Vyjadrenie: Predseda NR SR Richard Raši: „Novela rokovacieho poriadku nie je...

Vyjadrenie: Predseda NR SR Richard Raši: „Novela rokovacieho poriadku nie je útokom na opozíciu, ale ochranou demokracie pred paralyzovaním štátu. Parlament musí v prvom rade prijímať zákony pre ľudí, nie byť rukojemníkom obštrukcií.“ Bratislava 26. januára (TASR) - Predseda Národnej rady SR Richard Raši dnes predstavil komplexnú novelu rokovacieho poriadku, ktorá má za cieľ modernizovať fungovanie parlamentu a zamedziť jeho paralyzovaniu. Novela je zaradená ako prvý bod úvodnej schôdze roka 2026, na ktorej poslancov čaká prerokovanie takmer dvesto bodov programu, vrátane kľúčových zákonov v sociálnej oblasti. Spolu s predsedom NR SR Richardom Rašim dnes návrh novely na tlačovej konferencii uviedli aj podpredsedovia parlamentu Tibor Gašpar, Peter Žiga, Andrej Danko a predsedovia koaličných poslaneckých klubov Ján Richter, Róbert Puci a Roman Michelko. Cieľom predstavených zmien v rokovacom poriadku NR SR je zabezpečiť moderný, funkčný a demokratický parlament, ktorý bude schopný plniť svoju základnú úlohu, prijímať zákony nevyhnutné pre občanov a fungovanie štátu . Hlavným argumentom pre zmenu pravidiel rokovania NR SR je nevyhnutnosť zabezpečiť, aby parlament mohol plniť svoju základnú ústavnú úlohu, a to prijímať zákony. Predseda NR SR Richard Raši dnes pripomenul, že blokovanie parlamentu ako sa stalo opakujúcou a stupňujúcou sa politickou praxou opozície v poslednom roku, nie je len útokom na koalíciu, ale priamym útokom na demokratický systém a fungovanie štátu ako takého. Dôvodom na vypracovanie aktuálnej novely rokovacieho poriadku sú teda skúsenosti z uplynulého obdobia, kedy dochádzalo k blokovaniu zákonodarného zboru, narúšaniu osobného priestoru rečníkov a k nedôstojnému správaniu niektorých opozičných poslancov. Predseda parlamentu Richard Raši v tejto súvislosti zdôraznil, že takéto konanie vníma ako útok na demokraciu. „Ja si ako lekár neviem predstaviť, že by sa niekto rozhodol zablokovať nemocnicu preto, že nie je spokojný, akí sú tam lekári alebo ako liečia. Parlament je nevyhnutný pre život Slovenska a nikto nemá právo mu odoberať jeho základnú funkciu,“ uviedol na pondelkovej tlačovej konferencii. Pripomenul tiež, že hoci súčasná koalícia v rokoch 2020 až 2023 z opozičnej pozície ostro kritizovala vtedajšiu vládu za chaos či šikanu, nikdy sa nepokúsila zablokovať chod parlamentu, pretože rešpektovala výsledky demokratických volieb. Aktuálna novela rokovacieho poriadku tak prináša okrem iných zmien aj zásadné zmeny v organizácii času v rokovacej sále, pričom základná dĺžka rozpravy k jednému bodu bude obmedzená na 37,5 hodiny pre všetky poslanecké kluby dohromady. Toto opatrenie má zamedziť vedomému blokovaniu schôdzí a umožniť efektívny chod a prácu zákonodarného zboru. Predseda NR SR v tejto súvislosti na tlačovej konferencii zdôraznil: „Musíme si byť istí, že vieme zákon prerokovať aj dorokovať. Umelé obštrukcie, kedy máme desiatky faktických poznámok len preto, aby sme o sto minút predĺžili čas rokovania, sú naozaj neprípustné. Toto je narúšanie zákonodarnej moci parlamentu, ktorá je nám daná a ktorú si musíme plniť“. Podľa jeho slov je navrhovaný časový limit štandardný aj v iných parlamentoch a poskytuje dostatočný priestor na to, aby sa poslanci k jednotlivým bodom vyjadrili. Pre porovnanie, najdlhšia rozprava vo všetkých čítaniach dokopy k prerokúvanej tlači v minulom roku trvala vrátane faktických poznámok 48 hodín a 44 minút. Zároveň vychádzajúc z parlamentnej praxe v 75 percentách prípadov z minulého roka rozprava v pléne k prerokúvanému bodu neprekročila trvanie 1 hodiny, a to opäť vrátane faktických poznámok. Priemerné trvanie rozpravy k prerokúvanému bodu spolu s prednesenými faktickými poznámkami bolo za uplynulý rok v rozsahu 1 hodiny a 20 minút. Podľa uvedených časových údajov možno jednoznačne konštatovať, že aktuálne nastavený návrh pre trvanie základnej dĺžky rozpravy v rozsahu 37,5 hodiny vytvára viac ako dostatočný priestor na diskusiu pre všetkých poslancov zákonodarného zboru. „Je dôležité tiež ale pripomenúť, že Národná rada SR bude môcť rozhodnúť o dlhšom čase pri ktoromkoľvek bode programu,“ doplnil predseda parlamentu. „Nikomu neberieme možnosť vyjadriť sa k zákonu. Naopak, každý poslanec má svoje primárne témy ktorým sa venuje, a tým pádom je to práve on, ktorý primárne vystupuje ku svojim témam. Teraz môže poslanec vystúpiť maximálne 30 minút (20 písomne + 10 ústne), po novele môže pokojne využiť celý čas svojho poslaneckého klubu, čo môže byť v prípade najväčšie opozičného klubu aj vyše 8 hodín,“ zdôraznil predseda Richard Raši. V rámci zabezpečenia poriadku novela zavádza tzv. „diskrétne zóny“ okolo rečníckeho pultu a miest určených pre predsedajúceho a ministrov, do ktorých nesmú poslanci bez súhlasu vstupovať. Zároveň sa zakazuje vnášanie a používanie akýchkoľvek vizuálnych pomôcok. Za hrubé narušenie schôdze a následné vykázanie z rokovacej sály bude po novom poslancom hroziť finančná sankcia vo výške jedného mesačného platu vrátane paušálnych náhrad a príplatkov. Ak sa nevhodné správanie zopakuje, poslanec môže prísť o ďalší plat a stratiť právo účasti na schôdzi až do jej konca, s výnimkou hlasovaní. Okrem disciplinárnych opatrení novela myslí aj na transparentnosť voči verejnosti. Zavádzajú sa informatívne konsolidované znenia zákonov, ktoré médiám aj občanom umožnia okamžite vidieť navrhované zmeny v aktuálnom znení zákona. Súčasťou zmien je aj zavedenie Etického kódexu, ktorý definuje povinnosť nosiť primerané formálne oblečenie. Opodstatnenosť jeho zavedenia dokazuje aj nedávno zverejnený prieskum, podľa ktorého si až 90 % opýtaných respondentov myslí, že v parlament potrebuje Etický kódex. „Všetky tieto zmeny sú o tom, aby parlament fungoval a aby sme mohli prijímať zákony, ktoré ľudia od nás očakávajú,“ uzavrel Richard Raši s tým, že Národná rada SR nesmie byť javiskom pre opozičný cirkus, ale miestom pre riešenie skutočných problémov, ako je napríklad rovnaké odmeňovanie mužov a žien. TASR o tom informoval odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie Národnej rady SR. UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. lef