OTS: Podstata a význam otvorenosti prokuratúry

Bratislava 8. februára (TASR-OTS) - Nedá mi, aby som ako predsedníčka Rady prokurátorov SR nezareagovala na vyjadrenia zástupcov politickej strany SaS, ale aj ďalších predstaviteľov iných politických strán, ktorí v rámci svojho predvolebného programu vystupujú s návrhom "otvoriť prokuratúru verejnosti".

Musím však konštatovať, že je to síce moderný a dobre znejúci slogan politických strán, avšak ide o úplné nepochopenie podstaty fungovania prokuratúry ako takej.

Kým v celej západnej Európe v súčasnosti prebieha búrlivá diskusia v súvislosti s akútnou potrebou zakotvenia nezávislosti prokuratúry, ktorej cieľom je získať nezávislosť práve od politickej a výkonnej moci v štáte, tak naši politici sa práve naopak zaoberajú myšlienkou podriadenia prokuratúry výkonnej a politickej moci tým, že nad prokurátormi plánujú v budúcnosti získať kontrolnú, disciplinárnu a inú právomoc. V tejto súvislosti poukazujem na konkrétny prípad Dr. Haralda Rangeho, teraz už bývalého generálneho prokurátora Spolkovej republiky Nemecko, ktorý v dôsledku priameho a nezákonného ústneho pokynu ministra spravodlivosti a vlády Spolkovej republiky Nemecko vo veci vyšetrovania novinárov začiatkom roka 2015 radšej sám odstúpil z funkcie, akoby mal porušiť zákon a skončiť trestné stíhanie bez objektívneho prešetrenia trestnej veci.

Preto považujem požiadavku strany SaS zaviesť možnosť odvolávania, výberu, disciplinárneho stíhania, kontroly alebo hodnotenia prokurátorov priamo výkonnou mocou ako politický nástroj smerujúci k znefunkčneniu a zneužitiu prokuratúry ako takej na politické ciele. Pokiaľ by došlo skutočne k naplneniu takéhoto predvolebného sľubu, nastala by situácia, kedy by prokurátori boli priamo ovládaní výkonnou a politickou mocou a stíhali by len niektoré trestné činy. Došlo by tým k porušeniu základných ústavných princípov fungovania prokuratúry, ktorými sú princíp legality, oficiality, nestrannosti, objektívnosti, odbornosti atď.

Pokiaľ politické strany namietajú nečinnosť prokuratúry pri vyšetrovaní niektorých trestných činov korupcie, je potrebné poukázať nie na nečinnosť prokurátorov, ale na nekvalitnú právnu úpravu, teda na naše nekvalitné zákony, ktoré častokrát komplikujú a znemožňujú preukázanie spáchaného trestného činu korupcie. Prokurátori sú v prvom rade viazaní zákonom, bohužiaľ aj tým nekvalitným zákonom, prostredníctvom ktorého je takmer nemožné vyšetriť väčšiu časť preverovanej trestnej činnosti. Preto by som všetku vinu a zodpovednosť nehádzala iba na prokurátorov.

Záverom by som chcela ešte pánu bývalému ministrovi školstva Jurzycovi vysvetliť, že prokuratúra nie je orgán verejnej správy, ako to tvrdí. Je to orgán verenej moci, ktorý má postavenie štátneho orgánu sui generis a spolu so súdnictvom napomáha zabezpečiť v štáte poriadok a spravodlivosť, a tým aj riadne fungovanie spoločnosti.

Z týchto dôvodov je preto nezávislosť prokuratúry od výkonnej a politickej moci nevyhnutná. O otváraní sa prokuratúry výkonnej a politickej moci je preto scestné hovoriť.

Martina Krížovská

predsedníčka Rady prokurátorov SR

Upozornenie: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.

her ed