OTS: Dokonalá zhoda

Bratislava 7. augusta (TASR/OTS) - Lucy (Dakota Johnson) je mladá pragmatická dohadzovačka, ktorá verí v lásku. Hoci v práci úspešne hľadá druhým ideálnych partnerov, sama je večne slobodná. Keď sa na scéne objaví pekný, vysoký a bohatý pán Dokonalý (Pedro Pascal), zdá sa, že matematika lásky vyšla aj jej. Avšak nečakané stretnutie s jej bývalým, idealistom s večne prázdnou peňaženkou (Chris Evans), v nej rozdúcha city, na ktoré už dávno zabudla.

Dokonalá zhoda (v kinách od 14. augusta) je film o láske v dobe, keď sa aj partneri vyberajú ako investície - cez sofistikované zoznamky pre vyvolených, kde nerozhoduje len iskra, ale najmä status, príjem a správne fotky z dovolenkových destinácií. Vzťahy sa menia na výberové konania a city na obchodný plán. Svadby možno vždy boli istou formou obchodného vzťahu, no dnes je ten výpočet ešte chladnejší.

Hlavná hrdinka Lucy (Dakota Johnson) pracuje v elitnej zoznamovacej agentúre, kde prepája bohatých klientov s inými bohatými klientmi – a popritom odhaľuje, čo všetko sú ľudia schopní „požadovať“ od budúcich partnerov. Šesťciferný ročný plat, výška nad 180 cm, dokonalý vzhľad. A ešte pár nevyhnutných detailov.

Čoskoro sa však sama ocitne v situácii, keď sa má rozhodnúť medzi srdcom a rozumom. Dokáže však ešte veriť vlastným emóciám, keď celé dni hľadá klientom vhodných partnerov na základe dotazníkov a dát?

Režisérka dohadzovačkou

Ešte pred desiatimi rokmi sa režisérka Celine Song živila ako začínajúca dramatička, ktorá – podobne ako mnoho iných umelcov v New Yorku – márne hľadala „normálnu“ prácu. Nevzali ju ani ako baristku do kaviarne, ani ako predavačku. Až na jednej párty dostala tip na zvláštnu pozíciu: dohadzovačka. A tak sa namiesto kávy začala venovať najintímnejším túžbam cudzích ľudí. Ako hovorí Song: „Za tých šesť mesiacov dohadzovania som sa o ľuďoch naučila viac než za celý zvyšok života.“

Práve tieto skúsenosti sa stali inšpiráciou pre jej film Dokonalá zhoda – otvorenú a citlivú výpoveď o moderných vzťahoch a nekomfortných pravdách, ktoré si pri hľadaní lásky často nechceme priznať.

Vo filme ukazuje, ako sa láska premieňa na tovar a životné partnerstvo na výhodný obchod. Hoci Lucy pomáha ostatným nájsť ideálneho partnera, sama nedôveruje vlastným emóciám. Keď stretne Harryho (Pedro Pascal) – bohatého, galantného a sympatického muža, okamžite vie, že by bol ideálnym úlovkom pre jej klientky... aj pre ňu samotnú. No v ten istý večer sa objaví aj John (Chris Evans), herec na voľnej nohe, ktorý robí čašníka na svadbách – a zároveň muž, ktorý sa kedysi dotkol jej srdca.

Film však nie je o klasickom milostnom trojuholníku. Skôr ide o priamy pohľad na to, ako vlastne pristupujeme k rozhodnutiu, s kým strávime zvyšok života. Song, ktorá sa preslávila na Oscara nominovaným filmom Minulé životy, sa tu opäť ukazuje ako mimoriadne vnímavá pozorovateľka ľudských protikladov.

„Chcela som hovoriť priamo o randení, o láske. Nie cez metaforu, nie ako únik z reality,“ hovorí.

Lucy, ktorá celý deň spája cudzích ľudí podľa zadaných kritérií, zrazu zistí, že sama už nevie, ako vyzerá skutočné cítenie. Lásku vníma ako výberové konanie – a keď má rozhodnúť o vlastnom vzťahu, spoľahne sa radšej na kontrolný zoznam než na niečo také neuchopiteľné ako intuícia.

Tento rozpor je kľúčový. Všetci túžime po spojení, ale zároveň chceme „získať čo najlepšiu hodnotu na trhu“. Srdce by možno aj chcelo niečo iné, ale rozum hovorí: vyber si tak, aby si neskončila ako tá kamarátka po rozvode.

Celine Song to popisuje ako kognitívnu disonanciu dnešných vzťahov: chceme emóciu, ale dôverujeme len dátam. Túžime po niekom, kto nás „doplní“, ale zároveň ho hľadáme ako novú nehnuteľnosť – cez status, výkonnosť a vizuál.

Dokonalá zhoda tento rozpor rozpitváva ho do detailov. A pritom nezabúda na to podstatné: napriek všetkej vypočítavosti a cynizmu po láske stále túžime. Film nie je o ilúziách. Je o tom, čo zostane, keď ilúzie opadnú.

„Láska nikdy nebude dávať matematický zmysel – a práve to je jej podstatou,“ hovorí Song. Možno najväčší trik filmu Dokonalá zhoda spočíva v tom, že popri všetkých pozorovaniach a komentároch odmieta cynizmus. Drží sa toho, čomu chceme veriť najviac – že láska je síce komplikovaná, ale stále možná. A možno práve preto stojí za to.

Moderná láska

Hoci Celine Song chcela nakrútiť úprimný film o súčasnom randení, ako východiská si vybrala niečo omnoho tradičnejšie: viktoriánske romány. „Tie sú často oveľa realistickejšie v pohľade na lásku a partnerstvo než moderné romance,“ hovorí. „Väčšina viktoriánskych príbehov je o spoločenskej triede – fantázia Pýchy a predsudku spočíva v tom, že muž tvojho života je zároveň ten, kto vyrieši všetky tvoje praktické problémy.“

Hlavná hrdinka Lucy také očakávania prekukla. Aj preto je ako dohadzovačka taká dobrá. Nehodnotí, je profesionálna, sústreďuje sa na výsledky. Sama však ostáva voči láske uzavretá.

„Je v tom veľmi dobrá – v matematike randenia,“ hovorí Song. No Lucy zároveň nosí brnenie: správa sa a vyzerá, akoby mala vysokú hodnotu – napriek vnútornej neistote. „Pred svetom hrá tú najcennejšiu verziu seba, aj keď sa vníma inak.“

To, čo Lucy robí, je len odpoveďou na svet, ktorý sa správa, akoby sme všetci boli produkty na trhu. Láska sa stala súčasťou logiky sebazdokonaľovania – konceptu, ktorý mal pôvodne korene v spiritualite, ale dnes znie korporátne, ako niečo z LinkedInu: investuj do tela, do mysle, do svojej hodnoty. A hlavne – stále zvyšuj svoju cenu.

Scéna, v ktorej Lucy a Harry (Pedro Pascal) rozoberajú, čo si navzájom „môžu ponúknuť“, je mrazivo úprimná. Ich rozhovor znie ako obchodné rokovanie. Harry je muž, ktorý optimalizoval všetko, čo sa dalo – a Lucy to v ňom vidí, vidí „jednorožca“. A hoci je jeho hodnota navonok vysoká, film ho neodsudzuje. Práve naopak – ukazuje, že aj on sa len snaží byť tou najcennejšou verziou seba samého, lebo to sa od neho očakáva.

Harry je to, čo Lucy tvrdí, že chce: bohatý, pripravený, racionálny. Naopak John (Chris Evans) je herec na voľnej nohe, bez peňazí, stále býva s kamarátmi. „Má 37, žije ako vysokoškolák a stále miluje Lucy,“ hovorí Evans. A predsa je to John, pri kom sa Lucyino brnenie rozsype a odhalí tú skutočnú Lucy niekde hlboko vo vnútri. A tam sa láska vzpiera matematike.

„Neviem, prečo to medzi nimi funguje,“ hovorí Evans. „Priťahujú sa ako magnety. Ako tí výnimoční ľudia v živote, voči ktorým porovnávame ostatných – hoci ani nevieme prečo.“

Hviezdne obsadenie

Pre Celine Song bolo pri obsadzovaní hlavnej trojice postáv kľúčové nájsť hercov, ktorí dokážu zachytiť ten prchavý okamih, keď človek spustí svoje obranné bariéry a zamiluje sa – napriek všetkým dlho budovaným maskám a opevneniam.

„Casting je ako zamilovanie – ide o inštinkt. A potom ho len začnete potvrdzovať,“ hovorí. Postavy nepíše pre konkrétnych hercov. Skôr hľadá svojim už napísaným postavám spriaznené herecké duše.

Keď sa prvýkrát stretla s Dakotou Johnson, mala jasno. „Je zraniteľná, vtipná, bystrá, ako moja Lucy. “ Celine Song v nej videla silu, ktorá sa vie v jednej chvíli rozpustiť do krehkosti. „Rozprávali sme sa o zraniteľnosti v túžbe po láske. A o tom, aké je to pohlcujúce, keď veríš v niečo, čo robíš. Dakota má v sebe krehkosť a silu zároveň.“

Dakotu oslovila mnohovrstevnosť tejto postavy. „Lucy má v sebe veľa komplexnej dynamiky. Pri každej osobe pôsobí inak – ako chameleón. A potom sa pýtate, ktorá verzia je tá pravá Lucy. To bolo úžasné hrať.“

Nasledujúcim krokom bol nájsť správneho Johna – muža, ktorý má s Lucy spoločnú minulosť, ktorú divák okamžite vycíti. Počas výšky boli pár, no ich cesty sa rozišli, keď Lucy prestala veriť vo vlastný herecký sen a John sa ho ešte stále drží. Ostal verný svojej vízii, aj keď ho to finančne zruinovalo.

„Musí byť trochu jaskynný typ,“ hovorí Song. „Nie úplne uhladený. Lucy ovláda matiku randenia, John nie – ale intuitívne vie, za čím si stojí.“ Johna našla v Chrisovi Evansovi. „To, ako hovoril o láske, práci, neistote aj vášni, bolo nesmierne silné a zanechalo to stopu.“

Evans chcel tiež pracovať s Celine. Obdivuje jej Minulé životy a v scenári Dokonalej zhody cítil ten istý cit pre jemné vykreslenie hlbokých vrstiev. „Celine vie zdanlivo jednoduchým scénam dať taký rozmer, že pôsobia veľmi osobne, ako z reálneho života,“ hovorí Evans.

A potom prišiel Harry. Celin Song poznala Pedra Pascala už skôr, ale všetko zapadlo počas jedného ich rozhovoru o láske – o jej posvätnosti aj šialenej náročnosti. Vtedy si uvedomila, že pred ňou sedí Harry.

Pascal vytváral Harryho inšpiráciou z hollywoodskych idolov – od Harrisona Forda cez Clooneyho až po Caryho Granta. Ale Celine Song priťahovala najmä jeho prirodzená nežnosť, ktorá vyvažuje jeho svetácky uhladený zjav.

„Harry nesmie byť záporák, karikatúra, ani smiešny princ. Musí sa doňho dať zaľúbiť. Pedro to hrá s takou zraniteľnosťou, že ho nemôžeš nemilovať. Je ako otvorená rana,“ hovorí Song.

Láska ako posledné náboženstvo

Celine Song nakrútila Dokonalú zhodu pre každého, kto chce vidieť lásku a randenie také, aké naozaj sú – teda pre všetkých. Pri rozhovoroch s ľuďmi si všimla jednu vec, ktorá sa nikdy nemení: „Nezáleží na tom, kto ste a koľko máte rokov. Keď poviem, že som bola dohadzovačka, každému zažiaria oči,“ hovorí. „Lebo láska je pre všetkých záhadou. A okamžite nasleduje otázka: Môžeš pomôcť mne? Alebo aspoň mojej kamoške?“

Lásku chceme slepú, bezpodmienečnú a na celý život. Ale hovoríme o nej v jazyku, ktorý je plný tvrdohlavo fixných a povrchných materialistických predstáv. Táto rozporuplnosť je všade – no tvárime sa, že ju nevidíme. A dokonca ju dokola potvrdzujeme bagatelizovaním.

Podľa Celine Song je jazyk, ktorým hovoríme o láske a vzťahoch, často nenápadne devalvujúci. Romantické filmy považujeme za ľahké, frivolné – ale vojnové drámy alebo historické eposy za „seriózne“ umenie. Prečo? Keď práve romantika formuje naše najhlbšie predstavy o sebe a druhých.

„Uvedomila som si, že spôsob, akým je láska zobrazovaná v médiách, úplne kriví naše zmýšľanie a cítenie,“ hovorí Song. „Formuje to, čo si o sebe myslíme – aj to, čo očakávame od partnera a od vlastného intímneho života.“

Dokonalá zhoda je jej pokus hovoriť o láske úprimne. Ak je láska naším posledným náboženstvom, prečo o nej nehovoriť pravdivo?

Film drží zrkadlo nielen nám, ale aj samotnému žánru romantických komédií. Ako zaznie už v úvodnej scéne filmu počas svadobného príhovoru: „Láska je posledné náboženstvo. Posledná krajina. Posledná prežívajúca viera.“

A možno práve preto má zmysel o nej hovoriť pravdivo – a veriť jej, aj keď občas nedáva zmysel. Film Dokonalá zhoda lásku ako takú nikdy nespochybňuje. Ani autorka, ktorá roky počúvala tie najpovrchnejšie a najsebeckejšie predstavy o ideálnych partneroch.

„Možno je to len o tom, že ja viem,“ hovorí Celine Song. „Verím v lásku, lebo som ju zažila. A aj keby skončila, už navždy budem vedieť, že existuje. A ak viem, že existuje – ako by som v ňu nemohla veriť?“

UPOZORNENIE: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.