Vyjadrenie: ÚKOZP: Stanovisko komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím...

Vyjadrenie: ÚKOZP: Stanovisko komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím k posudzovaniu nároku na príspevok na opatrovanie detí s PAS V zmysle zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o komisárovi“) do mojej pôsobnosti okrem iného patrí posudzovanie na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy dodržiavanie práv osoby so zdravotným postihnutím (ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o komisárovi) a presadzovanie záujmov osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti (ustanovenie § 10 ods. 1 písm. b) Zákona o komisárovi). Za týmto účelom je mi okrem iných zverená právomoc vydávať stanoviská vo veciach dodržiavania práv osoby so zdravotným postihnutím (ustanovenie § 10 ods. 2 písm. e) Zákona o komisárovi). V súvislosti s opakujúcimi sa podnetmi týkajúcimi sa posudzovania odkázanosti detí s poruchou autistického spektra, resp. pervazívnou vývinovou poruchou, na pomoc inej fyzickej osoby na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie považujem za potrebné zaujať z pohľadu ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím nasledovné stanovisko, keďže tejto téme venujem dlhodobo zvýšenú pozornosť. Podnety rodičov poukazujú najmä na obavy, či sú pri posudzovaní dostatočne zohľadňované reálne dopady poruchy autistického spektra a skutočný rozsah pomoci, dohľadu a podpory, ktoré ich dieťa v každodennom živote potrebuje. Opakovane poukazujú aj na riziko formalistického posudzovania, ktoré nemusí vždy primerane odrážať individuálnu situáciu dieťaťa a jeho rodiny, najmä pri rozlišovaní medzi bežnou rodičovskou starostlivosťou a podporou, ktorú si dieťa vyžaduje z dôvodu zdravotného postihnutia. Práve táto otázka patrí v aplikačnej praxi k najčastejším zdrojom interpretačných nejasností. Pri posudzovaní otázok súvisiacich s odkázanosťou osoby so zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby je potrebné vychádzať aj z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“), ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a predstavuje základný medzinárodnoprávny rámec ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím. Cieľom Dohovoru je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti. Dohovor je založený najmä na zásadách rešpektovania prirodzenej dôstojnosti a individuálnej autonómie, zákazu diskriminácie, plného a účinného zapojenia a začlenenia do spoločnosti, rovnosti príležitostí, prístupnosti a rešpektovania rozdielnosti osôb so zdravotným postihnutím ako prirodzenej súčasti ľudskej rozmanitosti (článok 3 Dohovoru). Podľa článku 5 Dohovoru majú osoby so zdravotným postihnutím právo na rovnosť pred zákonom a na ochranu pred diskrimináciou. Zmluvné štáty sú zároveň povinné zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli účinne uplatňovať svoje práva na rovnakom základe s ostatnými. Špecificky vo vzťahu k deťom so zdravotným postihnutím Dohovor v článku 7 ustanovuje, že pri všetkých opatreniach týkajúcich sa detí so zdravotným postihnutím musí byť prvoradým hľadiskom ich najlepší záujem. Zároveň sú štáty povinné zabezpečiť, aby deti so zdravotným vpostihnutím mohli plne využívať všetky ľudské práva a základné slobody na rovnakom základe s ostatnými deťmi. V oblasti sociálnej ochrany je potrebné osobitne prihliadať na článok 28 Dohovoru, podľa ktorého osoby so zdravotným postihnutím majú právo na primeranú životnú úroveň pre seba a svoje rodiny, ako aj na sociálnu ochranu bez diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia. Zmluvné štáty sú povinné prijímať primerané opatrenia na zabezpečenie prístupu osôb so zdravotným postihnutím k programom sociálnej ochrany a pomoci zohľadňujúcim ich potreby vyplývajúce zo zdravotného postihnutia. S poskytovaním pomoci za účelom zabezpečenia primeranej životnej úrovne a sociálnej ochrany úzko súvisí článok 19 Dohovoru, ktorý priznáva osobám so zdravotným postihnutím právo na nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti. Jedným z predpokladov napĺňania tohto práva je aj existencia primeraných podporných opatrení umožňujúcich osobám so zdravotným postihnutím zotrvať v prirodzenom rodinnom prostredí. Z uvedených ustanovení Dohovoru vyplýva, že pri rozhodovaní o podporných opatreniach a formách sociálnej ochrany poskytovaných osobám so zdravotným postihnutím je potrebné vychádzať z individuálnej situácie konkrétnej osoby, funkčných dôsledkov jej zdravotného postihnutia a skutočného rozsahu podpory, ktorú potrebuje na zabezpečenie dôstojného života a plného uplatňovania svojich práv. Pri maloletých deťoch je nepochybné, že rodičia prirodzene zabezpečujú starostlivosť, dohľad a podporu primeranú veku dieťaťa. Skutočnosť, že určitý rozsah starostlivosti patrí medzi bežné rodičovské povinnosti, však nemôže viesť k záveru, že aj zabezpečenie zvýšenej miery starostlivosti vyplývajúcej z prítomnosti zdravotného postihnutia dieťaťa zostáva výlučne zodpovednosťou rodiny. Práve účelom systému kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je zmierňovať zvýšenú záťaž spôsobenú zdravotným postihnutím a vytvárať podmienky na plnohodnotný život osoby so zdravotným postihnutím v jej prirodzenom prostredí. Jedným z nástrojov sociálnej ochrany osôb s ťažkým zdravotným postihnutím je aj peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Účelom peňažného príspevku na opatrovanie je prispieť k zabezpečeniu pomoci osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri zvládaní základných životných potrieb, a tým podporiť jej zotrvanie v prirodzenom sociálnom prostredí a zmierňovať sociálne dôsledky zdravotného postihnutia. Tento účel zodpovedá aj záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z Dohovoru. Peňažný príspevok na opatrovanie patrí osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku, je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je IV alebo V. S účinnosťou od 1. septembra 2025 sa posudzovanie ťažkého zdravotného postihnutia a stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby vykonáva v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti (ďalej len „Zákon o integrovanej posudkovej činnosti“). Zákon o integrovanej posudkovej činnosti vychádza z individuálneho hodnotenia funkčných schopností osoby so zdravotným postihnutím. Predmetom posudzovania preto nie je samotné ochorenie, ale predovšetkým jeho vplyv na schopnosť osoby samostatne zabezpečovať základné životné potreby1 a fungovať v každodennom živote. Porucha autistického spektra preto automaticky nezakladá status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ani nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Rovnako však samotná absencia určitých telesných alebo pohybových obmedzení neznamená, že osoba nemá ťažké zdravotné postihnutie ani nevylučuje existenciu vysokej miery odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Podľa prílohy č. 1 Zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa pri posudzovaní statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím hodnotí existencia stredne ťažkých alebo ťažkých funkčných stavov. V prípade porúch autistického spektra ide najmä o závažné obmedzenia v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie, adaptívneho správania, orientácie, sebaobsluhy alebo o prítomnosť maladaptívneho či agresívneho správania. Každé dieťa s poruchou autistického spektra má odlišné prejavy, rozdielnu mieru obmedzení a potrebu podpory. Rozhodujúca je pritom miera, v akej zdravotné postihnutie ovplyvňuje schopnosť dieťaťa zabezpečovať základné životné potreby primerane jeho veku a bez pomoci alebo dohľadu inej fyzickej osoby. Pri maloletých deťoch je pritom potrebné dôsledne rozlišovať medzi starostlivosťou, ktorú si prirodzene vyžaduje dieťa rovnakého veku bez zdravotného postihnutia, a zvýšenou mierou pomoci, dohľadu a podpory, ktorá je nevyhnutná v dôsledku zdravotného postihnutia. Práve táto zvýšená potreba podpory predstavuje sociálny dôsledok zdravotného postihnutia, na zmierňovanie ktorého je určený systém peňažných príspevkov na kompenzáciu. Takýto náhľad na posudzovanie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je pre jednoznačnosť výkladu na môj podnet začlenený aj do dôvodovej správy k Zákonu o integrovanej posudkovej činnosti. Pri deťoch s poruchou autistického spektra sa funkčné dôsledky zdravotného postihnutia často neprejavujú predovšetkým neschopnosťou vykonávať jednotlivé fyzické úkony sebaobsluhy, ale potrebou nepretržitého dohľadu, usmerňovania a podpory pri ich vykonávaní. Dieťa môže byť fyzicky schopné vykonať určitú činnosť, avšak bez pomoci inej osoby ju nemusí byť schopné vykonať bezpečne, primerane situácii alebo s porozumením jej významu a následkov. Pri posudzovaní odkázanosti je potrebné prihliadať aj na obmedzenia v oblasti sociálnej komunikácie, porozumenia pokynom, orientácie v prostredí, rozpoznávania rizikových situácií, regulácie správania, adaptability na zmeny, schopnosti samostatného rozhodovania, ako aj na potrebu zvýšeného alebo nepretržitého dohľadu pri zabezpečovaní bezpečnosti dieťaťa a jeho okolia. Tieto okolnosti môžu mať zásadný význam pri hodnotení skutočného rozsahu pomoci, ktorú dieťa v každodennom živote potrebuje. Posudzovanie odkázanosti preto musí vychádzať z celkového obrazu fungovania dieťaťa v jeho prirodzenom prostredí. Hodnotenie jednotlivých základných životných potrieb nemožno izolovať od ich vzájomných súvislostí ani od reálneho rozsahu podpory, ktorú dieťa pri ich zabezpečovaní potrebuje. Riadne a individuálne posúdenie odkázanosti predpokladá, že úrady rozhodujúce vo veci vychádzajú z dostatočných, aktuálnych a kvalitných odborných podkladov, ktoré objektívne zachytávajú funkčné dôsledky zdravotného postihnutia. Odborné nálezy by mali čo najkonkrétnejšie opisovať prejavy zdravotného postihnutia v každodennom živote dieťaťa, ich vplyv na schopnosť zabezpečovať základné životné potreby, ako aj rozsah pomoci, dohľadu a podpory, ktoré dieťa potrebuje nad rámec podpory poskytovanej dieťaťu v obdobnom veku. Významnými podkladmi môžu byť najmä odborné nálezy a správy detského psychiatra, klinického psychológa, neurológa, špeciálneho pedagóga, logopéda, centra poradenstva a prevencie alebo ďalších odborníkov, ktorí dieťa dlhodobo sledujú. Rozhodujúci význam však nemá samotný počet odborných nálezov, ale ich obsah, keďže ich význam spočíva predovšetkým v tom, že poskytujú komplexný obraz o fungovaní dieťaťa v prirodzenom prostredí a konkrétnych dopadoch poruchy autistického spektra v jednotlivých oblastiach života. Záver Z pohľadu ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím zastávam názor, že posudzovanie odkázanosti dieťaťa s poruchou autistického spektra na pomoc inej fyzickej osoby na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie musí vychádzať nielen z individuálneho posúdenia funkčných dôsledkov zdravotného postihnutia, ale najmä zo skutočného rozsahu pomoci, dohľadu a podpory, ktoré dieťa pri zabezpečovaní základných životných potrieb potrebuje. Samotná diagnóza poruchy autistického spektra automaticky nezakladá nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Zvýšenú potrebu pomoci a podpory vyvolanú zdravotným postihnutím však nemožno bez ďalšieho považovať za súčasť bežného výkonu rodičovských práv a povinností s odkazom na Zákon o rodine a nárok na podporu poskytovanú podľa právnych predpisov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nemožno odmietnuť len s odkazom na skutočnosť, že ide o maloleté dieťa, o ktoré sú rodičia povinní sa starať podľa Zákona o rodine. Pri posudzovaní je potrebné vždy skúmať, či rozsah potrebnej pomoci nepresahuje bežnú rodičovskú starostlivosť poskytovanú dieťaťu rovnakého veku bez zdravotného postihnutia a pri posudzovaní je potrebné dôsledne rozlišovať medzi starostlivosťou primeranou veku dieťaťa a zvýšenou mierou pomoci, dohľadu a podpory, ktorá je nevyhnutná v dôsledku zdravotného postihnutia. Rozhodovanie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci integrovanej posudkovej činnosti by malo vychádzať zo všetkých relevantných podkladov, ktoré objektívne zachytávajú fungovanie dieťaťa v každodennom živote, a zohľadňovať individuálne okolnosti každého prípadu. Osobitný význam majú odborné nálezy a správy, ktoré opisujú prejavy zdravotného postihnutia v bežnom živote a rozsah podpory, ktorú dieťa pri každodenných činnostiach potrebuje. Výklad a aplikácia právnych predpisov v tejto oblasti musia byť v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ich cieľom má byť zabezpečenie účinnej podpory osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, rešpektovanie ich ľudskej dôstojnosti, podpora života v prirodzenom prostredí a plné uplatňovanie práv na rovnakom základe s ostatnými. TASR o tom informovali z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP). UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. akb