OTS: Komunikácia ako profesia v Európe čelí stúpajúcej nedôvere...

Komunikácia ako profesia v Európe čelí stúpajúcej nedôvere, ale nový zástupcovia organizácií a umelá inteligencia ponúkajú možnosti ako tvarovať verejný diškurz

Berlín 24. mája (TASR/OTS/PRNewswire) -- Dnes boli prezentované výsledky najväčšej svetovej štúdie o strategickej komunikácii a vzťahoch s verejnosťou sú prezentované dnes. Európsky monitor komunikácie 2019 skúmal 46 krajín a predložili nasledujúce hlavné body:

·Ľudia pracujúci v oblasti komunikácie majú nízku úroveň dôvery vo svoju profesiu, ale cítia istotu na osobnej úrovni so svojimi kolegami, šéfmi, klientmi a publikom

·Externí experti a vrcholový manažment sú hodnotení ako najdôveryhodnejší zástancovia organizácie, za ktorými zaostáva marketing/predaj a komunikáciou

·Očakáva sa, že umelá inteligencia ovplyvní toto povolanie, ale komunikačným odborníkom chýbajú kompetencie a skúsenosti

·Sponzorovaný obsah často využíva každá druhá organizácia v Európe

·Existujú významné rozdiely medzi krajinami, ako aj spoločnosťami a neziskovými organizáciami v celej Európe

Výsledky Európskeho monitora komunikácie 2019 boli dnes zverejnené na Summite európskej komunikácie v Berlíne. Tohtoročné vydanie najväčšieho svetového prieskumu v oblasti komunikačnej profesie je založené na takmer 2 700 respondentoch zo 46 európskych krajín, ktorí poskytujú cenné postrehy pre vzťahy s verejnosťou, korporátnu a politickú komunikáciu.

Tak ako je hlavnou téma dôvera v komunikáciu, prieskum skúma aj výzvy transparentnosti, umelej inteligencie v strategickej komunikácii a budúcnosť tvorby obsahu s podrobnou analýzou pre 22 krajín. Štúdia spĺňa akademické štandardy. Bola vedená a podporovaná tímom renomovaných profesorov komunikácie z univerzít v celej Európe.

Profesor Ansgar Zerfass, hlavný výskumník, vysvetlil: „Vzhľadom na klesajúcu dôveru v masmédiá, tohtoročný Európsky monitor komunikácie odhaľuje pozoruhodnú medzeru v dôvere v komunikačnú profesiu: Komunikační profesionáli cítia, že im dôverujú partneri v oblasti vzájomnej komunikácie, ale očakávajú nízku úroveň dôvery medzi všeobecnou populáciou. Kľúčovými úlohami pre odborníkov v oblasti komunikácie sa stávajú dôveryhodní obhajcovia komunikačných funkcií a tam, kde je to vhodné, zvyšovanie organizačnej transparentnosti.

Hans Koeleman, prezident Európskej asociácie komunikačných riaditeľov (EACD) a vedúci Oddelenia firemnej komunikácie & CSR v KPN v Holandsku, dodal: „Komunikácia sa musí vyrovnať s technologickým vývojom, ako je vznik umelej inteligencie a nové formy tvorby a distribúcie obsahu. ECM 2019 skúmal ich vplyv a využitie a porovnával ich vnímanie medzi respondentami z rôznych krajín, disciplín a hierarchických úrovní. Naše výsledky prinášajú dôležité poznatky pre všetkých odborníkov v oblasti komunikácie, ktorí budú musieť tieto technológie riešiť teraz alebo v blízkej budúcnosti.“

Dôvera v komunikáciu: Výrazné rozdiely medzi makro, mezo a mikro perspektívou

V mnohých krajinách klesá dôvera v masmédiá a žurnalistiku. Táto strata dôvery môže byť prítomná aj v prípade iných osôb pracujúcich s komunikáciou, najmä tých, ktorí komunikujú v mene spoločností a organizácií. Toto je kľúčová výzva pre túto profesiu, pretože osobám pracujúcim s komunikáciou musia dôverovať ľudia pre ktorých pracujú, ako napríklad vedúci pracovníci a interní klienti. Okrem toho sú tiež závislí od dôvery novinárov, blogerov, influencerov a širokej verejnosti.

„Európsky monitor komunikácie 2019 je prvou štúdiou, ktorá skúmala dôveru v komunikáciu medzi rôznymi úrovňami, zainteresovanými stranami a krajinami,“ hovorí vedúci výskumník, profesor Ansgar Zerfass z Leipzig University v Nemecku.

Výsledky ukazujú, že odborníci v oblasti komunikácie majú nízku úroveň dôvery vo svoju prácu. Profesii dôverujú iba dve tretiny vrcholových manažérov (67 %) a menšina influencerov a blogerov (47 %), novinárov (39 %) a obyčajných ľudí (27 %). Respondenti však pozitívne vnímajú dôverou vo svoje oddelenia alebo agentúry. 85% respondentov uviedlo pozitívny postoj vedúcich pracovníkov alebo klientov, po čom nasledovalo, že 73 % respondentov vníma dôveru od novinárov, 70 % od širokej verejnosti a 68 % od influencerov a blogerov. Odborníci sú najviac spokojní s vnímanou dôverou, ktorú osobne prežívajú. Veľká väčšina cíti, že jej dôverujú kolegovia, šéfovia a interní klienti ako aj externé zainteresované strany a publikum.

Dôvera v zástupcov organizácie: Top sú externí experti a lídri

Odborníci na komunikáciu a PR nie sú jediní ľudia, ktorí hovoria v mene organizácií. Formálni predstavitelia, ako sú generálni riaditelia, členovia predstavenstva alebo marketingoví a predajní pracovníci, ako aj iní zamestnanci alebo členovia organizácie, zohrávajú svoju úlohu, či už sú koučovaní odborníkmi alebo nie. Hovorcami môžu byť aj externí odborníci v tejto oblasti, zákazníci, priaznivci a dokonca aj aktivisti s prekrývajúcimi sa záujmami. Dôležitou súčasťou strategickej komunikácie je poznať rôznych zástupcov a starostlivo ich vyberať alebo podporovať.

Je zaujímavé, že odborníci si myslia, že väčšina týchto zástupcov je dôveryhodnejšia ako oni. Vnímajú, že externí experti v danej oblasti sú najdôveryhodnejší (70 %), po nich nasledujú vedúci predstavitelia organizácie (generálni riaditelia, členovia predstavenstva a vrcholoví manažéri; 66 %) a externí priaznivci ako zákazníci alebo klienti (63 %). Ďalších zamestnancov alebo členov organizácie vnímajú tak, že dosahujú podobnú úroveň dôvery ako profesionáli v oblasti komunikácie (61 %). Marketingoví a obchodní zástupcovia sú hodnotení nižšie (43 %). Verejná dôvera v externé organizácie, ako napríklad aktivisti, ktorí vystupujú ako zástupcovia organizácií, je prekvapivo nízka (31 %).

Transparentnosť: Politický postoj a vnútorné procesy ako kritické otázky

Dôvera môže pochádzať z organizačnej otvorenosti a transparentnosti. Zároveň je transparentná komunikácia často používaná ako „buzzword“ a v praxi je ťažké ju dosiahnuť. Odborníci na PR uvádzajú, že transparentnosť je najväčšou výzvou komunikácie pri budovaní dôvery.

Otázky ako stratégie a vnútorné procesy sú dobre utajované tajomstvá, zatiaľ čo politické postoje vrcholového manažmentu môžu mať kontroverzné účinky, keď sa o nich otvorene diskutuje. Respondenti považujú za najťažšie komunikovať transparentne o politickom postoji svojho riadiaceho tímu (41 % si myslí, že je to ťažké) a interných procesoch a pracovných postupoch (35 %). Celkový index transparentnosti založený na desiatich rôznych otázkach ukazuje, že organizácie zo severnej Európy považujú za menej náročné byť transparentné ako organizácie zo všetkých ostatných častí Európy.

Umelá inteligencia: očakáva sa vysoký vplyv, ale výzvy a riziká sú identifikované

Strategická komunikácia vstupuje do novej fázy kvôli zavedeniu umelej inteligencie (AI). To má zásadný vplyv na profesionálnu komunikáciu organizácií, pretože ľudia môžu byť nahradení alebo podporovaní softvérovými agentmi a zariadeniami. Tri štvrtiny respondentov (77 %) si myslí, že AI zmení komunikačnú profesiu ako celok, ale iba 15 % odborníkov sa už osvedčilo ako experti na AI. 56 % respondentov uviedlo, že je ťažké zabezpečiť kompetencie odborníkov v oblasti komunikácie, po ktorých nasleduje 54 %, ktorí sa domnievajú, že informačné technológie, rozpočty alebo organizačná štruktúra sú podstatnými prekážkami. Odborníci z rôznych typov organizácií majú na to rozdielne názory: neziskové organizácie hodnotia organizačné výzvy pre implementáciu AI vyššie, zatiaľ čo v agentúrach je veľkou obavou motivácia odborníkov. Organizačné boje s rozmanitými kompetenciami zamestnancov sú identifikované ako hlavné riziko prinášania AI do komunikácie.

Tvorba a distribúcia obsahu: Preferované sú zdieľané médiá a interné zdroje

Spoločnosti, neziskové organizácie a vládne organizácie, už nie sú len poskytovateľmi informácií pre novinárov a masmédiá, ale sami sa stali výrobcami obsahu a distribútormi. Koncepcia platených - zarobených - zdieľaných - vlastnených médií (PESO) analyzuje tento trend tým, že rozlišuje doplnkové prístupy k distribúcii obsahu a ovplyvňovania zainteresovaných strán. 57 % odborníkov potvrdzuje rastúci význam zarobených médií v posledných troch rokoch. 54 % má rovnakú skúsenosť s vlastnenými médiami a 77 % s obsahom publikovaný na platformách sociálnych médií priaznivcami akéhokoľvek druhu (zdieľané médiá). Názory na platené médiá sa líšia: 38 % odborníkov si myslí, že tento prístup nadobudol na význame, zatiaľ čo 36% verí, že jeho hodnota sa znížila a 26 % nevidí žiadne zmeny. Sponzorovaný obsah na sociálnych médiách využíva každé druhé komunikačné oddelenie a agentúra (53 %).

Hlavné zdroje pre pravidelné vytváranie obsahu v európskych komunikačných oddeleniach a agentúrach sú interné: produkty a služby, vstupy od členov organizácie alebo klientov a organizačné stratégie.

Osem z desiatich respondentov to vníma ako obsahovú inšpiráciu. Za menej časté sa považujú externé príspevky od používateľov vlastnených médií alebo produktov/služieb, ako aj témy diskutované v masových alebo sociálnych médiách.

Úplná správa je k dispozícii na adrese

www.communicationmonitor.eu

Poznámky editora

O Európskom monitore komunikácie 2019

Európsky monitor komunikácie 2019 organizuje každoročne Európska asociácia pre vzdelávanie a výskum v oblasti vzťahov s verejnosťou (EUPRERA) a Európska asociácia riaditeľov pre komunikáciu (EACD) s podporou popredného partnera Cision Insights, partnera pre digitálnu komunikáciu Fink & Fuchs a mediálneho partnera - časopisu Communication Director. Séria komunikačných monitorov je známa ako najkomplexnejší výskum na celom svete, ktorý pokrýva viac ako 80 krajín - európsky prieskum je doplnený dvojročnými prieskumami v iných regiónoch, ako sú Ázia - Tichomorie, Latinská Amerika a Severná Amerika.

www.communicationmonitor.eu

O EUPRERA

Európska asociácia pre vzdelávanie a výskum v oblasti vzťahov s verejnosťou (EUPRERA) je autonómna organizácia s takmer 500 členmi zo 40 krajín, ktorí sa zaujímajú o rozvoj akademického výskumu a znalostí v oblasti strategickej komunikácii. Každý rok na jeseň je pridruženými univerzitami organizovaných niekoľko nadnárodných a komparatívnych výskumných a vzdelávacích projektov a v rôznych lokalitách sa koná vysoko uznávaný akademický kongres.

www.euprera.org

O EACD

Európska asociácia riaditeľov pre komunikáciu (EACD) priťahuje, inšpiruje a angažuje súčasných a budúcich komunikačných lídrov s cieľom podporiť excelentnosť v našej profesii. Vzhľadom na rastúci význam komunikácie, ponúkame profesionálom platformu na stretávanie sa, prehĺbenie odbornosti, výmenu osvedčených postupov, zavádzanie a podporu noriem.

www.eacd-online.eu

Report zo štúdie

Výsledky ECM 2019 budú zverejnené ako PDF správa a ako brožúra:

Zerfass, A., Verčič, D., Verhoeven, P., Moreno, A., & Tench, R. (2019). European Communication Monitor 2019. Exploring trust in the profession, transparency, artificial intelligence and new content strategies. Results of a survey in 46 countries.

Brussels: EUPRERA/EACD, Quadriga Media Berlin.

132 pp., ISBN 978-3-00-062831-3.

Ďalšie informácie, správy pre všetky predchádzajúce štúdie ECM a interaktívny benchmarkingový nástroj, ktorý umožňuje používateľom porovnať svoje skúsenosti s údajmi ECM, sú k dispozícii na adrese www.communicationmonitor.eu.  

Interaktívny grafický súbor - https://mma.prnewswire.com/media/891375/EUPRERA_Infographic.jpg 

Interaktívny grafický súbor - https://mma.prnewswire.com/media/891376/EUPRERA_Infographic.jpg 

Interaktívny grafický súbor - https://mma.prnewswire.com/media/891377/EUPRERA_Infographic.jpg 

Interaktívny grafický súbor - https://mma.prnewswire.com/media/891378/EUPRERA_Infographic.jpg 

Interaktívny grafický súbor - https://mma.prnewswire.com/media/891379/EUPRERA_Infographic.jpg

Logo - https://mma.prnewswire.com/media/891380/EUPRERA_Logo.jpg 

Logo - https://mma.prnewswire.com/media/891381/EACD_Logo.jpg   

KONTAKT:  Professor Dr. Ansgar Zerfass, Lead Researcher, Leipzig University, Mail: zerfass@uni-leipzig.de, Phone: +49 178 4139112; Angela Howarth, Board Member, EACD, Mail: angela@angelahowarth.com, Phone: +44 7976312060

UPOZORNENIE: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.