BaH:Voľby nepriniesli výraznú zmenu, nacionalistické strany zostávajú dominantné

Sarajevo 4. októbra (TASR) — Nacionalistické strany zostávajú po nedeľňajších voľbách v Bosne a Hercegovine dominantnou politickou silou. Výraznejšia zmena politického rozloženia síl sa podľa priebežných výsledkov neočakáva. Volebná účasť dosiahla historické minimum 41,5 percenta, čo je o desať percent menej ako v roku 2022. Vyplýva to z údajov Ústrednej volebnej komisie (CIK) zverejnených po spočítaní viac ako 90 percent hlasov, informovala agentúra DPA. Do trojčlenného kolektívneho predsedníctva Bosny a Hercegoviny boli opätovne zvolení Denis Bečirovič, zastupujúci bosnianskych Moslimov, a za srbské etnikum Željka Cvijanovičová. Novou členkou predsedníctva za chorvátsku komunitu sa stala Darijana Filipovičová. Bečirovič, kandidát sociálnych demokratov, získal 38,1 percenta hlasov a porazil predsedu Strany demokratickej akcie (SDA) Bakira Izetbegoviča, ktorý získal 34 percent. Cvijanovičová, ktorá je členkou k nacionalistickej Aliancie nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) pôsobiacej v Republike srbskej, dostala 55,6 percenta hlasov. Jej protikandidát Marinko Božovič zo Srbskej demokratickej strany (SDS) získal 26,8 percenta. Filipovičová kandidujúca za Chorvátske demokratické spoločenstvo Bosny a Hercegoviny (HDZ BiH) získala 48,2 percenta hlasov a porazila svojho sociálnodemokratického súpera Slavena Kovačeviča. Doterajší chorvátsky člen predsedníctva Željko Komšič, líder sociálno-liberálneho Demokratického frontu, sa o znovuzvolenie neuchádzal. Bosnu a Hercegovinu po skončení vojny v rokoch 1992 – 1995, ktorá si podľa odhadov vyžiadala približne 100.000 obetí a viac ako dva milióny ľudí museli v jej dôsledku opustiť svoje domovy, sužujú rozpory medzi nacionalistickými stranami zastupujúcimi prevažne moslimských Bosniakov (približne polovica obyvateľstva), pravoslávnych Srbov (tretina) a katolíckych Chorvátov. Tvoria ju dve do značnej miery autonómne entity – Federácia Bosny a Hercegoviny (FBaH), v ktorej žijú najmä Bosniaci a Chorváti, a Republika srbská (RS), obývaná prevažne Srbmi. Bosna a Hercegovina získala v decembri 2022 štatút kandidátskej krajiny na členstvo v Európskej únii. Špecifikom volebného systému je spôsob voľby členov trojčlenného predsedníctva. Srbského člena volia iba voliči v Republike srbskej, zatiaľ čo ostatných dvoch členov volia všetci voliči vo Federácii Bosny a Hercegoviny. Bosniaci tak môžu hlasovať aj za chorvátskeho kandidáta, čo v minulosti umožnilo zvoliť aj chorvátskeho politika, ktorý nepresadzoval nacionalistickú politiku. Okrem kolektívneho predsedníctva sa v nedeľu volil aj celoštátny parlament, parlamenty oboch entít, prezident Republiky srbskej a desať kantonálnych parlamentov vo Federácii Bosny a Hercegoviny. Vzhľadom na zložité ústavné usporiadanie krajiny a zdĺhavé koaličné rokovania, ktoré sa zvyčajne ťahajú celé mesiace, výsledky volieb zatiaľ neposkytujú jasný obraz o budúcej vláde na celoštátnej úrovni. V RS si podľa priebežných výsledkov upevnila postavenie strana SNSD vedená Miloradom Dodikom. Jej kandidát Savo Minič jednoznačne zvíťazil v prezidentských voľbách a SNSD zostáva najsilnejšou stranou aj v parlamente RS, kde získala 39 percent hlasov oproti 34,6 percenta v roku 2022. Dodik, ktorý bol v minulosti prezidentom Republiky Srbskej, bol vlani rozhodnutím súdu v Sarajeve zbavený funkcie pre nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu. Ako predseda SNSD naďalej presadzuje odtrhnutie RS od Bosny. 3 hy