň aby sme do tejto diskusie prinášali aj skúsenosti zo Slovenska,“ približuje komisárka. Za desať rokov sa charakter našej medzinárodnej spolupráce prirodzene menil. Kým pri budovaní nového úradu sme sa predovšetkým učili od skúsenejších partnerov, dnes už môžeme odovzdávať aj vlastné poznatky. Zahraničná spolupráca nám umožňuje overovať vlastné postupy, porovnávať riešenia a zároveň ponúkať partnerom poznatky, ktoré sme získali pri každodennej ochrane práv ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku. Výbor OSN ako opora pri presadzovaní práv Osobitné postavenie má v našej práci Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Na rozdiel od ombudsmanov a ďalších nezávislých mechanizmov nejde o partnerskú inštitúciu v rovnakom zmysle. Výbor je zmluvným orgánom Dohovoru, ktorý sleduje jeho vykonávanie jednotlivými štátmi a zároveň predstavuje významnú autoritu pri jeho výklade a uplatňovaní. Pre našu prácu sú dôležité jeho všeobecné komentáre, ktoré podrobnejšie vysvetľujú obsah jednotlivých článkov Dohovoru, záverečné odporúčania adresované štátom aj stanoviská k individuálnym oznámeniam podľa Opčného protokolu. Tieto výstupy nám poskytujú dôležitú oporu pri výklade Dohovoru, formulovaní stanovísk a odporúčaní aj pri presadzovaní zmien, ktoré sa vnútroštátnymi mechanizmami dlhodobo nedarí dosiahnuť. Napríklad o odporúčania Výboru z prvého hodnotenia Slovenska v roku 2016 sa dodnes opierame pri presadzovaní reformy opatrovníctva a podporovaného rozhodovania. Opčný protokol zároveň umožňuje obrátiť sa na Výbor aj v konkrétnom prípade po vyčerpaní vnútroštátnych možností nápravy. Zákon preto komisárke výslovne umožňuje pri splnení stanovených podmienok predložiť Výboru oznámenie v mene osoby so zdravotným postihnutím. Vzťah s Výborom však funguje aj opačným smerom. Aby pri hodnotení Slovenska nevychádzal iba z informácií štátu, predkladáme mu nezávislé poznatky o uplatňovaní Dohovoru v praxi. Prvé samostatné podanie komisárky sme Výboru predložili v roku 2019 pri príprave druhého a tretieho periodického hodnotenia Slovenska. Keďže jeho prerokovanie bolo odložené, v roku 2026 sme podanie aktualizovali o vývoj a nové zistenia z uplynulých rokov. Aktualizovaný materiál sa následne stal jedným z podkladov pre dialóg Výboru so Slovenskou republikou v auguste 2026. „Pre nás je veľmi dôležité vedieť, že problémy, ktoré pri uplatňovaní Dohovoru považujeme za zásadné, rovnako vníma aj Výbor. Keď sa naše témy premietnu do otázok adresovaných štátu alebo do jeho odporúčaní, nejde len o potvrdenie nášho výkladu zo strany Výboru ako autority pri výklade Dohovoru. Dostávame tým aj silnejšiu oporu na ďalšie presadzovanie práv na Slovensku, najmä pri témach, pri ktorých sa zmenu dlhodobo nedarí dosiahnuť,“ vysvetľuje tímlíderka pre podnetovú činnosť CRPD. Keď už nezačíname od nuly Jedným z výsledkov desiatich rokov práce je aj to, že pri novom probléme už nezačíname od nuly. Za sebou máme nielen vlastnú skúsenosť, ale aj sieť ľudí a inštitúcií, s ktorými môžeme poznanie ďalej rozvíjať. Každý z partnerov prináša inú skúsenosť, odborný pohľad alebo riešenie, ktoré už niekde prešlo skúškou praxe. Vďaka tomu sa môžeme rýchlejšie dostať k podstate problému, overovať vlastné uvažovanie a zároveň vidieť aj to, čo by nám z vlastnej perspektívy mohlo uniknúť. Osobitný význam má v tomto smere medzinárodná a nadnárodná spolupráca. Rovnaké práva sa v jednotlivých krajinách uplatňujú v rozdielnych právnych systémoch a spoločenských podmienkach, čo prirodzene prináša aj rozdielne skúsenosti a riešenia. Jej cieľom nie je preberať cudzie riešenia, ale rozširovať priestor, v ktorom hľadáme vlastné postupy. Porovnávanie skúseností nám pomáha klásť nové otázky, odhaľovať vlastné slepé miesta a prehlbovať porozumenie tomu, čo Dohovor v konkrétnych situáciách vyžaduje. Vzťahy budované počas desiatich rokov sa tak stali súčasťou odborného zázemia úradu. Umožňujú nadväzovať tam, kde sme už spolu niečo vyriešili, pokračovať v témach, ktoré potrebujú čas, a pri nových otázkach využiť poznanie, ktoré už vzniklo inde. Po desiatich rokoch preto spolupráca nie je niečím, čo stojí vedľa našej práce. Stala sa jedným zo spôsobov, ako túto prácu robíme lepšie. TASR o tom informovali z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP). UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. siv