Vyjadrenie: Štátny tajomník M. Eštok: Budúci európsky rozpočet musí zostať...

Vyjadrenie: Štátny tajomník M. Eštok: Budúci európsky rozpočet musí zostať ambiciózny a podporovať konkurencieschopnosť a rozvoj regiónov Bratislava/Luxemburg 13. október 2026 – Budúci rozpočet Európskej únie musí byť ambiciózny, vyvážený a spravodlivý, aby dokázal reagovať na nové výzvy a zároveň zachoval silnú podporu regiónov a poľnohospodárstva. Zdôraznil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Marek Eštok, ktorý dnes zastupoval Slovensko na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu. Hlavnými témami boli Viacročný finančný rámec EÚ na roky 2028 – 2034, príprava októbrového zasadnutia Európskej rady, zjednodušovanie európskej legislatívy a rozširovanie Únie. „Rokovania o budúcom európskom rozpočte vstupujú do rozhodujúcej fázy. Slovenská republika podporuje úsilie o dosiahnutie včasnej dohody, pričom zdôrazňujeme, že rýchlosť rokovaní nesmie byť na úkor kvality výsledného kompromisu. Rozpočet musí zabezpečiť dostatočné financovanie nových európskych priorít najmä v oblasti konkurencieschopnosti, bezpečnosti a obrany, ale zároveň nesmie oslabovať tradičné politiky, ktoré majú zásadný význam pre hospodársky a sociálny rozvoj členských štátov,” vyhlásil štátny tajomník M. Eštok. Kľúčovými prioritami pre Slovensko podľa neho zostávajú silná politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika, zachovanie primeraných a predvídateľných vyhradených finančných prostriedkov pre jednotlivé členské štáty, realistické a administratívne zvládnuteľné pravidlá implementácie, ako aj spravodlivé nastavenie nových vlastných zdrojov EÚ. SR zároveň presadzuje, aby budúci rozpočet rešpektoval rozdielne hospodárske a sociálne podmienky členských štátov, zabezpečil dostatočnú flexibilitu pri využívaní európskych prostriedkov a zachoval predvídateľnosť financovania dlhodobých investícií. Dôležité je tiež, aby prípadné nové zdroje príjmov rozpočtu Únie nevytvárali neprimeranú záťaž pre členské štáty a ich ekonomiky. Ako ďalej uviedol štátny tajomník slovenskej diplomacie, politika súdržnosti nemôže stratiť svoje osobitné postavenie ako hlavný investičný nástroj Európskej únie na znižovanie regionálnych rozdielov. „Je nevyhnutné zachovať jej charakter, úlohu pre regióny a primeranú mieru rozhodovania na národnej úrovni. Rovnako je potrebné zabezpečiť stabilné a dostatočné financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť, konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov a rozvoj vidieka,“ doplnil Marek Eštok. Popri zasadnutiu Rady sa uskutočnilo neformálne stretnutie skupiny Priateľov politiky súdržnosti, ktoré potvrdilo jednotu 17 členských štátov a ich spoločný záujem presadzovať ambiciózny budúci európsky rozpočet. Stretnutie nadviazalo na spoločnú deklaráciu z mája 2026, ako aj na list 17 lídrov členských štátov z 2. októbra 2026. Účastníci opätovne zdôraznili, že nové priority EÚ nesmú byť financované na úkor tradičných politík a že celkové ambície budúceho rozpočtu sa nesmú znižovať. Partneri súčasne podporili posilnenie financovania politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky a potvrdili pripravenosť koordinovať svoje pozície v ďalších rokovaniach o viacročnom finančnom rámci na roky 2028 – 2034. Dôležitou témou zasadnutia bolo zjednodušovanie európskej legislatívy a znižovanie administratívnej záťaže pre podniky a občanov. Slovensko v tejto súvislosti podporuje systematické odstraňovanie zbytočnej byrokracie, dôslednejšie posudzovanie vplyvov nových právnych predpisov a pravidelné prehodnocovanie existujúcej legislatívy. Ministri a štátni tajomníci pre európske záležitosti sa venovali aj príprave zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční 15. a 16. októbra 2026 v Bruseli. Zároveň rokovali o budúcom rozširovaní Európskej únie, pričom diskusia sa zamerala na možné dôsledky prijatia nových členských štátov pre fungovanie európskych politík a inštitúcií. „Rozširovanie Únie je strategickou investíciou do stability, bezpečnosti a prosperity nášho kontinentu. Musí však zostať spravodlivým procesom založeným na zásluhách. Slovensko je pripravené diskutovať o primeraných ochranných opatreniach v budúcich prístupových zmluvách, no odmietame, aby sa z nových členov EÚ stávali členské štáty druhej kategórie. Rovnako nepodporujeme oslabovanie princípu jednomyseľnosti v oblastiach, v ktorých sa dnes vyžaduje, pretože to nepovažujeme za univerzálnu odpoveď na zefektívnenie rozhodovania v EÚ,“ zdôraznil štátny tajomník. Počas zasadnutia Rady GAC bola zároveň predstavená spoločná iniciatíva Slovenska, Česka a Rakúska v rámci Slavkovského formátu (S3) zameraná na zachovanie dôveryhodnosti procesu rozširovania EÚ. Dokument nadväzuje na rokovanie predstaviteľov S3 a partnerov zo západného Balkánu, ktoré sa uskutočnilo 29. septembra 2026 vo Viedni (viac informácií). Obsahuje návrhy na zefektívnenie prístupového procesu, podporu postupného zapájania kandidátskych štátov do európskej spolupráce a zlepšenie komunikácie o prínosoch rozširovania. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. lin