OTS: Vyjadrenie Slovenskej advokátskej komory k využitiu zákonnej právomoci ...

Vyjadrenie Slovenskej advokátskej komory k využitiu zákonnej právomoci generálneho prokurátora

Znižovanie dôveryhodnosti jednotlivých ústavných inštitúcii a ich predstaviteľov len preto, že plnením svojich zákonných povinností nenapĺňajú politické predstavy a očakávania, je neakceptovateľné.

Bratislava 3. septembra (TASR-OTS) - V právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia. Zmena akéhokoľvek právneho inštitútu motivovaná aktuálnou reakciou verejnosti na individuálne rozhodnutie je v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku.

Zmeny zákona len kvôli konkrétnych kauzám aj historicky vždy vniesli pachuť zneužívania moci na politické ciele, čo v 21. storočí v Európskej únii nemôžeme dopustiť.

Demokraticky zvolené inštitúcie, ktoré majú ústavné kompetencie a každý verejný činiteľ alebo politický predstaviteľ, musia ísť príkladom pri rešpektovaní ústavy a ústavných práv, osobitne ak ide o otázku osobnej slobody a trestnej politiky štátu. Znižovanie dôveryhodnosti jednotlivých ústavných inštitúcií a ich predstaviteľov len preto, že plnením svojich zákonných povinností nenapĺňajú politické predstavy a očakávania, je neakceptovateľné. Takýmto prístupom sa prehlbuje dezilúzia občanov a ich dôvera v inštitúcie ako také.

Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom v prípravnom konaní v drvivej väčšine prípadov zvrátil nezákonnosť rozhodnutí prokurátorov, či už v prospech alebo neprospech obvinených. Systém bŕzd a protiváh prípravného konania je nevyhnutný pre zachovanie dôvery občanov v to, že Slovenská republika nie iba formálne, ale aj materiálne napĺňa základné atribúty právneho štátu.

Zodpovedným za zákonnosť prípravného konania, „dominus litis - pán sporu“, je v každom právnom štáte zástupca štátu. V prípade Slovenska je to prokurátor. Spochybňovanie tejto kompetencie je v rozpore s požiadavkou právneho štátu.

Budovaniu právneho štátu svedčí vždy rozvaha a pokora nositeľov politickej moci a nie náhlivé, do dôsledkov nepremyslené a politicky motivované arbitrárne rozhodnutia.

Uvádzame aj kontrolný zoznam rešpektovania právneho štátu podľa Benátskej komisie z 18. marca 2016, aktuálny kontrolný zoznam je postavený na šiestich elementoch a každý z nich je rozdelený na niekoľko aspektov:

1) Zákonnosť, vrátane transparentných, zodpovedných a demokratických procesov prijímania právnych predpisov,

a) Primát práva

b) Súlad so zákonmi

c) Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva

d) Zákonodarná moc výkonnej zložky moci

e) Legislatívny proces

f) Výnimky v núdzových situáciách

g) Povinnosť implementovať zákony

h) Súkromné osoby spravujúce verejné veci

2) právna istota

a) Dostupnosť právnych predpisov

b) Dostupnosť súdnych rozhodnutí

c) Predvídateľnosť právnych predpisov

d) Stabilita a konzistentnosť práva

e) Legitímne očakávania

f) Zákaz retroaktivity

g) Nullum crimen sine legeand nulla poena sine legeprinciples

h) Res judicata

i) Prevencia zneužitia moci

3) zákaz svojvôle/arbitrárnosti

a) Zákaz diskriminácie

b) Rovnosť pred zákonom

c) Rovnosť v právach

4) prístup k spravodlivosti pred nezávislými a nestrannými súdmi, vrátane preskúmania správnych rozhodnutí,

a) Nezávislosť a nestrannosť súdov a sudcov

b) Autonómia prokuratúry

c) Nezávislosť advokátskej komory

d) Spravodlivý proces

e) Prístup k súdom

f) Prezumpcia neviny

g) Prístup k ústavnému súdu

5) rešpektovanie ľudských práv

6) zákaz diskriminácie a rovnosť pred zákonom

UPOZORNENIE: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.