Berlín: Východiskovým bodom pre rokovania o Ukrajine musí byť frontová línia

Berlín 21. novembra (TASR) - Východiskovým bodom pre akékoľvek rokovania o ukončení vojny na Ukrajine musí byť súčasná frontová línia. Zdôraznil to v piatok hovorca nemeckej vlády po telefonáte lídrov Nemecka, Francúzska, Británie a Ukrajiny. Tí v spoločnom vyhlásení privítali snahy Spojených štátov o urovnanie konfliktu, podotkli však, že akákoľvek dohoda týkajúca sa európskych štátov, EÚ alebo NATO si vyžaduje súhlas európskych partnerov alebo zhodu medzi spojencami. O stanovisku informovali stanica Sky News a agentúra AFP. Spolkový kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer telefonovali s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským približne o 12.00 h SEČ. Lídri rozhovor iniciovali po tom, čo médiá zverejnili podrobnosti 28-bodového mierového plánu podporovaného USA, ktorý okrem iného predpokladá, že Ukrajina odstúpi Rusku celý Donbas a zaviaže sa, že jej armáda bude mať maximálne 600.000 príslušníkov. Podľa plánu by Ruskom okupovaný Krymský polostrov a ukrajinská Donecká a Luhanská oblasť boli uznané za de facto ruské územie. Počíta takisto so zmrazením frontovej línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Merz, Macron, Starmer a Zelenskyj podľa prepisu spoločného vyhlásenia zdôraznili, že ukrajinské ozbrojené sily musia „zostať schopné účinne brániť suverenitu Ukrajiny“ a že východiskovým bodom pre akékoľvek rozhovory o území by mala byť línia kontaktu, resp. súčasná frontová línia na Ukrajine. Podotkli, že budú naďalej „presadzovať cieľ dlhodobej ochrany zásadných európskych a ukrajinských záujmov“. Zelenského tiež európski predstavitelia uistili o svojej „neochvejnej a plnej podpore Ukrajiny na ceste k trvalému a spravodlivému mieru“. Lídri okrem toho uvítali úsilie Spojených štátov ukončiť vojnu, predovšetkým záväzok potvrdzujúci suverenitu Ukrajiny a návrh „silných“ bezpečnostných záruk, a vyjadrili úmysel v tejto veci ďalej „úzko spolupracovať“. Ukrajina by sa podľa mierového plánu musela ústavným dekrétom vzdať ambície vstúpiť do NATO a zostať krajinou bez jadrových zbraní. Mohla by sa však uchádzať o členstvo v EÚ. Na ochranu Ukrajiny by boli v Poľsku rozmiestnené stíhačky európskych štátov, ale na samotnom ukrajinskom území by nemali byť dislokované žiadne jednotky NATO. 12 20 ran zsl