Vyjadrenie: ÚKOZP: Desať rokov ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím...

Vyjadrenie: ÚKOZP: Desať rokov ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím – Pohľad do našej kuchyne Bratislava 24. júla (TASR) - Desať rokov legislatívnej práce: Keď skúsenosti ľudí menia zákony Tento rok si od marca do decembra pripomíname 10 rokov činnosti Úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. V sérii tematických článkov približujeme jednotlivé oblasti našej práce a ukazujeme, ako prispievajú k ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím. Tentoraz sa pozrieme na legislatívnu činnosť – na to, ako sa z konkrétneho životného príbehu môže stať impulz na systémovú zmenu, ktorá pomôže tisícom ďalších ľudí. Legislatíva môže na prvý pohľad pôsobiť vzdialene. Mnohí si pod ňou predstavia paragrafy, pripomienkové konania či rokovania ministerstiev. V skutočnosti však rozhoduje o úplne bežných veciach – či sa človek dostane z vlastného bytu, bude môcť študovať, pracovať, cestovať, získa potrebnú podporu alebo sa účinne domôže ochrany svojich práv. Za mnohými zmenami zákonov pritom stojí konkrétny ľudský príbeh. Podnet jedného človeka ešte nemusí znamenať, že problém je v zákone. Ak sa však rovnaké skúsenosti opakovane objavujú v podnetoch ľudí z rôznych častí Slovenska, je to signál, že nejde o ojedinelé zlyhanie, ale o systémový problém. Práve vtedy sa začína podrobnejšia analýza právnej úpravy. „Legislatívna práca nie je len o paragrafoch. Je predovšetkým o každodennom živote ľudí. Každé ustanovenie zákona môže niekomu otvoriť nové možnosti alebo naopak vytvoriť ďalšiu prekážku. Našou úlohou je upozorňovať na bariéry, ktoré zostávajú pre mnohých neviditeľné, kým sa s nimi sami nestretnú,“ vysvetľuje komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. Od podnetu k zmene zákona Každoročne sa na komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím obracajú stovky ľudí – osoby so zdravotným postihnutím, ich rodiny, opatrovatelia, odborníci aj organizácie, ktoré zastupujú ich záujmy. Niektorí potrebujú pomoc pri riešení konkrétneho problému, iní upozorňujú na bariéry, s ktorými sa stretávajú dlhodobo. Každý podnet je dôležitý, no nie každý znamená, že problém je v zákone. Môže ísť o nesprávny postup úradu, chybný výklad právnych predpisov alebo zlyhanie pri ich uplatňovaní. Našou úlohou preto nie je navrhovať legislatívne zmeny automaticky, ale najskôr zistiť, kde problém skutočne vzniká. Aby sme to zistili, najprv analyzujeme konkrétny prípad a overujeme, či sa rovnaký problém opakuje aj pri rozhodovaní iných orgánov verejnej správy. Ak sa potvrdí, že nejde o ojedinelé pochybenie, ale o opakujúci sa jav, nasleduje podrobnejšia právna analýza. Skúmame rozhodovaciu prax súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, konzultujeme s odborníkmi, akademickou obcou aj organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím. Následne posudzujeme súlad právnej úpravy s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a zohľadňujeme pritom aj stanoviská a odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Keď analýza potvrdí, že problém spočíva v právnej úprave, začína sa hľadanie legislatívneho riešenia. To zriedka znamená zmenu jediného paragrafu. Často si vyžaduje úpravu viacerých zákonov, vykonávacích predpisov alebo metodických usmernení, aby navrhovaná zmena fungovala aj v praxi. "Aj preto legislatívna práca vyžaduje kombináciu skúseností z praxe, odborných poznatkov a schopnosť predvídať, aké dôsledky bude mať navrhovaná zmena pre ľudí so zdravotným postihnutím aj pre fungovanie verejných inštitúcií," zdôrazňuje komisárka. Legislatívne zmeny sa dosahujú rôznymi cestami Ak analýza potvrdí potrebu zmeny právnej úpravy, neexistuje jediná cesta, ako ju dosiahnuť. Každá téma má svoju vlastnú cestu a závisí od charakteru problému aj od množstva ďalších okolností – napríklad od toho, či sa konkrétna legislatíva práve otvára, ako od miery odbornej pripravenosti témy, aká je spoločenská diskusia alebo aké dopady by navrhovaná zmena mala. Jednou z najčastejšie využívaných ciest je medzirezortné pripomienkové konanie. Keď je zákon predmetom legislatívneho procesu, využívame možnosť uplatniť vlastné návrhy alebo pripomienkovať pripravované zmeny tak, aby boli v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pri uplatnení konkrétnej pripomienky však nestačí len napísať, že s niečím nesúhlasíme alebo že navrhujeme inú úpravu. Každá pripomienka musí byť vecne odôvodnená. Je potrebné vysvetliť, prečo je existujúca alebo navrhovaná úprava problematická, aké dôsledky môže mať na každodenný život osôb so zdravotným postihnutím a aké riešenie navrhujeme. Niektoré pripomienky sú akceptované hneď, o iných sa vedú rozporové konania, odborné rokovania a opakované konzultácie. Snažíme sa, aby každá pripomienka bola výsledkom dôkladnej prípravy, hoci niekedy máme na jej spracovanie len niekoľko dní. Mnohé zmeny si preto pripravujeme tak povediac do zásoby – na chvíľu, keď príde správny moment. Ani zamietnutím pripomienky sa však naša práca nekončí. Ak sa návrh zákona dostane na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, komunikujeme aj s poslancami a upozorňujeme ich na dôsledky existujúcej alebo navrhovanej právnej úpravy. Mnohé pripomienky, najmä tie nad rámec pripravovaných zmien, slúžia na otvorenie odbornej diskusie a vytvorenie priestoru na budúcu legislatívnu zmenu. Ďalšou cestou je poslanecká iniciatíva. Komisárka každoročne predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti, ktorej súčasťou sú aj návrhy legislatívnych zmien. Tie si môžu osvojiť poslanci a predložiť ich ako poslanecký návrh zákona. Práve touto cestou sa podarilo presadiť jasnejšie pravidlá používania obmedzovacích prostriedkov na psychiatriách v Zákone o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, či zabezpečiť, aby rodič s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony podľa Zákona o rodine automaticky neprišiel o možnosť vykonávať všetky rodičovské práva. V niektorých prípadoch nestačí upozorniť na problém alebo navrhnúť smer riešenia. Ak chceme, aby sa potrebná zmena mala šancu premietnuť do zákona, je potrebné prísť s konkrétnym paragrafovým znením navrhovanej právnej úpravy. Hoci nejde o bežnú súčasť našej práce, aj takto vieme prispieť k tomu, aby sa odborné odporúčanie zmenilo na reálnu legislatívnu zmenu. Takto vznikol aj pozmeňujúci návrh k novele zákona o vlastníctve bytov, ktorý vychádzal z konkrétneho ľudského osudu. „Dodnes mám pred očami drobného staršieho pána bez dolných končatín, ktorý zostal uväznený vo vlastnom byte, pretože v bytovom dome nebol výťah. Hoci mu štát priznal príspevok na montáž schodiskovej plošiny, musel ho vrátiť, pretože spoluvlastníci bytového domu s jej inštaláciou nesúhlasili. Ich právo veta bolo silnejšie ako jeho možnosť dôstojne žiť,“ spomína dlhoročná zamestnankyňa úradu, ktorá sa na príprave legislatívnej zmeny podieľala spolu s komisárkou. Podobných prípadov sme riešili viac a práve ony nás utvrdzovali v tom, že za každým paragrafom stojí konkrétny človek. Aj preto sme tejto zmene venovali mimoriadne úsilie. Výsledkom bola novela zákona účinná od februára 2020, ktorá odstránila jednu z bariér pri budovaní bezbariérových prístupov v bytových domoch. Niektoré zmeny však vznikajú ešte skôr, ako sa začne oficiálny legislatívny proces. Pred prípravou paragrafového znenia zákona prebiehajú odborné diskusie a zasadnutia pracovných skupín ministerstiev. Aj do nich sa aktívne zapájame, aby sme upozornili na možné riziká pripravovanej právnej úpravy a navrhli riešenia ešte vo fáze, keď sa dajú najlepšie zapracovať. Takto sme sa podieľali napríklad na príprave podporných opatrení vo vzdelávaní, ktoré posilnili právny rámec poskytovania podpory deťom so zdravotným postihnutím podľa ich individuálnych potrieb. Rovnako sme sa zapojili aj do prípravy ďalších systémových zmien, napríklad v oblasti integrovanej posudkovej činnosti či financovania sociálnych služieb. Ak sa problém nepodarí vyriešiť využitím bežných legislatívnych nástrojov, poslednou možnosťou môže byť preskúmanie právnej úpravy Ústavným súdom Slovenskej republiky. Tak sa podarilo odstrániť vekovú hranicu 65 rokov pri poskytovaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu a peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Keďže komisárka nemá oprávnenie podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, obrátila sa na verejnú ochrankyňu práv a Generálnu prokuratúru SR so žiadosťou o podanie návrhu na preskúmanie ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky následne rozhodol, že veková hranica je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, čím sa odstránila dlhoročná diskriminačná podmienka. „Naším cieľom je, aby existujúca aj prijímaná legislatíva rešpektovala práva osôb so zdravotným postihnutím a prispievala k odstraňovaniu bariér, s ktorými sa stretávajú v každodennom živote. S mojím tímom preto využívame každý priestor, ktorý nám zákonná pôsobnosť a kompetencie poskytujú,“ vysvetľuje komisárka. Dobré legislatívne zmeny potrebujú čas Cesta od prvého podnetu až po zmenu zákona býva často dlhá. Vyžaduje si odbornú argumentáciu, rokovania, trpezlivosť aj schopnosť presvedčivo vysvetľovať, prečo je navrhovaná zmena potrebná. Niektoré návrhy sa podarí presadiť počas jedného legislatívneho procesu, iné dozrievajú celé roky. Menia sa vlády, legislatívne priority aj spoločenské okolnosti. To, čo dnes nenájde dostatočnú podporu, sa môže o niekoľko rokov stať prirodzenou súčasťou právneho poriadku. „Úspechom nie je len prijatie nového zákona. Úspechom je aj to, keď sa podarí otvoriť dôležitú tému, pomenovať problém a vytvoriť priestor na budúcu zmenu,“ konštatuje komisárka. Ani legislatívna aktivita komisárky nevznikla na zelenej lúke. Ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím nadväzuje na dlhoročné úsilie samotných osôb so zdravotným postihnutím, ich rodín, občianskych združení aj odborníkov, ktorí už pred vznikom Úradu komisárky upozorňovali na potrebu systémových zmien. Jednou z tém, ktoré sprevádzajú túto oblasť dlhé roky, je reforma opatrovníctva. Už v roku 2010 vznikol návrh reformy, na ktorom sa podieľala aj súčasná komisárka. Jeho cieľom bolo posilniť podporované rozhodovanie, aby aj človek, ktorý z dôvodu zdravotného postihnutia potrebuje pri rozhodovaní pomoc, mohol o svojom živote rozhodovať s podporou, nie aby za neho automaticky rozhodoval opatrovník. Hoci sa v tom čase nepodarilo návrh presadiť, jeho základné princípy nezanikli. Po vzniku úradu sa stali súčasťou jeho dlhodobej legislatívnej práce a dnes sa premietajú aj do pripravovanej rekodifikácie Občianskeho zákonníka. Vznikom Úradu komisárky tak získali tieto dlhodobé snahy nové odborné zázemie a systematickú podobu. Každoročne pribúdajú nové podnety a skúsenosti z monitorovania aj z každodennej komunikácie s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Vďaka nim je možné čoraz presnejšie identifikovať nedostatky právnej úpravy a navrhovať systémové riešenia. Legislatívna činnosť tak získala systematický charakter – jednotlivé podnety sa prepájajú do návrhov riešení, ktoré môžu pomôcť oveľa širšiemu okruhu ľudí. Za desať rokov sme sa stali partnerom pri tvorbe zákonov Keď úrad vznikol v roku 2015, bolo potrebné vybudovať jeho odborné postavenie aj dôveru. Dnes sme prirodzenou súčasťou prípravy právnych predpisov, ktoré ovplyvňujú život osôb so zdravotným postihnutím. Ministerstvá nás prizývajú do pracovných skupín, konzultujeme pripravované zmeny a zapájame sa do odborných diskusií ešte pred začiatkom oficiálneho legislatívneho procesu. „To je jeden z najväčších posunov za desať rokov. Nie sme už iba inštitúciou, ktorá upozorňuje na problémy. Stali sme sa partnerom pri hľadaní riešení,“ hodnotí komisárka. Za desať rokov sme vláde Slovenskej republiky predložili 123 legislatívnych odporúčaní, pričom k 31. decembru 2025 bolo splnených 30 legislatívnych odporúčaní. Ročne sa zapájame do desiatok legislatívnych procesov a uplatňujeme stovky zásadných pripomienok. Zúčastnili sme sa viac ako 150 zasadnutí výborov a odborných pracovných skupín a vydali sme desiatky stanovísk a odborných vyjadrení k rôznym témam. Tieto čísla však nevypovedajú len o rozsahu našej práce. Sú dôkazom rastúceho odborného zázemia úradu, skúseností jeho zamestnancov aj dôvery, ktorú si postupne vybudoval. Čo nás naučilo desať rokov? Za desať rokov sa potvrdilo, že dobrá legislatíva nevzniká pri písacom stole. Začína sa počúvaním ľudí, ktorí sa každodenne stretávajú s bariérami, a končí až vtedy, keď sa ich skúsenosť premietne do systémovej zmeny. Nie každý návrh sa podarilo presadiť, nie každá myšlienka sa stretla s okamžitou podporou. Každá odborná diskusia, každá pripomienka a každé rokovanie však posunuli ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím o krok ďalej. Legislatívna iniciatíva sa často začína konkrétnym človekom, ktorý narazil na prekážku. Ak sa jeho skúsenosť podarí premeniť na systémovú zmenu, nepomôže len jemu, ale aj všetkým, ktorí by sa s rovnakou bariérou stretli v budúcnosti. „Práve v tom vidíme najväčší význam legislatívnej práce nášho úradu – nielen reagovať na problémy, ale aj prispievať k tomu, aby ich bolo v budúcnosti čo najmenej. Najväčším zmyslom našej legislatívnej práce nie je počet pripomienok ani počet zmien zákonov. Je ním to, či sa vďaka týmto zmenám ľuďom so zdravotným postihnutím umožnilo žiť dôstojnejší, slobodnejší a nezávislejší život,“ uzatvára komisárka. TASR o tom informovala Anna Morávková z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP). UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. rt