EP schválil nový balík opatrení na posilnenie obrannej pripravenosti Európy

Štrasburg 16. septembra (TASR) - Európsky parlament (EP) v stredu prijal nové opatrenia zamerané na posilnenie obrannej pripravenosti (Defence Readiness Omnibus), ktoré je súčasťou širšieho balíka EÚ, známeho ako Omnibus V. Cieľom nových zmien je urýchliť investície do obrany, zlepšiť schopnosť EÚ reagovať na bezpečnostné hrozby a znížiť administratívnu záťaž pre obranný priemysel. Súčasťou balíka je urýchlenie povoľovacích procesov, zjednodušenie verejného obstarávania, uľahčenie investícií a odstránenie zbytočných prekážok. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy europarlamentu. „V záujme urýchlenia postupov udeľovania povolení pre projekty v oblasti obrany sa novými pravidlami zavedie štandardná lehota pre rozhodnutia o povolení v trvaní 42 pracovných dní, ktorá bude platná v celej EÚ,“ uvádza sa v správe. Členské štáty budú môcť za výnimočných okolností predĺžiť túto lehotu najviac dvakrát o 60 dní, v prípade zložitých projektov alebo ak existujú riziká pre životné prostredie alebo zdravie a na ich riešenie je potrebný dodatočný čas. Maximálna dĺžka týchto konaní sa má stanoviť na 102 pracovných dní. Ak príslušný orgán nerozhodne pred uplynutím tejto lehoty, žiadosť o povolenie sa bude považovať za schválenú. „Pokiaľ ide o povolenia, súhrnné nariadenie o obrane radikálne skráti čas potrebný na budovanie kapacít v celej Únii a zároveň zachová záruky a pravidelné preskúmania Komisie, aby systém zostal transparentný a spravodlivý. Rýchlosť povolení sa teraz stáva konkurenčnou výhodou: vláda, ktorá dobre využíva zrýchlený postup, dostane investície, vláda, ktorá udržiava len pomalú národnú štruktúru, bude sledovať, ako investície odchádzajú,“ uviedla slovenská europoslankyňa a členka Výboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE) Lucia Yar (Obnovme Európu/PS). EP ďalej schválil opatrenia, ktoré majú zjednodušiť a urýchliť verejné obstarávanie v oblasti obrany a presun obranných výrobkov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. Zavádza sa nová „všeobecná transferová licencia“, ktorá by mala uľahčiť spoločnostiam v obrannom priemysle cezhraničné pôsobenie v EÚ. Členské štáty budú musieť tieto licencie zverejňovať, aby mali firmy jasnejšie pravidlá pre presuny výrobkov v rámci EÚ. Pri verejnom obstarávaní sa zároveň zvýši hranica, od ktorej sa uplatňujú pravidlá EÚ. Maximálna dĺžka rámcových dohôd sa predĺži zo siedmich na desať rokov a členské štáty získajú väčšiu flexibilitu pri vykonávaní občasného spoločného obstarávania. Cieľom nových pravidiel je aj zjednodušiť riadenie a fungovanie Európskeho obranného fondu (EDF). Zároveň sa aktualizujú a spresňujú kritériá na vyhodnotenie ponúk, podľa ktorých sa budú hodnotiť obranné projekty uchádzajúce sa o financovanie z fondu. Reforma má tiež umožniť väčšiu finančnú podporu projektom, do ktorých sú zapojené malé a stredné podniky. Podpora z Európskeho obranného fondu (ERF) sa zároveň rozšíri aj na projekty v rámci štruktúry pre európsky zbrojný program (SEAP). S cieľom posilniť spoluprácu s Ukrajinou sa zákonodarcovia a členské štáty dohodli, že z ERF bude možné financovať aj náklady spojené s testovaním obranných technológií priamo na Ukrajine. V odôvodnených prípadoch budú môcť tiež jednotlivé členské štáty dostať výnimky z niektorých environmentálnych a chemických pravidiel. Návrhy majú v nasledujúcich štyroch rokoch podporiť investície do obrany až do výšky 800 miliárd eur v rámci plánu ReArm Europe a iniciatívy Readiness 2030. lin pel