Vyjadrenie: Ústavný súd sa obrátil na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou

Košice 14. augusta (TASR) - Druhý senát Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. II. ÚS 378/2024 na neverejnom zasadnutí 1. júla 2026 rozhodol o prerušení konania a o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pričom položil prejudiciálnu otázku v tomto znení: „Má sa článok 21 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni takému výkladu vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého občan Európskej únie stráca štátne občianstvo, a teda aj občianstvo Európskej únie, ak uzavrie manželstvo s osobou rovnakého pohlavia v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, z dôvodu nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, pričom podľa vnútroštátneho práva by k strate občianstva nedošlo, ak by išlo o uzavretie manželstva medzi osobami rôzneho pohlavia?“ V konaní ide o sťažovateľa narodeného na Slovensku, ktorý v súčasnosti žije a pracuje v Londýne. Vo Veľkej Británii sa zosobášil so svojím dlhoročným partnerom, čím sa stal naturalizovaným občanom Veľkej Británie. Túto skutočnosť oznámil Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Londýne, pričom zároveň uviedol, že keďže získal štátne občianstvo svojho manžela počas trvania ich spoločného manželstva, nestráca občianstvo Slovenskej republiky a ani ho nechce stratiť. Sťažovateľovi bolo doručené oznámenie o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky spolu s výzvou na odovzdanie dokladov totožnosti Slovenskej republiky. Slovenský právny poriadok priznáva výnimku zo straty štátneho občianstva v situácii nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s manželstvom. Vo veci sťažovateľa však táto výnimka aplikovaná nebola, pretože jeho manželstvo uzavreté podľa práva Veľkej Británie je manželstvom osôb rovnakého pohlavia, pričom slovenský právny poriadok takýto inštitút nepozná. Podstata posudzovanej veci spočíva v otázke, či ministerstvo mohlo na prípad sťažovateľa aplikovať právny následok straty štátneho občianstva Slovenskej republiky (a tým aj straty občianstva Európskej únie) bez toho, aby posúdilo osobitné okolnosti veci, otázku rovnosti, dôvod nadobudnutia cudzieho občianstva, povahu jeho manželstva uzavretého podľa práva Veľkej Británie a predovšetkým dôsledky straty slovenského štátneho občianstva na jeho postavenie občana Európskej únie. Ústavný súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že otázka predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru nie je otázkou toho, či ústavný súd vie alebo nevie podať výklad v určitej otázke. V určitých prípadoch totiž nejde o možnosť podať prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru, ale o povinnosť súdov, ktorá vyplýva z európskeho práva. Táto povinnosť sa týka tých vnútroštátnych súdov, voči rozhodnutiam ktorých nie sú prípustné opravné prostriedky (čo je aj prípad ústavného súdu). Ak takýto súd rieši otázku výkladu práva Európskej únie, musí sa obrátiť na Súdny dvor, pokiaľ nejde o zjavnú odpoveď, už ustálenú judikatúru alebo bezvýznamnú otázku. Pretože nešlo ani o jednu z výnimiek, ústavný súd bol povinný sa na Súdny dvor obrátiť. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol Súdnemu dvoru Európskej únie predložený 12. augusta 2026. TASR o tom informoval Odbor tlačový a informačný Kancelárie Ústavného súdu SR. UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. hol