Vyjadrenie: ÚKOZP: Desať rokov monitorovania práv ľudí so zdravotným...

Vyjadrenie: ÚKOZP: Desať rokov monitorovania práv ľudí so zdravotným postihnutím: takmer 200 návštev, stovky rozhovorov, zistení porušení práv, ale aj návrhov na zmeny k lepšiemu. Bratislava 1. júla (TASR) - Ponúkame vám tretí tematický príspevok k 10. výročiu vzniku Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. V tomto príspevku priblížime kde a ako monitorujeme dodržiavanie práv detí aj dospelých so zdravotným postihnutím a poskytneme naše výsledky aj v číslach. Medzi základné kompetencie komisárky patrí aj monitorovanie dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím a to vykonávaním nezávislého zisťovania plnenia záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Čo je to monitorovanie dodržiavania práv? Slovo monitorovať pochádza z latinského slova „monitor“, čo znamená „ten, ktorý upozorňuje“ alebo „dohliadajúci“. Pôvodne sa používalo na označenie školského dozorcu. Neskôr sa jeho význam rozšíril až na systematické sledovanie. A to je aj podstata monitorovania dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. Rozhodujúce je kto ho vykonáva, kde a ako sa vykonáva a čo je jeho účelom. Ako je už vyššie uvedené vykonáva ho komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. Vykonáva ho v rôznych prostrediach, kde žijú ľudia so zdravotným postihnutím a to aktívnym zberom, analýzou a vyhodnocovaním dát a informácií. Jeho účelom je náprava zistených porušení práv ľudí so zdravotným postihnutím a zároveň navrhovanie systémových zmien v rámci legislatívy aj praxe. „Pri monitorovaní dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím sme sa zamerali na zariadenia sociálnych služieb, psychiatrické zariadenia, školy a školské zariadenia a ústavy na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Doslova sme sa rozbehli po celom Slovensku a osobne zisťovali, či a v čom dochádza k porušovaniu práv osôb so zdravotným postihnutím v týchto zariadeniach. Začiatky boli vskutku náročné. Stretli sme sa s odmietaním, dokonca aj zákazom vstupu do niektorých z nich. Zariadenia k nám boli veľmi rezervované a kládli nám rôzne prekážky pre našu prácu, spomína komisárka na začiatky monitorovania.“ Z čoho sme vychádzali pri monitorovaní. Vytvorili sme metodiky monitorovania pre tieto zariadenia, napríklad pri zariadeniach sociálnych služieb a psychiatrických zariadeniach je to súbor nástrojov Svetovej zdravotníckej organizácie Quality Rights Tool Kit, založený na hodnotení a zlepšovaní štandardov kvality a ľudských práv v týchto zariadeniach. Quality Rights Tool Kit je rozdelený do piatich oblastí, ktoré zahŕňajú štandardy a kritériá. Oblasti sú zamerané na články Dohovoru 12 a 14 (Rovnosť pred zákonom, Sloboda a osobná bezpečnosť), články 15 a 16 (Ochrana pred mučením alebo krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním a Ochrana pred vykorisťovaním, násilím a zneužívaním), článok 19 (Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti), článok 25 (Zdravie) a článok 28 (Primeraná životná úroveň a sociálna ochrana). Na čo sme sa sústredili. Pri každej oblasti, resp. článku Dohovoru sme sa sústredili na sledovanie možností uplatňovania tých práv, ktoré ľuďom so zdravotným postihnutím priznáva a postupovali sme podľa už uvedenej metodiky. Čo sa týka práva na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu (Článok 28 Dohovoru) sme sa zamerali na priestory zariadenia, ich bezbariérovosť, bezpečnostné podmienky (požiarna bezpečnosť a používanie kamerového systému), izby a ich vybavenie, hygienické podmienky, hygienu a súkromie, stravovanie, oblečenie, možnosť slobodne komunikovať, prijímať návštevy, voľne sa pohybovať na čerstvom vzduchu, existenciu stimulujúceho prostredia a možnosti spoločenského a osobného života. Pre väčšinu ľudí sú to samozrejmé veci, pre ľudí v zariadeniach to častokrát samozrejmosť nie je. Kým niektoré zariadenia akoby „zastali v čase“ a sú to neosobné veľkokapacitné budovy s dlhými chodbami a s nemocničnými lôžkami, pevným denným režimom, iné zariadenia poskytujú svojim klientom pohodlné ubytovanie, príjemné prostredie a priestor na život čo najviac pripomínajúci rodinné prostredie. Niektorým veľkokapacitným zariadeniam však rozhodne nemožno uprieť snahu o vytvorenie príjemného prostredia aj vo veľmi limitovaných podmienkach. Pri posudzovaní dodržiavania práva na uplatnenie spôsobilosti na právne úkony a práva na slobodu a osobnú bezpečnosť (Článok 12 a Článok 14 Dohovoru) sme sledovali ako sú rešpektované preferencie a želania klientov a pacientov, aké majú finančné prostriedky a ako s nimi môžu nakladať, a tiež na prístup k osobným informáciám. V rámci spôsobilosti na právne úkony sme sa sústredili najmä na skúmanie, či klienti môžu uplatňovať svoju spôsobilosť na právne úkony, na výkon funkcie opatrovníka ak sú pozbavení, alebo obmedzení v spôsobilosti na právne úkony, ako aj na možnosti navrátenia spôsobilosti na právne úkony. Ani tu nie je samozrejmé, že ľudia v zariadeniach môžu rozhodovať sami za seba, spravovať svoje financie a ich želania a preferencie sú rešpektované. Osobitne v téme spôsobilosti na právne úkony je situácia hlavne v zariadeniach sociálnych služieb zložitá a častokrát pre klienta neriešiteľná. A to aj preto, že za neho rozhodujú ľudia okolo neho (príbuzní, opatrovník, zamestnanci zariadenia) a častokrát bez toho, aby sa ho vôbec spýtali na názor. Pri Článku 15 a Článku 16 Dohovoru - ochrana pred mučením a iným krutým, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním sme sledovali ako sa zamestnanci správajú ku klientom a pacientom, či, ako a aké prostriedky netelesného a telesného obmedzenia používajú. Sledujeme tiež aj to, či a aké sťažnostné mechanizmy majú klienti a pacienti k dispozícii a aj to, ako, kde a s akým výsledkom ich môžu využívať. Aj keď právne predpisy z oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb celkom presne upravujú, čo sa považuje za obmedzovací prostriedok a kedy ho možno použiť, stále s stáva, že nie je použitý správne. Napríklad najčastejšie diskutovanými sú bočnice na lôžku, ktoré síce vedia zamedziť pádu človeka z postele, zároveň mu však vedia znemožniť opustiť lôžko v prípade potreby. Pri posudzovaní dodržiavania práva na nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti (Článok 19 Dohovoru) sme sledovali akú podporu nezávislého spôsobu života dostávajú najmä klienti zariadení sociálnych služieb, ich prístup k vzdelávaniu a pracovným príležitostiam, aj právo na účasť na politickom a verejnom živote a aktivity klientov. Situácia je prirodzene iná u seniorov a iná u ľudí v produktívnom veku. Preto aj miera podpory musí zohľadňovať tieto odlišnosti. Nie vždy však klienti majú možnosť rozvíjať svoje zručnosti a nadobúdať vedomosti. Pozitívne sú zistenia týkajúce sa napríklad účasti na politickom živote, najmä v uplatňovaní volebného práva. Čo sa týka práva na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia (Článok 25 Dohovoru) sme sa napríklad pri sociálnych službách zamerali na otázku dostupnosti zariadenia, teda či je sociálna služba dostupná keď ju človek potrebuje. Tiež na odbornosť zamestnancov, t.j. či má zariadenie dostatočný počet kvalifikovaných zamestnancov a či dodržiavajú zákonné postupy. Rovnako sme sledovali či klienti a pacienti majú dostupné lieky, všeobecnú aj odbornú zdravotnú starostlivosť, informácie o liečbe a liekoch, či podporu všeobecného a reprodukčného zdravia. Monitorovanie potvrdzuje to, čo je všeobecne známe, že na poskytovanie sociálnej služby záujemcovia musia čakať aj dlhšiu dobu, že v odbornej aj laickej verejnosti stále pretrváva prístup známy ako „umiestnenie“, aj keď sociálna služby sa poskytuje na základe zmluvy a teda nikto nikoho nikam neumiestňuje. Len ojedinele sa vyskytnú nedostatky v počte kvalifikovaných zamestnancov, väčšina zariadení však spĺňa podmienky na úrovni stanoveného minimálneho počtu. Ako vyzerá monitorovanie? Monitorovanie má formou osobnej návštevy konkrétneho zariadenia. Monitorovací tím spravidla vedie komisárka a jeho členmi sú zamestnanci úradu a prípadne aj jeho odborní externí spolupracovníci. Pred začatím monitoringu odovzdáme zariadeniu oznámenie a zároveň ho oboznámime s postupom tímu počas návštevy. Monitorovacia návšteva zahŕňa prehliadku vonkajších a vnútorných priestorov zariadenia, z ktorých vyhotovíme aj fotodokumentáciu a oboznámenie sa s jeho písomnou dokumentáciou. Jej súčasťou sú tiež rozhovory s vedením zariadenia, s jeho zamestnancami, ako aj s jeho klientmi, pacientmi či odsúdenými. Po zariadení sa pohybujeme buď samostatne, spravidla nás sprevádza jeho štatutárny zástupca, alebo zamestnanci. Návšteva je ukončená záverečným rozhovorom s vedením zariadenia a oboznámením s najdôležitejšími zisteniami a s ďalším postupom úradu komisárky. Jedna návšteva trvá najmenej jeden deň a najviac tri dni. Správa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Z každej monitorovacej návštevy spracúvame Správu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Je to dokument, ktorý obsahuje konkrétne zistenia a konštatovania porušenia alebo ohrozenia práv osôb so zdravotným postihnutím a zároveň návrh prostriedkov nápravy na ich odstránenie (opatrenia a odporúčania). Doručuje sa monitorovaným zariadeniam, ktoré majú možnosť vyjadriť sa k navrhnutým opatreniam a v prípade nesúhlasu s konkrétnymi formuláciami predložiť k nim svoje výhrady. Úrad následne komunikuje so zariadením finálne znenie opatrení. „Rozsah správ sa postupom času upravoval a precizoval. Dnes má správa z monitoringu spravidla viac ako 50 strán. Poskytuje tak zariadeniam komplexnejšie informácie aj odôvodnenia navrhnutých opatrení. Usilujem sa o partnerský prístup, ponúkam na poskytovanie sociálnych služieb a psychiatrickej starostlivosti ľudsko-právny pohľad. Ponúkam tiež otvorenú konštruktívnu diskusiu s cieľom prispieť k pozitívnej zmene vo vnímaní ľudsko-právneho aspektu poskytovania sociálnych služieb a psychiatrickej starostlivosti. Usilujem sa o zmenu stereotypov, ktoré každoročne zaznamenávam v obidvoch oblastiach, o prekonanie stagnácie a v prípade zariadení sociálnych služieb aj určitej rezignácie na nové trendy, čo konštatujem aj vo svojich každoročných výročných správach, uvádza komisárka.“ Čísla, ktoré hovoria. Za obdobie rokov 2017 až 2025 sme navštívili 145 zariadení sociálnych služieb, 26 zdravotníckych zariadení poskytujúcich ústavnú psychiatrickú starostlivosť, 11 ústavov na výkon trestu odňatia slobody a 16 škôl. Vypočuli sme si množstvo ľudských príbehov, zažili každodennú realitu klientov, pacientov, odsúdených aj detí v ich súčasnom prostredí, odniesli si množstvo poznatkov, preštudovali tisícky dokumentov a navrhli stovky opatrení na zlepšenie poskytovania sociálnych služieb, psychiatrickej starostlivosti, výkonu trestu odňatia slobody aj vzdelávania detí. Na ilustráciu uvádzame, že zariadeniam sociálnych služieb sme navrhli spolu 1469 opatrení. Každoročne máme najviac zistených porušení práv a tým aj najviac opatrení navrhujeme pri Článku 28 Dohovoru (právo na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu) počnúc napríklad plne bariérovými budovami, cez existenciu izieb s viac ako 3 lôžkami, čo nie je podľa právnej úpravy možné (najviac sme zaznamenali 6 lôžok v jednej izbe v zariadení sociálnych služieb), po podávanie mixovanej stravy formou zmiešania všetkých zložiek porcie do jednej masy. „Väčšiny monitorovacích návštev som sa zúčastnila osobne, v prípade psychiatrických zariadení to boli úplne všetky. Opatrenia sme navrhovali tak, aby boli realizovateľné a prispeli k zlepšeniu každodenného života obyvateľov zariadení. Úprimne ma teší každý, hoci aj úplne malý pokrok každého jedného zariadenia. Každý pokrok považujem za dôležitý pre zlepšenie každodenného života ľudí so zdravotným postihnutím a to, že k nemu prispeli aj naše monitorovacie návštevy potvrdzuje, že majú zmysel“, hovorí komisárka. Monitorovanie plnenia opatrení V roku 2025 sme pokračovali v osobných návštevách zariadení sociálnych služieb a psychiatrických zariadení po uplynutí určitého času, teda opakovane sme navštívili niektoré zariadenia, kde sme už v minulosti navrhli opatrenia na nápravu zistených porušení práv (monitorovanie plnenia opatrení). Touto následnou osobnou návštevou zisťujeme súlad medzi vyjadreniami, ktoré nám zariadenia poskytli a skutočným stavom. Časový odstup medzi návštevami bol rôzny, v rozpätí 6 až 8 rokov. Rozdiely v pokroku v zlepšovaní kvality napríklad sociálnych služieb alebo v jej udržaní sú medzi zariadeniami evidentné. Je to vidieť aj na počte splnených opatrení. Rovnako je to v prípade psychiatrických zariadení. Monitorovanie plnenia opatrení v číslach. Za obdobie rokov 2023 až 2025 sme znovu navštívili 14 zariadení sociálnych služieb a 2 psychiatrické zariadenia. V prípade zariadení sociálnych služieb, splnené a čiastočne splnené opatrenia prevládajú nad nesplnenými, čo považujeme za veľmi povzbudzujúce pre zlepšovanie kvality poskytovaných sociálnych služieb. Z celkového počtu 183 opatrení sa zariadeniam podarilo splniť 74 z nich, čiastočne splniť 51 opatrení, v plnení zostalo 15 opatrení, nesplnených zostalo 38 opatrení a ako nehodnotené zostali 4 opatrenia. Psychiatrickým zariadeniam sa z celkového počtu 35 opatrení podarilo splniť 7 z nich, čiastočne splniť 4 opatrenia, nesplnených zostalo 14 opatrení, v plnení 7 opatrení a ako nehodnotené zostali 3 opatrenia. Na ilustráciu rozdielnosti zariadení považujeme za potrebné uviesť, že v prípade jedného z nich z celkového počtu 24 opatrení zostalo ako nesplnených 14 opatrení, kým v druhom zariadení žiadne z 11 opatrení nezostalo ako nesplnené. „Významný pokrok oproti predchádzajúcim rokom zaznamenávam v komunikácii monitorovaných zariadení a v ich prístupe k plneniu opatrení. Tento hodnotím ako iniciatívny, s motiváciou zlepšiť kvalitu poskytovaných sociálnych služieb, pohodu klientov a v neposlednom rade aj podporu ich samostatného spôsobu života. Osobitne pozitívne vnímam konštruktívnu diskusiu zariadení k našim hodnoteniam plnenia opatrení. V prípade psychiatrických zariadení je situácia iná. Stretli sme sa s veľmi pozitívnym prístupom a radikálnymi zmenami, ale aj úplnou stagnáciou až nepochopením a odmietaním akýchkoľvek zmien na zlepšenie starostlivosti o duševné zdravie pacientov“, hodnotí komisárka. Vízia do budúcna. Obdobie 9 rokov monitorovania dodržiavania práv ľudí so zdravotným postihnutím nás všetkých veľa naučilo. A zároveň nám každý rok dalo podnety a nové výzvy, na ktoré chceme sústrediť pozornosť. Veľa rokov sa venujeme oblasti uplatňovania práv osôb pozbavených alebo obmedzených v spôsobilosti na právne úkony a výkonu opatrovníctva. Od roku 2021 nie je možné, aby zariadenie, ktoré poskytuje klientovi sociálne služby bolo súčasne jeho opatrovníkom. Napriek tomu je ešte stále veľa takých klientov, ktorí majú za opatrovníka ustanovené zariadenie, v ktorom žijú. A takých oblastí je viac, napríklad používanie prostriedkov netelesného a telesného obmedzenia, prístup klientov k informáciám a osobným dokladom, prístup zamestnancov ku klientom a pacientom, podpora samostatného spôsobu života, podmienky partnerského života osobitne v zariadeniach sociálnych služieb, či skutočné využívanie potenciálu sociálnej práce. Vnímame to ako „beh na dlhú trať“. Zmeniť zaužívanú prax, ale aj legislatívu tak, aby zodpovedala potrebám ľudí so zdravotným postihnutím je naša dlhodobá vízia. A to aj prostredníctvom monitorovania dodržiavania ich práv, či plnení už v minulosti navrhnutých opatrení a to s plným využitím jeho priestoru, možností aj oprávnení komisárky. TASR o tom informovala Anna Morávková z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP). UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. lul