Kultúra: Vo Vagačovom dome v Detve je výstava tradičných účesov z Podpoľania

Detva 20. júla (TASR) - Tradičné podpolianske účesy z minulosti, pokrývky hlavy, doplnky i pomôcky sú súčasťou výstavy s názvom Česania vo Vagačovom dome v Detve. Pri výskume tejto témy čerpalo Centrum tradičnej kultúry (CTK) v Detve najmä z Podpoľania a priľahlých lazníckych osád. TASR o tom informovala jeho vedúca Andrea Jágerová. Dodala, že to boli Detva, Hriňová, Slatinské Lazy, Očová, Klokoč, Ostrá Lúka, Dobrá Niva i Pliešovce. Záujemcovia tak môžu vidieť 31 tradičných účesov z obdobia 20. až 70. rokov 20. storočia. Súčasťou sú detské, dievčenské, ženské, mužské i chlapčenské. „Podarilo sa nám ich nainštalovať na hlavách s ľudskými vlasmi, ktoré sme si požičali zo strednej odbornej školy v Žiari nad Hronom,“ objasnila. Po absolvovaní birmovky, konfirmácie alebo po ukončení povinnej školskej dochádzky sa dievčenský účes menil na dievocký. Dievky si vlasy delili na pútec a následne ich zapletali do jedného vrkoča, vytvoreného z troch prameňov. Vpletali do neho tkanice i stuhy. Jedným z vystavených je aj účes s vpleteným rozmarínom. „Bol symbolom panenstva, dievoctva a tiež vitality života. Mal aj ochrannú funkciu,“ vysvetlila Jágerová. Deťom sa zvyčajne vlasy nestrihali. Účes im prispôsobovali podľa toho, ako dorastali. V Detve, v Hriňovej a v Očovej ich česali tak, že na prostriedku hlavy im vlasy rozdelili na pútec. Potom ich prihladili cukrovou vodou, masťou alebo kupovanou pomádou. Od čela ich potom postupným priberaním na oboch stranách zapletali do vrkočov. CTK pripomína, že do polovice 20. storočia viacerí najstarší muži nosili dlhé vlasy, ktoré siahali po plecia. Rozdelené ich mali na pútec a začesané za uši alebo zapletené do štyroch vrkočov. Po prvej svetovej vojne muži začali pod vplyvom mestskej módy nosiť krátke účesy. Centrum zdôrazňuje, že v prvej polovici 20. storočia nebol v účese slobodných a ženatých chlapov rozdiel. UPOZORNENIE: TASR k správe ponúka zvukový záznam a foto. tan ima