Vyjadrenie: MZ: Okrúhly stôl o prevencii radikalizácie a násilia...

Vyjadrenie: MZ: Okrúhly stôl o prevencii radikalizácie a násilia. Zástupcovia piatich rezortov rokovali na MZ SR Bratislava 10. apríla (TASR) - Už tretí okrúhly stôl na tému „Budovanie odborných kapacít a systémovej koordinácie v oblasti prevencie radikalizácie a násilia“ sa konal na ministerstve zdravotníctva 8. apríla 2026 za účasti ministra zdravotníctva SR Kamila Šaška, ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka, ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáša Druckera, štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti SR Michala Sedliaka a štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Mariána Valentoviča. Zástupcovia piatich rezortov sa na najvyššej úrovni zhodli, že „radikalizácia“ a „deradikalizácia“ sú samostatné špecializované oblasti a je potrebné ich upraviť osobitnou legislatívou. Prevencia radikalizácie či mobilizácie k násiliu nesmie viesť k nálepkovaniu a stigmatizácii mladých ľudí. „Ministerstvo zdravotníctva neprichádza s bezpečnostným ani represívnym riešením témy radikalizácie. Príspevok rezortu spočíva vo vytvorení systému psychosociálnej podpory v oblasti duševného zdravia. Tento systém má posilniť bezpečné prostredie, vzťahy, odolnosť, dostupnosť pomoci a tým znižovať aj časť rizikových faktorov radikalizácie. V rámci predchádzania radikalizácie mladých ľudí je potrebné vybudovať systém psychosociálnej podpory v oblasti duševného zdravia a fondu, prostredníctvom ktorého bude možné financovať preventívne, komunitné a skupinové služby znižujúce rizikové faktory radikalizácie, pričom samotná radikalizácia bude upravená osobitnou legislatívou,“ povedal minister zdravotníctva Kamil Šaško. Fond na podporu duševného zdravia má financovať služby, ktoré dnes preukázateľne chýbajú a spĺňajú kvalitatívne, odborné a systémové kritériá. Má zároveň určiť podmienky, za akých ich bude možné podporiť. Nemá byť paralelným systémom voči zdravotníctvu, ale nástrojom na jeho odľahčenie a doplnenie. Na potrebu rýchleho a koordinovaného postupu nadväzuje aj pripravovaný legislatívny rámec. „Nemôžeme si dovoliť stratiť ani jeden ďalší rok – ide o budúcnosť celej generácie. Preto dnes predstavujeme prvý návrh zákona o prevencii radikalizácie detí a mládeže, ktorý prináša integrovaný prístup k tomuto problému. Reagujeme na realitu, že radikalizácia detí sa dnes deje najmä v online priestore a najväčším zlyhaním je, že ju zachytávame neskoro. Nový návrh preto prepája prevenciu, včasnú identifikáciu aj odbornú intervenciu a posilňuje spoluprácu štátu, samospráv, odborníkov aj rodín. Toto nie je politická debata, ale ochrana detí – a naším cieľom je konať včas,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker. Pripravovaná legislatíva má vytvoriť funkčný rámec spolupráce medzi jednotlivými rezortmi a zefektívniť zdieľanie údajov tak, aby bolo možné problémy identifikovať v skorých štádiách. Súčasťou riešení je aj budovanie systému psychosociálnej podpory, ktorý doplní existujúci systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti a umožní poskytovať pomoc primeranú závažnosti situácie čo najbližšie k prirodzenému prostrediu dieťaťa. „Som rád, že sa tento tretí okrúhly stôl konal práve na Ministerstve zdravotníctva, pretože sme presvedčení, že duševná nepohoda a duševné problémy detí a mládeže sú najväčším zdrojom agresivity a radikalizácie a z toho aj následne pramenia pocity ohrozenia. Prezentovali sme výsledky výskumu medzi mladými, ktorý tiež poukázal na to, aký dôležitý je pre deti a mladých práve pocit bezpečia. Na VIII. Zasadnutí Parlamentu detí a mládeže sme sa na základe návrhu mladých ľudí rozhodli, že vypracujeme návrh prvej psychologickej pomoci, ako základného nástroja eliminácie duševnej nepohody v detských a mládežníckych kolektívoch," uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško. Podľa Mareka Madra z poradenského centra IPčko prax ukazuje, že radikalizácia mladých ľudí nezačína násilím, ale tým, ako premýšľajú o sebe, o druhých a o svete. Práve v tejto fáze ako systém často zlyhávame, reagujeme neskoro a neprepojene. Mladí ľudia sa pritom postupne strácajú zo systému, buď sa k pomoci nedostanú včas, alebo z nej vypadnú, hoci sú v kontakte s rôznymi službami. Zároveň sa veľká časť týchto procesov odohráva v online priestore, kde systém stále nie je dostatočne prítomný. „Ak chceme týmto situáciám predchádzať, potrebujeme systém, ktorý bude spolupracovať, ktorý dokáže mladého človeka udržať v procese pomoci a ktorý pracuje nielen so symptómami, ale aj s presvedčeniami. Inak budeme naďalej dobiehať dôsledky namiesto toho, aby sme im predchádzali. Tieto okrúhle stoly vnímam ako dôležitý krok k zmene. Približujeme sa ku konkrétnej podobe riešenia, ktoré má ambíciu koordinovane a systematicky zachytávať rizikové situácie a ponúkať mladým ľuďom včasnú a dostupnú pomoc,“ dodáva Marek Madro. Čo sa týka problematiky duševného zdravia, ide o širšiu tému týkajúcu sa bezpečia, stability, vzťahov, rešpektu, schopnosti hovoriť o ťažkostiach a dostupnosti podpory. Ako uvádza Národný program duševného zdravia - systém starostlivosti o duševné zdravie musí fungovať ako pyramída. Približne 2 až 6 percent ľudí potrebuje psychiatra, 20 až 25 percent potrebuje špecializované alebo všeobecné nešpecializované služby. Približne 75 percent ľudí potrebuje inú vrstvu pomoci – komunitnú, preventívnu a podpornú, pričom je nevyhnutné, aby práve táto vrstva bola v SR systematicky zakotvená. Cieľom je zachytiť problémy včas, znižovať riziko zhoršenia, využívať špecializovaný systém len tam, kde je skutočne nevyhnutný a dostať pomoc primeranú závažnosti situácie a čo najbližšie prirodzenému prostrediu. Služby psychosociálnej podpory nepatria pod štandardné sociálne služby, ani pod poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale vypĺňajú priestor medzi nimi. Pomáhajú ľuďom skôr, než sa ich situácia dostane do štádia klinického problému. Ich úlohou je prevencia, včasné zachytenie ťažkostí, priebežná podpora a podpora zotavenia. Aké služby majú vznikať: • Osvetové a preventívne aktivity, • Zlepšovanie základných zručností pomoci, • Peer podpora a práca so zažitou osobnou skúsenosťou, • Skupinové aktivity a odborné workshopy, • Neklinické poradenstvo a ďalšie formy individuálnej a skupinovej pomoci • Podpora má byť určená nielen mladým ľuďom, ale aj rodičom, učiteľom a ďalším dospelým, ktorí ich formujú. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. lul