OTS: Ako vidíme svoju finančnú budúcnosť?

Ak by sme si požičali, tak na „upratanie“ dlhov a neočakávané výdavky

Ak by si Slováci v najbližších mesiacoch požičali, tak pre 37 % by bolo cieľom konsolidovať svoje dlhy, 36 % by riešilo nečakané výdavky a takmer štvrtina (23 %) by si vylepšila domácnosť.

Bratislava 26. augusta (TASR-OTS) - Vo výhľade do budúcnosti sme zaradili jednotku. Až 44 % Slovákov totiž verí, že ich ekonomická situácia sa v nasledujúcich mesiacoch zlepší, u 11 % výrazne. Aj keď sú optimisti, 42 % stále nemá žiadne úspory. Z tých, čo si nejakú rezervu vytvárajú (37 %), viac ako polovica (52 %) si plánuje odkladať na dôchodok. Informácie o financiách pritom najviac získavajú z internetu, od priateľov, z televízie, ale aj od finančných poradcov. Ak by si mali do budúcna požičať, bolo by to na konsolidáciu dlhov alebo na pokrytie neočakávaných výdavkov. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti GFK medzi 8040 zákazníkmi Providentu v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Litve, Slovensku a v Mexiku.

Podľa výsledkov prieskumu si 36 % Slovákov myslí, že najbližší rok sa v ich finančnej situácii nič nezmení, 11 % však očakáva výrazné zlepšenie, tretina len nepatrný posun dopredu, no 4 % vidia svoju situáciu výrazne horšie. Vnímanie Slovákov tak kopíruje názory opýtaných v ostatných európskych štátoch. Dôvodom, prečo Slováci rozmýšľajú pozitívne, je očakávanie lepšieho príjmu v zamestnaní (42 %), zmena osobnej/rodinnej situácie (19 %) a 18 % počíta s novou prácou. Negatívny výhľad respondenti pripisujú najmä zvýšeniu životných nákladov (43 %), 9 % odchodu do dôchodku a obavám z choroby. Požičali by sme si na dlhy a nečakané výdavky Tretina Slovákov si myslí, že dostať sa k pôžičke by nemal byť problém, rovnaká časť je presvedčená o opaku a zvyšok opýtaných nevie, ako by ich snaha požičať si dopadla. Ak by si Slováci v najbližších mesiacoch požičali, tak pre 37 % by bolo cieľom konsolidovať svoje dlhy, 36 % by riešilo nečakané výdavky a takmer štvrtina (23 %) by si vylepšila domácnosť. Pôžička by bola u 16 % prostriedkom na pokrytie kúpy auta. Ochotných zadlžiť sa pre bežné výdavky na domácnosť by bolo 10 %. Pri rozhodovaní požičať si, by viac ako polovica Slovákov myslela na to, či si splátky úveru môže dovoliť, 45 % by zaujímalo, koľko zaplatia za požičané peniaze celkovo, takmer tretina by sa rozhodovala podľa lehoty splácania a rýchlosti poskytnutia úveru a 28 % - táto časť respondentov by sa zamyslela, či peniaze získané pôžičkou vôbec potrebuje. „Z prieskumu vyplynulo, že hlavným faktorom určujúcim povesť finančnej inštitúcie je pre Slovákov kvalitný zákaznícky servis a predchádzajúca osobná skúsenosť. Nič z toho nie je možné získať inak ako budovaním vzťahu medzi zákazníkom a veriteľom. Pre nás je podstatné zistenie, že ľudia tieto veci vnímajú, sú pre nich dôležité a mali by byť určujúce ako pri rozhodovaní, od koho si požičajú, tak aj počas splácania záväzku,“ povedal Marián Kolembus z Provident Financial. Nešetríme, ako by sme chceli Polovica (53 %) európskych respondentov nemá žiadne peňažné úspory, na Slovensku 42 % opýtaných. Z tých, ktorí nejaké financie ušetria (37 %), každý šiesty (15 %) odloží viac ako 270 eur. Ak zvažujeme šetriť na dôchodok (52 %), hlavným dôvodom je snaha postarať sa v seniorskom veku sám o seba (23 %) a vyrovnať chýbajúci príjem z práce (23 %). Skoro polovica (48 %) Slovákov si nemôže v tomto čase dovoliť odkladať na penziu, 9 % však nerozumie nastaveniu dôchodkového systému v krajine. Vedieť o financiách viac Tri pätiny respondentov zo Slovenska je presvedčených, že finančné vzdelávanie by im pomohlo lepšie manažovať financie v budúcnosti. Čo sa tém týka, radi by sa najviac dozvedeli o správe rodinných financií (33 %), sporení (23 %) či komerčnom investovaní (15 %). O vzdelávanie svojich detí by prejavilo záujem 14 % opýtaných a len 5 % o plánovanie financií na dôchodok.

O prieskume Prieskum realizovala agentúra GFK v apríli 2015 medzi 8040 zákazníkmi Provident Financial na ôsmich trhoch, kde spoločnosť pôsobí – v Česku, na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Litve a v Mexiku metódou online dotazníka.

Upozornenie: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.

lt zll