Basketbal-EXTRA: Jakubcová si splnila v Olympiakose euroligový sen: „Som vďačná“

Bratislava 28. apríla (TASR) - Slovenská basketbalistka Ivana Jakubcová má za sebou z pohľadu profesionálnej kariéry najzaujímavejšiu sezónu. Tridsaťjedenročná pivotka si premiérovo vyskúšala najlepšiu ženskú súťaž Európy - Euroligu, a to na prestížnej klubovej adrese, v drese gréckeho Olympiakosu Pireus. Z pohľadu tímových ambícií to nedopadlo síce podľa predstáv, ale nadobudnutá skúsenosť ju motivuje do ďalšieho rozvoja jej kariéry. Medzi sezónami sa reprezentantka Slovenska sťahovala z Talianska do Grécka, kde sa stala súčasťou vtedajšieho úradujúceho šampióna najvyššej súťaže, Olympiakosu Pireus. Okrem novej kariérovej skúsenosti získala možnosť premiérovo si zahrať Euroligu. „Sezóna bola taká hore-dole. Budem si ju však pamätať pozitívne, veľa som sa naučila a veľa mi dala. Bolo tam tiež mnoho úspechov, ale aj sklamania. Nepostúpili sme do finále a sezóna mi skončila dosť skoro. Zahrať si Euroligu však bol pre mňa splnený sen. Som za to veľmi vďačná, dlho som pre to pracovala. Je to rozhodne niečo do budúcnosti, čo je pre mňa dôležité, aby som hrala zápasy takéhoto kalibru. Je to úplne niečo iné v porovnaní s domácou ligou,“ vyjadrila sa pre TASR Jakubcová. V doterajšej kariére bola vo väčšine prípadov v eurocupových tímoch, s Olympiakosom dostala možnosť porovnávať sa s európskou, ale aj svetovou hráčskou špičkou. „Čím dlhšie som profesionálne hrala, tak tým viac som si verila, že sem patrím. To mi podľa mňa pomohlo k tomu, aby som sa do Euroligy dostala. Je to rozdiel v porovnaní s Eurocupom. Po konci sme hrali play off Eurocupu, v ktorom to boli tiež náročné zápasy, ktoré nás preverili. Euroliga má niečo do seba, hrať proti najlepším klubom Európy a merať si sily s najlepšími hráčkami sveta, bola to úžasná skúsenosť,“ uviedla skúsená pivotka. S novou trénerkou a zmenami skôr na poste legionárok sa Pireus radil opäť medzi kandidátov na zisk trofejí, ale v domácom pohári a lige zaostal za očakávaniami. „Zo začiatku sme sa museli veľa spoznávať, učiť sa a ako ma využívať. Štýl hry využíval moju pozíciu na iný štýl hry, ako som zvyknutá. Donútilo ma to pracovať na mojich menej využívaných stránkach, čo je koniec koncov pre mňa pozitívne. Chcela som tímu dať to najlepšie čo mám a musela som byť trpezlivá, aby sme sa na ihrisku zohrali. Pozitívne hodnotím to, že som sa musela naučiť inak, ako som bola zvyknutá,“ prezradila Jakubcová na margo súhry so spoluhráčkami. Olympiakos je v európskom meradle významnou športovou značkou, v tomto smere sa Slovenka musela popasovať s tlakom na výkonnosť a tiež špecifikami gréckeho basketbalu. „V gréckej lige a všeobecne v klube sa veľa rozprávalo, čo sa bude meniť, koho pošlú preč, ale nikdy sa z toho nič nestalo. Celkovo som sa naučila v tomto smere, že ľudia rozprávajú, robia tlak, ale ak si poctivo robíš svoju prácu a si profesionálna, tak si ťa klub ocení. Myslím si, že je to prirodzené, keď je človek súčasťou slávnej športovej značky - Olympiakos alebo Panathinaikos. Veľa sa hovorí o očakávaniach a čo všetko musia legionárky robiť. Domáce hráčky to však mali veľmi pohodlné, od nich sa veľa neočakávalo. Bolo zaujímavé, že som vlastne po Aténach nemohla chodiť v klubovom oblečení. Raz, keď stretnete konkurenčného fanúšika, tak je z toho problém. Mali sme veľa stretnutí o tom, ako sa napríklad predstavovať a chrániť v meste. Je to totiž nebezpečné, celé Atény sú rozdelené na Olympiakos a Panathinaikos,“ priblížila 31-ročná basketbalistka fungovanie v Aténach. Po základnej časti sa jej tím umiestnil na tretej pozícii s výrazným náskokom na konkurenciu, ale v semifinále bol nad ich sily mestský rival z Panathinaikosu. „V Grécku sú tri veľkokluby - Olympiakos, Panathinaikos a Athinaikos. Ostatné tímy nie sú až také kvalitné, tie zápasy sa vyhrávali o 30-40 bodov. Bolo ťažké sa niekedy na tieto stretnutia namotivovať. Je to podľa mňa aj v iných krajinách, podobne to má ZVZZ USK Praha. Vždy sme sa preto snažili nájsť niečo, na čom sme chceli pracovať. Úprimne, nášmu tímu sa nepodarila vytvoriť taká chémia a súdržnosť. Mala som pocit, že každá hrala skôr na seba. To som sa musela naučiť v Európe, že takto to je. Na to, aby družstvo v play off niečo dosiahlo, tak musí fungovať ako jeden celok. Snažili sme sa, ale nevyšlo to podľa mňa,“ zhodnotila Jakubcová výsledkovú časť. Okrem zaujímavej skúsenosti zažila aj povestné „derby odvekých rivalov“: „Keď sme hrali play off s Panathinaikosom, tak po zápase na nás hádzali petardy, obkľúčili náš autobus a nemohli sme približne 15 minút odcestovať. Bolo tam asi 30 policajtov, ktorí sa snažili fanúšikov súpera od nás odlepiť. Snažili sa nám dostať do autobusu, hádzali aj fľaše, necítila som sa bezpečne. Boli to nepríjemné zážitky, aj na zápasoch sú od nás fanúšikovia meter a blízko ihriska. Stalo sa, že po nás pľuli a kričali škaredé veci. Vtedy sme museli preukázať mentálnu silu, aby sme to zablokovali a hrali basketbal. V mojej kariére to bolo prvýkrát.“ Jakubcová má za sebou deviatu profesionálnu sezónu. Od štartovacej pozície v nižšej zámorskej univerzitnej súťaži NJCAA sa vypracovala na jednu z opôr reprezentačného družstva a tiež hráčku s pravidelnou účasťou v európskych pohároch. „Toto je pre mňa najobľúbenejšia vec, nad ktorou sa zamýšľam. V Kentucky som hrala s mnohými hviezdami, ktoré draftovali a hneď po vysokej škole zarábali veľké peniaze a mali úžasnú kariéru. Trvala im však rok-dva a potom nevedeli plávať v profesionálnom živote. Ja som sa naučila, že keď si robím svoju prácu, nevzdávam sa, neustále na sebe pracujem a som dobrý človek, tak mi to prináša nové kontrakty. Nepočúvala som názory iných, že som napríklad modelka. Vedela som, kto som a išla som si za svojím,“ zamyslela sa samotná hráčka nad svojou basketbalovou cestou. Aktuálne je viac ako isté, že v lete zamieri na novú klubovú adresu. Prioritou zostáva naďalej účasť v súťažiach pod hlavičkou Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA). „Ešte sa vôbec necítim na to, že by som chcela spomaliť a vrátiť sa domov. Práve naopak, cítim to tak, že som v najlepších rokoch, a to najlepšie mám pred sebou. Cítim sa super, nemala som žiadne vážnejšie zranenia alebo operácie. Základom je pre mňa hrať dobrý basketbal. Od 15 rokov som mimo Slovenska, vrátila som sa krátko len do Piešťan. Cítim, že to, čo som tomu dávala doteraz, tak teraz sa to vracia,“ dodala Jakubcová. UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukové záznamy. du tt