Slováci prežijú v zdraví menej rokov, odborníci hľadajú v Tatrách riešenia (2)

Vysoké Tatry 9. septembra (TASR) - Slováci prežijú v zdraví menej rokov, ako je európsky priemer. Slovenské zdravotníctvo pritom čelí po Poľsku najrýchlejšiemu starnutiu populácie v Európskej únii (EÚ). Odborníci hľadajú na konferencii vo Vysokých Tatrách riešenia, ako tento stav zvrátiť. Zuzana Katreniaková, predsedníčka SAVEZ (Slovenská asociácia verejného zdravia) a členka riadiacej rady EUPHA (Európska asociácia verejného zdravotníctva), uviedla, že odpoveďou na tieto výzvy nie sú len nové prístroje a lieky, ale aj lepšie využívanie dát, umelá inteligencia či efektivita prevencie. Týmito témami sa zaoberá 6. konferencia verejného zdravotníctva krajín V4 a 7. konferencia SAVEZ, ktorá sa tento týždeň koná vo Vysokých Tatrách za účasti odborníkov z Európy, Kanady a Austrálie. Cieľom podľa Katreniakovej je presadiť, aby sa rozhodnutia o zdraví populácie opierali o dáta a prevenciu. „Konferencia už po siedmy raz prináša na Slovensko odborníkov, ktorých práca ovplyvňuje verejné zdravie v celej Európe. Rozprávať sa pritom budú aj o problémoch, ktoré výrazne riešime aj u nás - od prevencie až po starnutie populácie,“ priblížila Katreniaková. Priemerná dĺžka života na Slovensku je 78,6 roka, avšak výrazný rozdiel je najmä v počte rokov prežitých bez zdravotných obmedzení. Slovenskí muži prežijú v dobrom zdraví 56,8 roka, kým európsky priemer u mužov je 62,8 a ide o tretiu najnižšiu hodnotu v EÚ. Kľúčovou výzvou je podľa odborníkov dostať overené postupy a inovácie do reálnej praxe k ľuďom. „Často ide o to, že vieme, čo funguje, ale nedokážeme to dostať k ľuďom. Presne o tomto rozdiele bude konferencia - ako preklopiť poznatky do praxe tak, aby z nich mal úžitok pacient aj systém,“ pripomína prednostka Ústavu sociálnej a behaviorálnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach a členka The Lancet Commission on the European Health Union Iveta Rajničová Nagyová. Spresnila tiež, že inovácia vo verejnom zdraví neznamená vždy nový liek, technológiu alebo modernú nemocnicu. „Ak chceme zlepšiť zdravie populácie, potrebujeme investovať nielen do liečby, ale oveľa viac do prevencie, zdravotnej gramotnosti a intervencií založených na dôkazoch o ľudskom správaní, čiže do behaviorálnych a sociálnych inovácií,“ dodala. Výskum sa preto zameriava aj na to, ako starší ľudia zvládajú digitálne zdravotníctvo, aby moderná starostlivosť nezostala dostupná len pre vybrané skupiny. Katreniaková zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce priamo na mieste. „Slovensko nemusí všetko vymýšľať od začiatku. Odborníci, ktorí za overenými riešeniami stoja, budú tri dni sedieť v jednej sále so slovenskými výskumníkmi, lekármi, verejnými zdravotníkmi a zástupcami štátu. A práve to rozhoduje o tom, či sa tieto riešenia dostanú aj k nám alebo o nich budeme len čítať,“ skonštatovala. Súčasťou medzinárodného podujatia, ktoré sa koná od stredy do piatka 11. septembra, je aj workshop švajčiarsko-slovenského programu spolupráce. Ten sa zameriava na systematickú prevenciu chronických chorôb v regiónoch a u zamestnávateľov. Konferenciu pripravili zástupcovia Ústavu sociálnej a behaviorálnej medicíny LF UPJŠ v Košiciach, SAVEZ, Ministerstva zdravotníctva SR, WHO, EUPHA a organizácie EuroHealthNet. UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená v 4. a v poslednom odseku. aan tur sem von