OSN: Na Ukrajine zahynulo v júli 437 civilistov, najviac od mája 2022

Kyjev 13. augusta (TASR) - Na Ukrajine, ktorá už piatym rokom odoláva ruskej invázii, zahynulo v júli najviac civilistov od mája 2022. Oznámila to vo štvrtok monitorovacia misia Organizácie Spojených národov (OSN). Minulý mesiac podľa nej prišlo o život na Ukrajine 437 civilistov a ďalších 2610 utrpelo zranenia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. Počet civilných obetí sa v júli zvýšil o 30 percent v porovnaní s tohtoročným júnom a o 70 percent v porovnaní s vlaňajším júlom. „Počet mŕtvych je najvyšší od mája 2022,“ uvádza sa vo vyhlásení misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine. AFP s odvolaním sa na vlastnú analýzu dát ukrajinských vzdušných síl napísala, že Rusko minulý mesiac vypálilo rekordný počet rakiet. Počas júla bolo najmenej 54 civilistov zabitých a 202 zranených v ukrajinskom hlavnom meste, na ktoré Rusko opakovane útočí s balistickými raketami a strelami s plochou dráhou letu. Kyjev bol podľa OSN jedným z najviac zasiahnutých ukrajinských miest. Najsmrteľnejší júlový útok Rusko podniklo 2. júla. Zahynulo pri ňom najmenej 30 civilistov a 104 utrpelo zranenia. Ruská armáda v ten deň vypustila 74 rakiet a takmer 500 dronov, ktoré zasiahli predovšetkým Kyjev. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zahynuli podľa AFP státisíce ľudí, prevažne vojakov na oboch stranách. Misia OSN vo svojej správe odvtedy potvrdila smrť 16.874 civilistov vrátane 820 detí. Zranených bolo najmenej 51.273 ľudí. Údaj o počte mŕtvych je však podľa OSN pravdepodobne podhodnotený, lebo nemôže overiť prípady v tých častiach Ukrajiny, ktoré okupuje Rusko. Patrí medzi ne prístavné mesto Mariupol, ktoré Rusko na začiatku vojny obliehalo a kde podľa predpokladov zahynuli tisíce ľudí. Moskva, ktorá napadnutím susednej krajiny vyvolala najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, v poslednom čase výrazne zintenzívnila raketové útoky na Ukrajinu. Tá trpí kritickým nedostatok striel do protivzdušných systémov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto opakovane žiada spojencov o pomoc a dodávky zbraní, ktoré sú schopné zostreľovať balistické rakety. Aj Kyjev vystupňoval svoje údery hlboko na území Ruska, ktoré ospravedlňuje ako odvetu zameranú na vojenskú mašinériu a oslabenie jeho kľúčových príjmov z energetiky. 4 ran vim