Vyjadrenie: ÚSVRK: Tisíce ľudí získali prácu či pomoc pri bývaní. Rozvojové...

Vyjadrenie: ÚSVRK: Tisíce ľudí získali prácu či pomoc pri bývaní. Rozvojové tímy zároveň otvorili obciam cestu k investíciám. Bratislava 25. septembra (TASR) - Viac ako 24-tisíc účastníkov projektu, 2 335 ľudí zaradených na trh práce na trvalý pracovný pomer, 73 489 aktivít na podporu rodičovskej zodpovednosti, 43 490 intervencií v oblasti bývania či 6 475 senzibilizačných aktivít. Národný projekt Rozvojové tímy I., implementovaný v rámci Programu Slovensko, predstavil na záverečnej konferencii „Rozvojové tímy. Zmena, ktorá začína v komunitách.“ výsledky práce v 60 obciach Slovenska. Jedným z jeho kľúčových prínosov je model, ktorý prepája investície do ľudí a investície do prostredia financované z Európskeho sociálneho fondu plus s investíciami do občianskej a technickej infraštruktúry z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Záverečná konferencia Národného projektu Rozvojové tímy I., ktorá sa uskutočnila 23. septembra v bratislavskom Hoteli Bôrik, predstavila výsledky projektu v štyroch kľúčových oblastiach – vzdelávaní, zamestnanosti, bývaní a boji s protirómskym rasizmom. Projekt pôsobí v 60 obciach Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja a jeho celkový rozpočet predstavuje 58,19 milióna eur. Viac ako 24-tisíc ľudí zapojených do projektu Rozvojové tímy pracujú priamo v obciach a prepájajú samosprávy, školy, úrady práce, zamestnávateľov, odborné inštitúcie a samotných obyvateľov. Do projektu sa zapojilo 24 269 účastníkov, z toho 12 821 žien a 11 448 mužov. Medzi účastníkmi bolo 8 610 detí do 18 rokov a 5 957 mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov. K 31. augustu 2026 pôsobilo v Rozvojových tímoch 717 zamestnancov, pričom viac ako 53 % z nich pochádzalo z rómskej komunity. Výrazné zastúpenie majú ženy, ktoré tvorili takmer 79 % pracovných tímov. Pre 171 zamestnancov bolo pôsobenie v projekte zároveň ich prvou pracovnou skúsenosťou na trhu práce. Výsledky projektu však presahujú samotnú zamestnanosť jeho členov. Pracovné poradenstvo bolo poskytnuté 12 117 ľuďom, pričom 2 335 osôb bolo zaradených na trh práce na trvalý pracovný pomer a ďalších 1 069 na dohodu. Rozvojové tímy uskutočnili v oblasti zamestnanosti viac ako 31-tisíc intervencií a 303 ľudí absolvovalo rekvalifikačný kurz. „Skutočná zmena sa nezačína v dokumentoch ani v štatistikách. Začína sa priamo v obciach a komunitách – tam, kde ľudia žijú, kde poznáme ich každodenné potreby a kde môžeme spoločne hľadať riešenia, ktoré majú konkrétny význam pre ich život. Rozvojové tímy ukázali, aké dôležité je prepájať ľudí, samosprávy, školy, zamestnávateľov a odborné služby. Práve skúsenosti z terénu ukazujú, ako môže byť verejná pomoc adresnejšia a účinnejšia,“ uviedla Mgr. Ing. Tatiana Janečková, generálna tajomníčka služobného úradu Úradu vlády SR. Od podpory rodiny po bývanie Významnou súčasťou projektu je práca s deťmi, mládežou a celými rodinami. Intenzívnu podporu dostalo 3 008 rodín s deťmi do šiestich rokov, pričom bolo zrealizovaných 73 489 aktivít na podporu rodičovskej zodpovednosti a 3 544 Mamiklubov. Pre deti a mládež bolo uskutočnených 25 838 aktivít a viac ako 600 detí zaznamenalo zlepšenie školskej dochádzky. Viac ako 500 detí pokračovalo v štúdiu na strednej škole. V oblasti bývania rozvojové tímy zaznamenali 43 490 intervencií a 6 665 komunitných aktivít. Podpora prispela k zveľadeniu 3 573 obydlí, 312 rodinám pomohla pri napojení na infraštruktúru a 1 643 rodinám pri znižovaní dlhov. Súčasťou práce bolo aj odstraňovanie skládok, zveľaďovanie verejných priestranstiev, environmentálna gramotnosť, pomoc obyvateľom pri vysporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých stoja ich obydlia či pomoc pri krízových situáciách. Výsledky ukazujú, že problémy rodín nemožno riešiť izolovane. Strata práce môže viesť k zadlženiu, dlh následne ohroziť bývanie a nevhodné podmienky bývania môžu negatívne ovplyvniť vzdelávanie detí. Práve preto je základom projektu integrovaný prístup, ktorý reaguje na situáciu človeka alebo rodiny ako na celok. Ľudia a infraštruktúra musia ísť spolu Jedným z hlavných posolstiev konferencie bolo, že dlhodobú zmenu nemožno dosiahnuť iba sociálnou a odbornou prácou v teréne ani samotnou výstavbou infraštruktúry. Národný projekt preto vytvára prepojenie medzi podporou financovanou z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a investíciami z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Kým ESF+ podporuje prácu s ľuďmi – od ranej starostlivosti, vzdelávania a práce s mládežou cez zamestnanosť až po bývanie a boj s protirómskym rasizmom –, EFRR umožňuje investovať do technickej a občianskej infraštruktúry v obciach. Národný projekt preto vytvára prepojenie medzi podporou financovanou z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a investíciami z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Kým ESF+ podporuje prácu s ľuďmi – od ranej starostlivosti, vzdelávania a práce s mládežou cez zamestnanosť až po bývanie a boj s protirómskym rasizmom –, EFRR umožňuje investovať do technickej a občianskej infraštruktúry v obciach. V oblasti investícií do infraštruktúry základných škôl bolo z 37 podaných žiadostí schválených 23. Pri podpore usporiadania právnych vzťahov k pozemkom bolo podaných 40 žiadostí, z ktorých 34 získalo schválené financovanie. Ďalšie investície smerujú do zlepšovania podmienok a dostupnosti bývania. „Nestačí pracovať iba s človekom, ak zostáva v prostredí bez primeraných podmienok a infraštruktúry. A rovnako nestačí vybudovať infraštruktúru, ak ju nesprevádza systematická práca s ľuďmi a komunitou. Práve spojenie investícií do ľudí a investícií do prostredia, v ktorom žijú, vytvára predpoklady pre dlhodobejšiu a udržateľnejšiu zmenu,“ zdôraznil splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško. Praktickým príkladom takéhoto prístupu sú Betlanovce, kde Rozvojový tím prepájal samosprávu, realizačnú spoločnosť a domácnosti pri budovaní kanalizačnej infraštruktúry. Do realizácie revíznych šácht potrebných na pripojenie sa zapojilo 45 rodín. Skúsenosť potvrdila jeden zo základných poznatkov projektu – investičné a “mäkké” aktivity nemôžu fungovať oddelene. Zmena merateľná aj v každodennom živote obcí Konferencia predstavila aj konkrétne výsledky v ďalších oblastiach. Dlhové poradenstvo bolo poskytnuté 3 048 klientom. Rozvojové tímy realizovali 6 475 senzibilizačných aktivít zameraných na prevenciu predsudkov, diskriminácie a podporu vzájomného dialógu. Obyvatelia sa aktívne zapájali aj prostredníctvom 208 komunitných fór a 345 fokusových stretnutí. Dôležitým nástrojom miestnej participácie sa stali mikroprojekty. Z celkovo 700 predložených mikroprojektov bolo podporených 254, pričom objem podpory dosiahol 755 930 eur. V obciach vďaka nim vznikali požičovne náradia, hygienické centrá a práčovne, komunitné záhrady, športoviská či projekty zamerané na pitnú vodu, vzdelávanie a životné prostredie. Do aktivít Rozvojových tímov sa zapojilo 1 679 dobrovoľníkov, z ktorých sa viac ako 250 aktívne zapája pravidelne každý mesiac. Výsledky ukazujú, že prínos Rozvojových tímov nespočíva iba v počte uskutočnených aktivít. Ich úlohou je vytvárať v obciach funkčný systém spolupráce – prepájať potreby obyvateľov, kapacity samospráv, odbornú pomoc a dostupné investičné zdroje. Aj z pohľadu Úradu vlády SR ako sprostredkovateľského orgánu pre Program Slovensko ide o smer, na ktorý sa oplatí nadviazať: „Teší nás, že prvá fáza národného projektu Rozvojové tímy priniesla také pozitívne výsledky. Veríme, že po schválení riadiacim orgánom pre Program Slovensko bude môcť Úrad vlády SR ako sprostredkovateľský orgán už čoskoro vyhlásiť výzvu na druhú fázu národného projektu a sme presvedčení, že úspešne nadviaže na výsledky dosiahnuté v prvej fáze,“ uviedol Roderik Klinda, generálny riaditeľ Sekcie európskych programov Úradu vlády SR. Záverečná konferencia nebola iba bilanciou jednej etapy projektu. Jej kľúčovým výstupom je skúsenosť, že udržateľná zmena v obciach vzniká vtedy, keď sa investícia do človeka spojí s investíciou do prostredia, práca v teréne s infraštruktúrou a rozhodovanie samospráv v súlade s reálnymi potrebami komunít. Túto skúsenosť zhrnula aj generálna tajomníčka Janečková, ktorá zároveň priblížila, ako bude spolupráca pokračovať: „Úrad vlády SR ako sprostredkovateľský orgán pre Program Slovensko oceňuje veľmi dobrú spoluprácu s Úradom splnomocnenca a pánom splnomocnencom. Práve tímovosť a spoločný prístup sú základom dobrej spolupráce a chcela by som oceniť najmä našich kolegov, ktorí k tomuto projektu pristupujú veľmi dôsledne. Všetci sme súčasťou jedného celku, jednej spoločnosti, a preto nám musí záležať na tom, ako sa darí všetkým jej členom. Ak niektorá časť spoločnosti nebude fungovať, dôsledky pocítime všetci. Preto je veľmi dôležité bojovať proti rasizmu, búrať predsudky a mýty a pokračovať v práci, ktorá k tomu prispieva. Čakajú nás veľké výzvy, a preto sme sa rozhodli pokračovať v národnom projekte Rozvojové tímy 2. Budem rada, ak si zachováme spoločné úsilie aj výbornú spoluprácu so samosprávami, pretože bez ich zapojenia to štát nedokáže,“ dodala. TASR o tom v piatok informoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK). UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. olr