Na Bratislavskom hrade slávnostne odhalili zvitok Tóry, patrí medzi tzv. osirelé

Bratislava 9. septembra (TASR) - Na Bratislavskom hrade v stredu slávnostne odhalili zvitok Tóry. Má viac ako 200 rokov a patrí medzi tzv. osirelé zvitky, keďže jeho presná židovská obec nie je známa. Pochádza z historického priestoru bývalého Československa a v minulosti bol spolu s mnohými ďalšími prevezený do Londýna, kde sa dostal do starostlivosti organizácie Memorial Scrolls Trust. Nemá byť iba vzácnym historickým predmetom, ale svedkom dejín. Slávnostný akt jeho odhalenia sa konal pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia. „Tóra je pre Židov zdrojom viery, zákona, morálky a poznania. Tóra nehovorí iba o človeku a človeku iba to, čo si má myslieť. Učí ho kriticky myslieť, klásť otázky a preberať zodpovednosť za svoje konanie,“ skonštatoval Richard Duda, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike. Pripomenul smutný osud mnohých Tór po holokauste, z ktorých sa niektoré stali predmetom obchodovania, iné boli uložené v skladoch. Váži si však každú iniciatívu záchrany Tóry, pretože jej záchrana nie je len záchranou predmetu, ale časti pamäti na ľudí. To, že tento zvitok bude zároveň vystavený medzi predmetmi, ktoré „rozprávajú“ príbeh územia súčasného Slovenska, je zároveň odkazom, že Tóra sa stáva súčasťou jeho dejín, kde právom patrí. „Židia neboli na tomto území hosťami. Boli súčasťou hospodárskeho, kultúrneho, architektonického a duchovného života tejto krajiny. Tóra je preto nádherným symbolom našej prítomnosti,“ podotkol Duda s tým, že na zvitok by sa nemalo pozerať ako na symbol zaniknutého sveta, pretože židovský život na Slovensku stále žije. Podľa predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) je predmetný zvitok predmetom, ktorý v sebe nesie viac ako dve storočia histórie, židovského života, viery a tradície, ale aj histórie krajiny. Je svedectvom generácií ľudí, ktorí tu žili a spolu s ostatnými formovali príbeh miest a obcí celej krajiny. „Dnešné odhalenie má silnú symboliku. V deň, keď si pripomíname jednu z najťažších kapitol našich dejín, prinášame zároveň symbol židovskej viery, tradície a komunity. Pred nami dnes nestojí iba vzácny historický predmet, stojí pred nami svedok dejín,“ poznamenal Raši. Hoci podľa neho nevieme presne, v ktorej synagóge sa z neho čítalo, koľko generácií sa pri ňom modlilo či koľko rodín a ľudských osudov ho sprevádzalo, vieme, že je hmotným svedectvom sveta, ktorý tu po stáročia existoval, a teda sveta židovských komunít, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou miest, kultúry a spoločných dejín. Má byť zároveň „živou“ pripomienkou pamäti a zodpovednosti a symbolom kontinuity. Rovnako tak pripomienkou ľudí a komunít, ktoré boli súčasťou spoločnosti, i pripomienkou toho, kam môže viesť antisemitizmus, rasová nenávisť, predsudky a ľahostajnosť. Hodnoty, ktoré nesie, teda úcta k životu, spravodlivosť, morálna zodpovednosť a dôstojnosť človeka, zostávajú aktuálne aj v súčasnosti. „Verím, že každý, kto sa pri ňom zastaví, si uvedomí, že pred sebou nemá iba viac ako 200-ročný historický predmet, ale svedectvo života a pamäti, prežitia a nádeje. A najmä posolstvo, že pamätať znamená nielen poznať minulosť, ale aj prevziať zodpovednosť za budúcnosť,“ odkázal Raši. UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam, foto a videozáznam. hl ryb